Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento.
Ďakujeme!
KDH dnes na Ústavný súd SR predložilo návrh, v ktorom napáda prerozdelenie mandátov z volieb do Európskeho parlamentu.
V podaní kresťanskí demokrati Ústavný súd žiadajú, aby zrušil pôvodné uznesenie Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán a rozhodol, že kandidátom, ktorý sa ujme funkcie europoslanca až po vystúpení Veľkej Británie z EÚ, nebola Miriam Lexmann, ale Eugen Jurzyca zo SaS.
Predkladatelia argumentujú, že Štátna volebná komisia nesprávne interpretuje paragraf volebného zákona, ktorý zaviedol mechanizmus pridelenia mandátu podmieneného brexitom. KDH tvrdí, že táto interpretácia je v rozpore s ústavou, samotným volebným zákonom aj Zmluvou o fungovaní EÚ.
O čo ide? Veľmi zjednodušene: Argumentácia KDH sa opiera o to, že zákon v zmienenom paragrafe stanovil, že podmienený (brexitom) bude mandát toho politického zoskupenia, ktorý vykáže najnižší zostatok pri delení republikovým volebným číslom. Mandáty sa však zvyčajne prideľujú vo viacerých kolách – skrutíniách, podľa množstva zvyškových hlasov.
Brexitový mandát mal zasa pripadnúť tomu, kto má najmenší zostatok hlasov po pridelení mandátov.
Zákonodarca však nešpecifikoval, či má ísť o najmenší zostatok delenia po prvom skrutíniu alebo až po poslednom skrutíniu, teda po rozdelení všetkých mandátov.
Podľa KDH by bolo ústavne konformné, ak by podmienený mandát získal ten účastník volieb, ktorý vykázal najnižší zostatok delenia až po rozdelení všetkých mandátov, teda po poslednom skrutíniu. Tak by brexitový mandát pripadol tomu, kto by získal europoslanecký mandát s najmenším počtom hlasov.
Týmto spôsobom by sa zabezpečilo, že oslabený mandát by sa opieral o najslabšiu demokratickú legitimitu. Tak by sa zároveň prerozdelenie mandátov čo najmenej odchyľovalo od ich presného pomerného rozdelenia podľa výsledku volieb.
Ak by sa postupovalo týmto spôsobom, na brexit by čakal Eugen Jurzyca, ktorého SaS získala 94 839 hlasov, a nie kandidátka KDH Miriam Lexmann, ktorú volilo 95 588 hlasov.
Ústavný súd má na rozhodnutie o tomto podaní lehotu 90 dní, navrhovatelia ho však žiadajú, aby rozhodol prednostne ešte pred ustanovujúcou schôdzou nového Európskeho parlamentu, ktorá bude 2. júla.
KDH pred Ústavným súdom zastupujú advokáti Peter Kubina a Daniel Lipšic.
Celý text podania si môžete prečítať tu.
Veľká časť našich čitateľov nás pravidelne podporuje. Pridajte sa k nim a pomôžte tvoriť POSTOJ. Ďakujeme!