Mesto výrazne ožilo, atraktivita jeho centra vzrástla po rozsiahlej rekonštrukcii Hlavnej ulice v roku 1996 za primátorovania Rudolfa Schustera.

Teraz sa občania môžu vyjadriť ku Generelu umeleckých diel, objektov drobnej architektúry, reklamných, informačných a propagačných zariadení na území mestskej pamiatkovej rezervácie a jej ochranného pásma, ktoré vytvárajú identitu a imidž celého mesta.

Už na stavebnej priemyslovke v Košiciach vedel, že nebude stavať paneláky, ale to, čo by malo niečo spoločné aj s umením. Prof. Ing. arch. Peter Pásztor, PhD., tvrdí, že práca architekta sa nemôže skončiť nakreslením štúdie, na svoje impulzy potrebuje spätnú väzbu.

Mesto je preňho obdivuhodný fenomén a výzva. Nielen staré, ale aj nové sídliská treba pretvárať na mestské štruktúry, na príjemné štvrte. Historicky zdedili Košice neskutočne dobrú a krásnu architektúru, úžasné prostredie, ambíciou architektov by malo byť minimálne nepokaziť ho a odovzdať v normálnom stave ďalším generáciám.

Aj teraz sa začínajú tlačiť nové realizácie do centra a trochu ho trápi, že nehľadajú kontext so svojím prostredím alebo je to len stavba, ktorá má isté úžitkové kvality, no estetika a etika architektúry absentuje.

Architekt Peter Pásztor pri klavíri.

Pohľady na Košice budúcnosti je názov výstavy prác študentov Katedry architektúry Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, kde profesor Pásztor prednáša. Ako by teda mali Košice budúcnosti vyzerať?

„Verím, že lepšie. So študentmi sa permanentne zaoberáme témami, ako sú revitalizácia a rehabilitácia mesta, ekologická výstavba, trvalo udržateľný rozvoj. Som rád, že chápu, že rýdzo ekonomický prístup nemôže byť cestou budúcnosti. Kultúrny občan nemôže chápať každé voľné priestranstvo ako potenciálne stavenisko.

Študenti majú akútnu potrebu vyjadriť sa k negatívam v rozvojových zámeroch Košíc a zaujímajú jednoznačne odmietavé postoje k takým brutálnym zásahom do organizmu mesta, akým je budova Auparku na Námestí osloboditeľov. Som rád, že ich protinávrhom bol kultivovaný koncept zástavby na princípe prerastania štruktúr historickej a novej zástavby s množstvom zelene, ktorý vzbudil oprávnený záujem verejnosti, médií i vedenia mesta.“

V Košiciach sa cíti veľmi dobre. Zrástol s nimi, snaží sa pomáhať v oblasti, ktorej rozumie, v organickej architektúre (rodinné domy, kostoly, spoločenské objekty).

„Mesto musí byť dobrým spôsobom vedené, musí mať dostatok prostriedkov, aby boli vytvorené optimálne podmienky na život obyvateľov. Mala by byť väčšia chuť zveľaďovať všetko, čo máme, a nerobiť všelijaké psie kúsky, akými sme boli svedkami v 60. až 80. rokoch, keď sa tu urobilo viac zlých architektonických počinov než dobrých.

Nevravím, že všade treba riešiť romantické repliky z minulosti, ale architektúra musí mať svoje meradlo, svoj detail, svoju dušu. Keď to nemá, je to len niečo bezduché, čo vám bude zavadzať, a budete sa modliť, kedy už niekto príde a zbúra to.“

Historické centrum ozvláštňujú dobre udržiavané parky.

Prednostka Neurologickej kliniky LF UPJŠ a UNLP prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, CSc., získala vlani v Göteborgu ocenenie Spirit of Excellence Award za aktivity v rozširovaní povedomia o cievnych mozgových príhodách, predovšetkým vďaka kampani Čas je mozog, a za úsilie o zvyšovanie úrovne zdravotnej starostlivosti týmto pacientom.

Pre dobrý výsledný stav pacienta je rozhodujúce poskytnúť liečbu čo najskôr. A práve dlhý čas do jej podania a nižšie percento akútne liečených pacientov na Neurologickej klinike LF UPJŠ a UNLP Košice boli dôvodom, prečo v roku 2016 zásadne zmenili manažment pacienta s cievnou mozgovou príhodou.

Ako vyzerá v praxi včasný zásah alebo rýchly manažment?

„Záchranka hlási, že prichádza s pacientom, neurológ čaká už na urgentnom príjme, pokiaľ pacient nemá ťažkosti, ktoré treba vyriešiť ešte pred akútnou liečbou, ide priamo so záchrankou na CT pracovisko. Dnes sme pokročili aj v tom, že sa nezobrazí len CT mozgu, ale aj mozgové cievy, aby sme rozlíšili, ktorá nie je uzavretá, pretože rádiológ vie odstrániť aj zrazeninu z mozgovej cievy.

Ide doslova o sekundy, nielen o minúty. Mnohokrát pacienti vďačia svojim príbuzným za to, že naša liečba je úspešná, lebo včas zavolajú záchranku. Ak sa podá liečba do hodiny, úspešnosť je u každého štvrtého pacienta – hovoria štatistiky. Buď úplne, alebo má minimálne ťažkosti, ktoré ho zásadne neobmedzujú v bežnom živote.

Som veľmi šťastná, že žijem v dobe, keď vieme tieto poruchy liečiť,“ vysvetľuje profesorka Gdovinová, nositeľka ocenenia Môj lekár za prácu a podporu pacientskych organizácií a pacientov.

Dóm sv. Alžbety v centre mesta je najväčší kostol na Slovensku s kapacitou viac ako 5 000 ľudí.

Býva v centre Košíc a cíti sa tu dobre, nikdy sa netúžila odsťahovať. Príťažlivé sú prechádzky po starých uličkách, posedenie v letných reštauráciách na Hlavnej ulici, kde človek vždy stretne priateľov, alebo aj v malých kaviarňach s osobitým čarom, návšteva divadla, filharmónie.

Je tu mnoho možností na šport, lyžovanie, pobyt v prírode, takže, ako povedala pri návšteve prezidentka European Stroke Organisation prof. Valeria Caso z Talianska, Košice sú dobrým miestom na život. Pre profesorku Zuzanu Gdovinovú aj so sympatiami Košičanov, vďaka ktorým sa stala Ženou roka 2018.

Každú nedeľu od 10. marca jazdí v meste Dobrý trolejbus s pestrými kresbami detí košických základných škôl, aby propagoval a informoval o aktivitách Európskeho hlavného mesta dobrovoľníctva 2019, ktorým sa stali Košice ako šieste európske mesto. V roku dobrovoľníctva chystajú niekoľko významných podujatí, pri ktorých bude vítaná a potrebná pomoc ochotných ľudí. Na práve prebiehajúcich majstrovstvách sveta ich bude takmer 300, usporiadatelia tvrdia, že bez ich pomoci by to jednoducho nešlo.

Napriek tomu, že Dorota Kenderová pred tromi rokmi prišla do cudzieho prostredia, vycítila potreby tunajšieho publika, zvolila priamy a otvorený spôsob komunikácie s pracovníkmi a Východoslovenská galéria sa pod jej vedením stáva vyhľadávanou a otvorenou plat­formou pre umelcov a divákov všetkých vekových kategórií.

Za zvýšeným záujmom treba hľadať sprievodný program k výstavám, kreatívny labyrint pre rodičov s deťmi, komentované prehliadky pre seniorov s kurátorom alebo galerijným pedagógom, experimentálne tvorivé dielne s odborníkom a výtvarníkom, kurz pre mamičky s deťmi, aby sa odmalička zoznamovali s estetickým prostredím, či najnovší kurz večernej kresby.

Steel Aréna je v týchto dňoch dejiskom Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2019.

Výnimočná je externá spolupráca s kinom Úsmev, kde si môžu diváci pod názvom Exhibition on Screen pozrieť filmy o výstavách.

„Mám mesto rada možno aj preto, že bývam v príťažlivom prostredí architektúry prvej Československej republiky. Vnímam prajnú atmosféru okolo seba. Ľudia sa navzájom poznajú, spoločne sa podporujeme, organizujeme výstavný program (Zachránené – Zeštaurované diela VSG zničené požiarom, Na prelome – Umenie rokov 1890 – 1918) i zbierkotvornú stratégiu (Košická moderna), kde sa sústreďujeme aj na umenie od roku 1989 po súčasnosť,“ hovorí riaditeľka.

Kultúru v meste považuje za jeden z najväčších benefitov, lebo sa podieľa na tvorbe jeho identity, sú tu dobre fungujúce inštitúcie. Po 16-ročnom pôsobení na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a vedení Galérie HIT pozná chod galérie z každej strany.

„V najbližšom čase chceme vytvoriť príjemný vstupný priestor do galérie s kaviarňou, aby tu mohli kultúrne stráviť čas celé rodiny. Niekto si pôjde pozrieť výstavu, druhý bude čítať v knižnici, deti budú v tvorivej dielni a ďalší si dá dobrú kávu.“

Čerstvý nositeľ ocenenia Košičan roka 2018, potulkár Milan Kolcun, prezrádza svoje tajomstvá:

„Keď vyberiete to najzaujímavejšie a ukazujete to ľuďom priamo na mieste, keď pridáte úsmev, šarm, vtip, informácie poprepletáte historkami a legendami a keď to nie je ‚prudko‘ odborné, z informácie sa stáva až akási šou a zanechá v účastníkovi viac ako odomletý výklad, i keď odborne fundovaný.“

Milan Kolcun s neodmysliteľným bicyklom a knihami.

Potulky sú prehliadky mesta v prvý víkend v mesiaci najmä pre Košičanov, aby mali svoje mesto ešte radšej a aby návštevám s pýchou ukazovali jeho mnohorakosť i pestrosť. Na prvú prišlo 20 ľudí, dnes chodí do 800, museli rozšíriť turnusy na 15 – aj v maďarčine. Za 16 rokov urobili vyše 100 tém.

Je rád, keď sa ľudia pýtajú, dopĺňajú ho, keď ich povzbudí, dozvie sa viac. Košice by nevymenil za nič na svete, v Moskve, Madride či na Kube si do denníkov písal, ktorý deň pobytu už má za sebou, tak sa tešil domov. Denne tu stretáva veľa dobrých, žičlivých ľudí a chce s nimi byť.

Košice sú preňho ideálne z kultúrneho hľadiska, najmä keď získali titul Európske hlavné mesto kultúry 2013, je tu toľko príležitostí, že človek by potreboval niekoľko životov, aby ich stihol. Aj to je vysoká kvalita života, keď sa vyberie po Komenského ulici, o chvíľu je v Čermeli, z mesta sa stáva les, je v prírode.

Z potuliek vzniklo už 8 titulov. Jedna kniha je o najpozoruhodnejších miestach v meste, je ich 130, dve sú Košické čítanky – literárne úryvky z diel o meste od najstarších čias po dnešok.

Košické detaily sú o maličkostiach s veľkými príbehmi, Štýly krásy v Košiciach zase o architektúre od románskeho štýlu cez kubizmus až po súčasnosť. Teraz píše knihu Košice deň za dňom, kde bude atraktívny tip na každý deň.

„Na potulkách som cítil, že keď hovorím o nejakom umelcovi, o nejakej osobnosti, ľudia chcú vedieť oveľa viac. Vznikla tolkšou Bez šepkára, kam pozývam najmä Košičanov, ktorí sú v niečom výnimoční, odborníci, ľudskí, a teraz skúšame GlosátorsKE – glosovanie udalostí s nadhľadom so známymi osobnosťami.“

Košice sú aj sídlom Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Magdaléna Riemerová (72)

Keď sme niekde vyše polstoročia, prijímame mesto ako svoju fungujúcu famíliu, kam sa spokojne vraciame, kde nachádzame spomienky, nádeje, lásky, kde sme si zakladali existenciu i rodiny. Prežívame s ním dobré i zlé, občas si zahundreme, niekedy nás nešváry nenechávajú ľahostajnými, no stále sme hrdými občanmi tohto jedinečného kráľovského mesta ako mnohí, ktorí sa tu narodili, odišli, no vždy sú radi, keď sem môžu zavítať alebo s hrdosťou povedať: Som z Košíc!

Jozef Jarkovský (65)

So športom som prešiel pol sveta, teraz sa hokejový svet sťahuje do Košíc a som rád, že budem pri tom. Vidieť najlepší svetový hokej je zážitok, sú to veľké okamihy, obrovská šanca pre Európske hlavné mesto športu 2016 prejaviť sa pred svetom, impulz pre mladých, ktorí môžu možno raz za život uvidieť v Košiciach hokejové hviezdy z Kanady, Fínska, USA, Nemecka, ale aj zo Slovenska. Práca rozhlasového komentátora mi prináša potešenie i zmysel života, stretnutia s najväčšími športovcami planéty. „Tento hokej sa páči, vzrušuje, udivuje“ – dúfam, že to veľakrát zaznie v košickej Steel Aréne.

Alireza Dorri (40)

V Košiciach žijem len 4 roky, prisťahoval som sa do tohto krásneho mesta za manželkou z Iránu. Hoci sa ľudia majú na Slovensku oveľa lepšie než v Iráne, majú akosi málo radosti zo života. Idem po meste a všetky tváre sú vážne, zamračené. Viac úsmevov na tvárach by ani Košičanom určite neuškodilo.

Prestížnych aj európskych prívlastkov má na rozdávanie. Vitajte v meste ľudských rozmerov i rozmarov

Výber pre vás