BRATISLAVA. Extréme letné horúčavy, prívalové dažde, silné víchrice, rekordné mrazy. Tieto prírodné živly v čoraz väčšej miere sužujú nielen našich poľnohospodárov, ale aj mestá a obce, v ktorých žijeme.
“Ulice sa musia viac zazelenať. Znamená to menej asfaltu či betónu, ale viac parkov alebo trávnikov. Musíme sa naučiť pracovať s dažďovou vodou.
„
Podpredsedníčka vlády a šéfka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (SNS) v stredu na Sneme Združenia miest a obcí (ZMOS) v Bratislave apelovala na samosprávy, aby nezabúdali na životné prostredie. Informoval o tom Michal Feik z Ministerstva pôdohospodárstva.
"Rada by som ocenila, ako mnohé dediny aj mestá opekneli, rozvíjajú sa. Žiaľ, je aj množstvo regiónov, ktoré spustli, boria sa s nezamestnanosťou, nedostatkom investícií, chátrajúcou infraštruktúrou," povedala ministerka Matečná.
"Ako ministerku, ktorá má vo svojom rezorte poľnohospodárstvo a vidiek, ma obzvlášť mrzí, keď vidím lokality, ktoré kedysi doslova prekvitali a dnes sú spustnuté. A týka sa to nielen poľnohospodárstva, ale aj obydlí, podnikov či infraštruktúry," uviedla vo svojom vystúpení Matečná.
Oživenie vidieku je výzvou pre vládu
Podľa ministerky je spoločnou výzvou vlády aj samospráv vrátiť vidieku svoju "zašlú slávu". Rozvíjať vidiek, investovať doň, starať sa o obydlia, starať sa o krajinu. Opätovne prilákať ľudí späť do svojich niekdajších domovov a nájsť im tam uplatnenie.
V Integrovanom regionálnom operačnom programe (IROP), ktorý má vo svojej gescii rezort pôdohospodárstva, je v tomto programovacom období vyčlenených z fondov EÚ 1,7 miliardy eur, ktoré sú určené na rozvoj infraštruktúry v regiónoch.
Nízkoemisná verejná doprava
Vďaka tomu pribudnú v regiónoch tisíce nových miest v škôlkach, zlepší sa technické vybavenie v základných a stredných školách, opravia sa regionálne cesty, postavia sa nové cyklotrasy.
Zistenia kontrolórov v Lesoch SR hovoria podľa SaS o ich tunelovaní Čítajte Samosprávy nakúpili nízkoemisné vozidlá verejnej dopravy, vo výstavbe sú prestupné terminály integrovanej dopravy. Agrorezort tiež podporuje projekty na zazelenanie miest. Desiatky projektov sú už zrealizovaných alebo vo výstavbe.
"Popri výstavbe nových miest v škôlkach, rekonštrukciách ciest či rozvoji sociálnych služieb by sme nemali zabúdať na jednu tému, ktorá trápi doslova celú planétu. Je to globálna zmena klímy. A Slovensko nie je výnimkou," uviedla Matečná.
"Ak si myslíme, že tento problém sa nás netýka, sme na veľkom omyle. Extréme letné horúčavy, prívalové dažde i silné víchrice, rekordné mrazy v čoraz väčšej miere sužujú nielen poľnohospodárov, ale aj mestá a obce, v ktorých žijeme. Tieto živly na jednej strane strpčujú život ľuďom, na strane druhej spôsobujú nemalé škody na majetku ľudí, štátu aj samospráv," upozornila Matečná.
Zelené ulice a strechy, využitie dažďovej vody
Šéfka agrorezortu apelovala na primátorov a starostov, aby pri rozvoji samospráv nezabúdali ani na životné prostredie.
"Ulice sa musia viac zazelenať. Znamená to menej asfaltu či betónu, ale viac parkov alebo trávnikov. Musíme sa naučiť pracovať s dažďovou vodou. Znamená to viac zelených striech, zelene či nádrží. Čo najmenej dažďa by malo odchádzať do kanalizácie," uviedla Matečná.
"Doprava musí byť ekologickejšia. Znamená to menej áut, avšak väčšie využívanie ekologickejšej verejnej dopravy, bicyklov alebo chôdze. Nakupovanie musí byť rozumnejšie. Len v segmente potravín sa boríme s tým, že 40 potravín potravín vyhodíme. Takéto mrhanie s prírodnými zdrojmi je nielen neekologické, ale aj neekonomické.
"Namiesto obrovských parkovísk a nákupných centier by sme mali radšej stavať parky. A nezabúdajme ani na výchovu našich detí smerom k starostlivosti o životné prostredie. Životné prostredie nielen dedíme od našich predkov, ale aj si ho požičiavame od svojich detí," uzavrela Matečná.
