Nemecko vrátilo Izraelu odcudzenú časť archívu Maxa Broda
Max Brod (1884-1968) bol pražský rodák a po nemecky píšuci spisovateľ, prekladateľ a skladateľ, ktorý sa zaslúžil o publikovanie literárnej pozostalosti svojho blízkeho priateľa Franza Kafku.
Berlín/Bratislava 21. mája (TASR) – Zástupca nemeckého Spolkového kriminálneho úradu (BKA) vrátil v utorok v Berlíne Izraelu odcudzenú časť archívu Maxa Broda, priateľa svetoznámeho spisovateľa Franza Kafku. Tento archív obsahuje 5000 rukopisných strán a takisto pohľadnicu od Kafku adresovanú Brodovi, píše agentúra AP.
Max Brod (1884-1968) bol pražský rodák a po nemecky píšuci spisovateľ, prekladateľ a skladateľ, ktorý sa zaslúžil o publikovanie literárnej pozostalosti svojho blízkeho priateľa Franza Kafku (1883-1924), jedného z najslávnejších spisovateľov 20. storočia. Po prvý raz sa s ním stretol v roku 1902 a patril k jeho najbližším spolupracovníkom.
Počas Kafkovho života bolo uverejnených len niekoľko jeho poviedok, najznámejšie sú Ortieľ (1913), Premena (1915), či V trestaneckej kolónii (1919). Prozaické dielo, značná časť korešpondencie a denníkových zápiskov Franza Kafku sa zachovali práve vďaka Maxovi Brodovi, ktorý našťastie nesplnil jeden z bodov Kafkovho závetu a nespálil všetky jeho zostávajúce rukopisy, listy a denníky. Významnou mierou tak prispel k jeho celosvetovej sláve.
Po smrti Franza Kafku vydal Brod časť poviedok a románov, ako napríklad Proces (1925), Zámok (1926) a Amerika (1927). Sám Brod, ktorý unikol pred nacistami v roku 1939 z Prahy do vtedajšej Palestíny, dal kufor plný rukopisov svojej sekretárke Ester Hoffeovej s tým, že ich má odovzdať akademickej inštitúcii. Tá si však rukopisy namiesto toho ponechala a časť z nich dokonca s veľkým ziskom predala na dražbách. Po jej smrti v roku 2007 si nárok na tieto texty uplatňovala jej dcéra Eva Hoffeová, ktorá argumentovala tým, že Kafkove rukopisy legálne zdedila od svojej matky. Izraelská národná knižnica naproti tomu tvrdila, že všetky Kafkove diela sú kultúrnym dedičstvom, ktoré patrí celému židovskému ľudu a svetovej verejnosti.
Izraelská národná knižnica viedla o dosiaľ nepublikované zbierky Kafkových rukopisov, ktoré sa nachádzali v Izraeli a vo Švajčiarsku, dlhoročný súdny spor, pripomínajúci svojou absurdnosťou Kafkovo dielo. Desaťročie trvajúci právny spor uzavrel nedávno verdikt okresného súdu vo švajčiarskom Zürichu. Podľa neho možno otvoriť niekoľko trezorov nachádzajúcich sa v tomto meste, v ktorých sú uložené Kafkove texty a ich obsah previezť do Národnej knižnice Izraela.
Izraelský najvyšší súd už predtým vydal podobné rozhodnutia v prípade iných rukopisov Franza Kafku, ktoré boli ukryté v sejfoch izraelskej banky a v jednom byte v Tel Avive.
Objavili sa špekulácie, že rukopisy by mohli obsahovať aj záverečné časti niektorých nedokončených Kafkových diel. Niektorí vedci poukazujú na to, že nijaké prevratné objavy očakávať nemožno, ale súčasne pripomínajú, že všetky Kafkove texty majú stále svoju hodnotu, pretože na nich spočíva akási zvláštna "aura" tohto pražského židovského spisovateľa.
Príbeh literárneho dedičstva svetoznámeho spisovateľa ešte nemusí byť uzavretý, keďže nedávno nemecká polícia vo Wiesbadene zaistila 3500 rukopisných strán, ktoré boli ponúkané na čiernom trhu. Výskumy podľa Hoffeovej ukázali, že by mohlo ísť o dedičstvo Maxa Broda, ktoré zanechal Franz Kafka.
