Ako zistiť, či už dieťa patrí do školy?

Je menším zlom nechať škôlkára ešte rok „doma“ alebo ho tým môžeme zbytočne zabrzdiť?

Stanislava Girová

školská psychologička, Spojená škola sv. Košických mučeníkov, Košice

Vstup do školy je pre dieťa bezpochyby veľkým medzníkom v jeho živote. Je preto veľmi dôležité, aby si rodičia kládli otázku, či je ten správny čas na to, aby sa dieťa stalo školákom. Pre dieťa, ktoré nástup do školy zažíva ako nepripravené, sú dosahy mnohokrát spojené s pocitom nedostatočnosti, zlyhania, neúspechu. Predstavuje to veľké riziko pre celé ďalšie fungovanie dieťaťa v role žiaka.

Treba spomenúť, že rozlišujeme medzi školskou zrelosťou a pripravenosťou. Školská zrelosť predstavuje dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý dieťaťu umožňuje úspešné osvojovanie si školských vedomostí a zručností. Ide o zrelosť centrálnej nervovej sústavy, ktorá je na takej úrovni, že dieťa dokáže zvládať záťaž, je schopné sústrediť sa, je emočne stabilné.

To, aký zrelý je mozog dieťaťa, ovplyvňuje jeho schopnosť učiť sa čítať a písať písmenká, vnímať ich tvar, rozlíšiť to konkrétne jedno medzi ostatnými v slove, odpísať ho z tabule tak, ako je žiaduce, a pod.

Školská pripravenosť je vyjadrením toho, aké sú schopnosti dieťaťa získané vplyvom prostredia a výchovy. Ide o výsledky predchádzajúcej prípravy. Teda nestačí, aby bolo dieťa na školu zrelé, treba, aby na ňu bolo aj pripravené.

Pri posudzovaní zrelosti a pripravenosti sa berie do úvahy aj vek a pohlavie dieťaťa. Medzi chlapcami a dievčatami sú rozdiely v dozrievaní. Všeobecne platí, že u dievčat narodených od júla a u chlapcov od marca je lepšie posúdiť školskú zrelosť individuálne, odborným pracovníkom.

Vždy záleží na tom, ako novú situáciu deťom predostrú významní dospelí v jeho živote.Zdieľať

Mnoho rodičov má obavu, že pri odložení nástupu do školy sa ďalší rok bude dieťa v škôlke „nudiť“, nebude mať nové podnety, bude stagnovať. Avšak práve u detí, ktoré sú nezrelé, môže byť tento čas v prostredí, ktoré je bez požiadaviek na výkon, vhodným na to, aby v pokoji dozrelo a pripravilo sa na veľkú zmenu.

Iní rodičia sa boja, že sa väzby s rovesníkmi z materskej školy roztrhnú, obávajú sa, ako bude dieťa vnímať, keď jeho spolužiaci a kamaráti do školy pôjdu a ono nie. Je dobré ostať v postoji o odklade pokojným a tak ho aj komunikovať. Ak bude dieťa v dôvere cítiť, že toto je dobré rozhodnutie, za ktorým stoja jeho rodičia, prípadné pocity zlyhania a smútok zo straty priateľstva sa ľahšie prijmú a následne spracujú. Vždy záleží na tom, ako novú situáciu deťom predostrú významní dospelí v jeho živote.

Vo svojej praxi povzbudzujem rodičov, aby sa poradili s odborníkom a prekonzultovali to, ako vnímajú svoje dieťa. Poznajú ho najlepšie, no môže byť veľmi užitočné získať nadhľad a na základe toho sa dobre rozhodnúť.

Gabriela Herényiová

Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Katedra psychológie, zameranie na školskú psychológiu

Blíži sa september a mnoho rodičov rieši dilemu: dať dieťa do školy alebo nie? Odpoveď je len na rodičoch, ale mali by si nechať poradiť od odborníkov, psychológov. 

Dieťa by malo nastúpiť do školy zrelé a pripravené v štyroch oblastiach. Malo by byť fyzicky zdatné, psychicky pripravené, aby bolo schopné akceptovať pani učiteľku ako autoritu a realizovať jej požiadavky, malo by sa vedieť krátko sústrediť, malo by zvládať vlastné emócie zlosti a hnevu a malo by byť schopné zaradiť sa do kolektívu triedy, spolupracovať a súťažiť a, samozrejme, vedieť aj prehrávať. Veľmi dôležitá je aj reč dieťaťa a jeho schopnosti v jemnej motorike. Väčšie riziká predčasného nástupu do školy sú u chlapcov, ktorí dozrievajú neskôr ako dievčatá a ich vývin je v tomto období pomalší.

Často sa stáva, že sami rodičia sa snažia o odklad svojho prvorodeného dieťaťa do školy, lebo nástupom „školovania“ sa mení celý rodinný systém. Pravidelné vstávanie, žiadne voľné piatky a neskoré príchody, ako to bolo neraz v prípade škôlky a na ktoré si mnohí rodičia navykli. Okrem toho pribudne každodenné písanie domácich úloh, na ktoré musia mať rodičia v prvej triede veľa trpezlivosti.

Dosiahnutie veku šesť rokov nie je jedinou podmienkou nástupu do školy. Dieťa má celý život pred sebouZdieľať

Dieťa, ktoré nie je do školy pripravené, prvý ročník zvládne, aj keď s problémami, ale vo vyšších ročníkoch začne zaostávať, bude mať nálepku zlého žiaka a problémy s celoživotným vzdelávaním. Ďalším problémom môže byť aj neprijatie žiaka v triede ako sociálnej skupine. Ak sa mu budú vysmievať, že je hlúpy a zlý žiak, bude sa snažiť vyniknúť v iných činnostiach... Vyrušuje, bije sa a robí všetko, aby si ho spolužiaci všimli a vážili si ho.

Dosiahnutie veku šesť rokov nie je jedinou podmienkou nástupu do školy. Dieťa má celý život pred sebou. Doprajte mu pocity úspechu hneď od začiatku vzdelávania. Posilníte tak sebavedomie dieťaťa a vyhnete sa zbytočným stresom.

Rodičom radím, aby dieťa nikdy školou nestrašili a nevyhrážali sa slovami: „Veď v škole ťa naučia...“ Opisujte školu ako miesto získavania kamarátov a množstva vedomostí a zaujímavostí.

Radka Příkaská

školská psychologička, Súkromná základná škola Felix Bratislava

Prvý rok školy má významný vplyv na formovanie vzťahu dieťaťa ku škole a k vzdelávaniu. Vplýva tiež na vytváranie sebaobrazu, ovplyvňuje sebahodnotenie. Pred nástupom do školy sa preto vynárajú pre rodičov mnohé otázky:  Dokáže moje dieťa pracovať v škole tak, aby pritom cítilo, že mu to ide? Udrží pozornosť, aby napredovalo v učení? Vie sa sústrediť aj na činnosti, ktoré ho až tak nebavia? Bude sa vedieť zapojiť medzi ostatných?

Dokáže prijať pravidlá, ktoré si vyžadujú viac prispôsobenia? Ako sa bude vedieť vyrovnať s prípadným neúspechom alebo inými emočne vypätými situáciami v cudzom prostredí?

Okrem vlastného pozorovania a skonzultovania zrelosti dieťaťa s pani učiteľkami v škôlke môže byť ďalším indikátorom zápis. Ak je viacero sporných oblastí, ktoré sú v zrelosti otázne, je namieste vyšetrenie školskej zrelosti psychológom. Kvalitné vyšetrenie spolu s konzultáciou slúži ako dobrá podpora pre rodiča v procese rozhodovania.

Niekedy je namieste, aby si rodič zodpovedal na otázku, prečo tlačí na to, aby jeho dieťa do školy nastúpilo v danom školskom roku. Niekedy sú za tým praktické rodinné dôvody, niekedy sklamanie rodiča, jeho obavy, že jeho dieťa nie je na rovnakej úrovni ako jeho rovesníci, niekedy spoločenský tlak... Ak je však odklad oprávnený, dieťa ním nestráca, ale, naopak, môže získať a v budúcnosti lepšie rozvinúť svoj potenciál v škole aj mimo nej.

Rodič a jeho vyrovnanie s riešením, jeho trpezlivosť a chápanie individuality dieťaťa je však najviac, čo dieťa v danej situácii potrebuje.  Zdieľať

Na druhej strane, ak sa zaškolenie zbytočne odloží, aby sa deti nechali „dozrieť“ alebo „vyhrať“, alebo ak sa z nejakého iného dôvodu nedá do školy dieťa, ktoré je zrelé, vzniká riziko, že o rok už bude natoľko rozvinuté po všetkých stránkach, že prvý ročník sa stane po krátkom čase preň málo zaujímavý, bude sa nudiť, môže začať vyrušovať alebo stagnovať. Takáto skúsenosť ovplyvní jeho vytvárajúci sa vzťah ku škole. Rovnako to môže priniesť problémy vo vzťahu učiteľ – žiak.

Treba si uvedomiť, že úskalia môžu prísť, aj keď dá rodič do školy dieťa, ktoré je považované za zrelé. Niekedy prídu na začiatku problémy s adaptáciou. Niektoré oslabenia sa môžu prejaviť v prvom, niektoré až v treťom ročníku. Neznamená to však, že by tieto deti do školy nepatrili. V takomto prípade pomôže včasná podpora a pomoc v kombinácii učiteľ – rodič, keď spoločne zvážia, čo treba v danom období spraviť.

Z mojej skúsenosti vyplýva, že najlepšou voľbou je dať do školy dieťa, keď je predpoklad, že je zrelé. V prípade, že je namieste viacero pochybností o jeho zrelosti alebo v testoch zrelosti vyšlo pod hranicou či na hranici zrelosti, má  zmysel zvážiť vhodnú alternatívu, ako zmysluplne stráviť rok. Možno mu prospeje zostať v škôlke, kde chodilo, je možné zvážiť inú škôlku alebo tzv. predškolu. Rodič a jeho vyrovnanie s riešením, jeho trpezlivosť a chápanie individuality dieťaťa je však najviac, čo dieťa v danej situácii potrebuje.