Keď ostrakizované Poľsko vyznamená Rogera Scrutona

V utorok uplynulo presne 30 rokov odo dňa, keď sa v Poľsku v roku 1989 po mnohých desaťročiach konali prvé poloslobodné voľby. Všetky volené kreslá v Sejme a okrem jedného aj všetky v Senáte v nich v ten deň získala od voličov protikomunistická Solidarita.

Tieto voľby boli jedným z najdôležitejších zemetrasení pre totalitný komunistický režim vládnuci nad strednou Európou, jednou z najvýznamnejších udalostí, vďaka ktorým o pár mesiacov neskôr došlo k zrúteniu celého despotického systému a nakoniec aj samotného Sovietskeho zväzu.

Poliaci si výročia vedia uctiť a to včerajšie je toho veľkým príkladom. Udeliť v tento deň demokratickej cesty k slobode najvyššie štátne vyznamenanie pre zahraničného občana – Veľký kríž Radu Poľskej republiky za zásluhy – Sirovi Rogerovi Scrutonovi hovorí o mnohom. K udalosti mám päť poznámok.

Poliaci si voľby zo 4. júna 1989 uctili veľmi elegantne. Roger Scruton totiž ako jeden z mála ľudí zo Západu v 70. a 80. rokoch do Poľska, podobne ako Československa a Maďarska, pravidelne cestoval a pripravoval cestu k demokratizácii.Zdieľať

1. Ide o veľmi dôstojné a elegantné uctenie si volieb zo 4. júna 1989. Roger Scruton totiž ako jeden z mála ľudí zo Západu v 70. a 80. rokoch do Poľska, podobne ako Československa a Maďarska, pravidelne cestoval a pripravoval cestu k demokratizácii.

Stretával sa s ľuďmi z podzemia, vyučoval politickú filozofiu, diskutoval s nimi a vodil tu na prednášky aj ďalších západných filozofov a historikov, chodili s ním napr. Dennis O’Keeffe, Timothy Garton-Ash, barónka Caroline Coxová či John Finnis. Viacerí z nich boli ľavičiari, čo vôbec nevadilo, zaujímavo o tom on sám hovoril v príhovore počas prijatia čestnej medaily, ktorú mu udelila porota Ceny Lecha Kaczynského v roku 2016.

Ak ste celý život žili v komunizme a mali ste pod hrozbou straty zamestnania či slobody nadiktovaný jediný svetonázor a literatúra okrem tej predpísanej bola, ak vôbec, veľmi ťažko dostupná, možnosť naživo stretnúť kvalitných západných mysliteľov a diskutovať s nimi musel byť obrovský zážitok a nesmierna intelektuálna pomoc. Sirovi Rogerovi toto vyznamenanie patrí ako málokomu.

2. Samozrejme, vo výbere jeho osoby je prítomný aj súčasný moment konzervatívno-liberálneho sporu. Ako je známe, začiatkom apríla tohto roku Scrutona po tlaku ľavicových médií a aktivistov odvolala britská vláda z postu v poradnej komisii, dôvodom mali byť jeho údajný rasizmus, homofóbia či antisemitizmus, ktoré mal prejaviť v rozhovore pre ľavicový magazín New Statesman. Išlo o vykonštruované obvinenia, viac sa o nich a o podobných sporoch dočítate napr. tu, tu alebo priamo v Scrutonovom článku tu.

Scruton dnes podobne ako mnohí iní konzervatívni myslitelia v západnom svete čelia často brutálnej antikampani zo strany ľavicových aktivistov a uctiť si ho v tomto čase je jednak veľkým gestom pre neho samého, no aj odkazom pre predstaviteľov západnej spoločnosti, že sa spreneverujú slobode, ku ktorej sa verbálne hlásia.

3. Roger Scruton nás pozná. Poľský prezident Andrzej Duda v príhovore počas udeľovania vyznamenania pripomenul Scrutonovu esej z roku 1979 „Čo je konzervativizmus?“, v ktorej písal o nutnosti posunúť sa od ideológie k niečomu, čo vyrastá zo života a histórie spoločnosti, a že politika je racionálny záujem o spoločné dobro. Scruton v tých rokoch reagoval na ľavicové ideológie (vrátane komunizmu), ktoré boli v tom období vo Veľkej Británii veľmi populárne (a vďaka kritike ktorých ho mnohí už vtedy neznášali).

Konzervativizmus sám osebe totiž nie je ideológiou, ale skôr životným postojom, vedomím úcty k svojim predchodcom, toho, že správne veci treba zachovávať a rozvíjať a meniť len tie, ktoré nefungujú, a pod. Približne takto sa charakterizuje aj v klasických politologických slovníkoch.

Duda v príhovore zdôraznil, že Poliaci v 80. rokoch chceli byť slobodní, že ako národ aj vďaka Scrutonovej pomoci „prelomili komunistickú ideológiu“ a že hoci sú dnešné podmienky a politické koncepty v mnohom odlišné od toho, ako sa vnímali predtým, „skutočná demokracia je úsilím o spoločné dobro a vyrastá zo záujmu o život a históriu spoločnosti“ – teda platí princíp, o ktorom písal Scruton pred 30 rokmi.

Scruton mu v následnom príhovore prisvedčil v odpore k ideológiám, pripomenul, že aj komunizmus bol v Poľsku za pomoci Sovietskeho zväzu presadený vďaka elitám odcudzeným spoločnosti. Podľa neho je „viera, ktorú majú národy vo svojej identite a vo svojich tradíciách, tým, čo robí krajinu slobodnou“.

Príhovor zakončil takto: „Poliaci sa oslobodili vďaka katolíckej viere, vlasteneckému cíteniu k svojej krajine, zmyslu pre históriu a svojej odvahe čeliť hroznému systému, ktorý bol na nich uvalený. A nastavili tým vzor pre svet.“ Podobne to platilo aj na Slovensku, kde počtom aj významom hlavný odpor ku komunistickému režimu predstavovali katolícki veriaci. Takéto priznanie aktivitám kresťanov však nepočujete každý deň a už vôbec nie od osobností Scrutonovho postavenia.

Kritici ľavicového smerovania EÚ bývajú podpásovo označovaní ako „neeurópski“. Európa je však živý organizmus, naša priama skúsenosť s komunizmom nás robí v istom zmysle bohatšími oproti Západu, a tým aj odolnejšími voči niektorým škodlivým politickým prúdom.  Zdieľať

Scruton potom doplnil: „A teraz my na Západe, ktorí sme vás občas podporili, potrebujeme vašu pomoc, pretože ste aj pre nás vzorom ľudí, pre ktorých je viera vo svoje dedičstvo najdôležitejšou súčasťou politiky.“ Ján Čarnogurský nedávno napísal, že podobnú žiadosť vyslovil aj jemu ešte v roku 2005 počas návštevy Bratislavy.

Scruton vo svojom príhovore v Poľsku v roku 2016 priblížil zážitky z ciest po komunistickom bloku a hovoril, že keďže tunajší opoziční intelektuáli mali vtedy bezprostredný kontakt s vládou extrémnej ľavice, ťažko medzi nimi nachádzal sympatizantov hoci aj umierneného socializmu. (Podľa jeho spomienok sa vtedy aj Adam Michnik hlásil k filozofii konzervatívca Edmunda Burkea.)

Kritici ľavicového smerovania EÚ dnes bývajú podpásovo označovaní ako „neeurópski“, pritom je pravdou iba to, že majú inú víziu Únie. Európa je živý organizmus, rôzne jej časti majú odlišnú históriu a naša priama skúsenosť s komunizmom nás robí v istom zmysle bohatšími oproti Západu, a tým aj odolnejšími voči niektorým škodlivým politickým prúdom.  

Videozáznam z ocenenia Rogera Scrutona poľským prezidentom Adrzejom Dudom 4. júna 2019 vo Varšave. Zdroj: youtube.com/Prezydent.pl

4. K súčasnej poľskej konzervatívnej vláde je možné mať viacero výhrad ako ku každej inej. Keď navrhovala reformu nezávislého súdneho systému, dala sa jej ľahko pripísať motivácia získať výhody pre svojich nominantov. Vyčíta sa jej silný vplyv v štátnych médiách, hoci situácia za vlády Občianskej platformy veľmi iná nebola. Napriek negatívam by však prevažne ľavicoví oponenti mali dbať na rozlišovanie medzi kritikou evidentných zločinov a vyjadrením prirodzeného nesúhlasu ku krokom odlišnej politickej orientácie, nech je akokoľvek výrazný.

Pred pár týždňami popredný nemecký ľavicový týždenník Die Zeit označil poľskú vládnucu stranu PiS za krajnú pravicu. Za politický extrém sa však z dobrého dôvodu označujú skupiny, ktorých program priamo alebo nepriamo hlása porušovanie základných občianskych alebo ľudských práv. Vyčleňujú sa na okraj verejnej diskusie, pretože ich prípadné uchopenie moci by viedlo k zatýkaniu politických odporcov, k spolitizovaným súdnym procesom, k páchaniu zločinov na spoločenských menšinách, prípadne k niečomu horšiemu.

PiS býva označovaná za krajnú pravicu, pritom k zločinom moci v Poľsku, napr. na rozdiel od obdobia Mečiarovej vlády na Slovensku, nijako nedochádza. Ku skutočnému potláčaniu slobody môže byť blízko skôr z opačnej strany – ak tu bude dlhodobo dochádzať k ostrakizovaniu legitímneho politického smeru.Zdieľať

Nič z toho sa však v Poľsku nedeje. Z jeho vlády zaznieva konzervatívna kritika ľavicového európskeho mainstreamu, povedzme, že pomerne dôrazná, v jej programe nájdeme prvky, ktoré nie sú v súlade s ľavicovými riešeniami, ale kde sú v ňom obsiahnuté veci, ktoré by boli dielom „politických extrémistov“? Ku skutočnému potláčaniu slobody môže byť blízko skôr z opačnej strany – ak tu bude dlhodobo dochádzať k ostrakizovaniu legitímneho politického smeru.

Na Slovensku sme po roku 1989 mali vážny problém s vládou Vladimíra Mečiara – pre jeho korupciu, pre vraždu Róberta Remiáša, pre únos syna prezidenta kritického k vláde, pre účelovo udelenú amnestiu na zločiny štátnej tajnej služby. Slovensko bolo vtedy právom vyčlenené na okraj. Ale pre súčasné Poľsko z takýchto príkladov neplatí vôbec nič. Ani hrozba zmeny geopolitickej orientácie na Rusko iba kvôli kritike zo západnej Európy, ktorú predstavovala Mečiarova vláda, pri Poľsku neexistuje. Naopak, vie si niekto zo slovenských liberálnych kritikov Mečiara predstaviť, že by jeho vláda vyznamenala ľudí ako Roger Scruton?

5. Sir Roger Scruton počas komunizmu viackrát cestoval aj na Slovensko a ovplyvnil mnohých ľudí, ktorí potom tvorili jadro ako Novembra 89, tak aj zápasu proti Mečiarovi. Mala by si ho uctiť aj Slovenská republika, na rozdiel od Česka sme to pravdepodobne ešte neurobili.