Ľubomír Višnovský: Chýbal nám kus hernej vyzretosti

Ľubomír Višňovský v roku 2011 zažil atmosféru svetového šampionátu v domácom prostredí a na vlastnej koži pocítil, aký tlak je vyvíjaný zo strany domáceho publika.

Vtedajšie mužstvo sa so situáciou dobre nevyrovnalo, o to viac ho prekvapil terajší tím okolo kapitána Andreja Sekeru. Hral pekný, moderný, atraktívny hokej, no nevyhol sa chybám, za ktoré až príliš kruto pykal.

Ako sa vám pozdávali výkony Slovákov na majstrovstvách sveta?

„Keď som videl prípravné zápasy a následne úvodné zápasy v Košiciach, bol som milo prekvapený. Chlapci hrali s veľkým nasadením, svojou hrou strhli publikum, vytvorila sa skvelá konektivita. O to väčšia škoda, že v záveroch zápasov s Kanadou či Nemeckom zapracovala azda neskúsenosť a chalani nedokázali hrať neustále naplno. Veľká škoda. Nikto z mužstva sa však nemusí za nič hanbiť, hlavy hore.”

O tom, že Slovensko nepostúpilo do štvrťfinále, rozhodli dva spackané závery zápasov. Čomu ich pripísať?

„Chalani chceli, možno až príliš. Pozrite sa však na našu generáciu. V roku 2011 sme takisto veľmi chceli, no hrali sme zle celý šampionát. Terajšie mužstvo väčšinu zápasov hralo dobre, podľa predstáv trénera, no po chybách o výhry prišlo. Chýbala nám skúsenosť, individuálna zručnosť. Radšej sme mali spraviť päť zakázaných uvoľnení ako chybu v obrannom pásme.”

Ľubomír Višnovský: Hrá sa na víťazstvá, tie nám chýbali, ale predvádzali sme pekný, atraktívny hokej.

Na zápasoch ste boli aj osobne. Strhla vás atmosféra a fandili ste o dušu?

„Presne tak. Keď sme dali gól, radoval som sa, kričal, skákal. Najväčšie sklamanie prišlo, naopak, v zápase s Nemcami. Už po Kanade som však vravel, že ten bod nám bude extrémne chýbať. Žiaľ, potvrdilo sa to.”

Kto sa vám výkonom z mužstva páčil?

„Mnohí. Klobúk dole pred Lacom Nagyom. O pár dní bude mať štyridsať, no stále bol výborný. Keď hral po boku Matúša Sukeľa a Mariána Studeniča, boli veľmi produktívni. Neuveriteľné výkony predvádzala štvrtá formácia. Paráda. V každom striedaní šli naplno, vytvárali si aj šance. Prvá formácia si držala svoj štandard, rovnako ako ďalší chalani. Obával som sa, že útok budeme mať hluchý, ale mýlil som sa.”

A čo obrancovia?

„Kapitán Andrej Sekera si odohral svoje, vysoký štandard. Erik Černák dával dôležité góly, Martin Marinčin vedel hrať v rýchlosti. Páčil sa mi debutant Patrik Koch. Nesklamal. Celkovo ma chalani príjemne prekvapili. Hrali dobre a až na malé výpadky im nie je veľmi čo vytknúť.”

Vy ste boli známy ofenzívnymi výpadmi. Teší vás o to viac, že naši obrancovia získavali množstvo bodov?

„Bolo to cítiť. Rovnako tak spomeniem ďalší dôležitý aspekt hry – presilovky. Sme v nich tretí na turnaji, hneď za Kanadou a Spojenými štátmi. Máme plusové skóre, body zbierali útočníci aj obrancovia. Chýbal nám však kúsok trpezlivosti, hernej vyzretosti. Niekedy stačilo, aby súper z našej hry znervóznel, dostali sme ho z rytmu.”

Brankárom turnaj nevyšiel podľa predstáv. Prekvapilo vás to?

„Už dlhšie sa hovorí, že na brankárskom poste máme najväčšiu konkurenciu, no na tomto turnaji boli naším najslabším článkom. Bohužiaľ. Keby to bolo na mne, Jula Hudáčka do tímu zoberiem. Mal výbornú sezónu. Komplexnú. Chytal v ťažkých zápasoch, zúčastnil sa na Zápase hviezd KHL. Ján Lašák to však videl podľa seba, má skúsenosti. Len prezentujem svoj názor.”

Šiestykrát za sebou Slovensko absentuje vo štvrťfinále. Aký to vysiela signál?

„Je to veľká škoda. V osmičke sme neboli dlhšie, bol by to veľký úspech. Napriek tomu hodnotím šampionát pozitívne. Hrá sa na víťazstvá, tie nám chýbali, ale predvádzali sme pekný, atraktívny hokej. Pripomenulo mi to zápasy osemnástky spred dvoch rokov.”

Trénerovi Craigovi Ramsaymu sa končí zmluva. Ste za to, aby pokračoval pri tíme?

„Veľa bude záležať na ňom, či bude chcieť on, alebo sa chce vrátiť do zámoria. Na náš hokej sa však musíme pozerať komplexne. Áčko nepostúpilo, osemnástka vypadla, so sedemnástkou to tiež nie je žiadna sláva. Musíme nastaviť systém, najmä v mládeži. Seniori hrali pekný, atraktívny hokej, ale to je len špička ľadovca.”