„Kafka by bol určite nadšený,“ povedal v utorok pre agentúru The Associated Press (AP) kurátor telavivského múzea Stefan Litt, podľa ktorého má múzeum po tejto lukratívnej zásielke z Nemecka už približne 40-tisíc predmetov, predovšetkým písomností, z pozostalosti Maxa Broda.
Písomnosti, ktoré sa našli v Nemecku, podľa Litta otvárajú okno do európskej literatúry a kultúrnej scény začiatku 20. storočia, predovšetkým do prostredia takzvaného Pražského kruhu, ktorého boli Kafka aj Brod členmi. Dokumenty náhodne objavili nemeckí policajti v sklade vo Wiesbadene medzi falšovanými obrazmi ruských majstrov.
Franz Kafka, autor svetoznámych surrealistických románov Amerika (1927), Proces (1925) a Zámok (1926) a desiatok noviel a poviedok, tesne pred svojou smrťou v roku 1924 odkázal celú svoju pozostalosť Brodovi. Údajne ho pritom žiadal, aby všetky jeho písomnosti zničil. Brod ho však neposlúchol, Kafkove diela po smrti autora postupne zverejňoval a významnou mierou sa tak zaslúžil o jeho slávu.
Brod ako prvý zaviedol do literatúry aj pojem „kafkovský“, ktorý postupne prenikol do mnohých svetových jazykov a ktorý označuje absurdný, nelogický alebo strašidelný stav či situáciu, typickú pre Kafkov literárny svet.
