Tešme sa, po Zorovi Kollárovi dal protischránkový zákon do pozoru aj Ivana Kmotríka
Prípad sporu o vlastníctvo bratislavských vodární vojde do dejín ako začiatok konca neohrozenej suverenity bratislavských oligarchov.
Ivan Kmotrík je podnikateľ zo Skalice, ktorý prišiel k väčšine majetku počas privatizácie za Mečiarových vlád. Dostal sa vtedy napríklad ku Grafobalu, knižným vydavateľstvám, ale aj sieti PNS.
Sieť kioskov s novinami a cigaretami mu priniesla nielen profit, ale aj povesť človeka, ktorý môže vďaka kontrole distribúcie tlače zo dňa na deň rozhodnúť o tom, ktoré noviny sa k čitateľom dostanú a ktoré nie. Nikdy to nevyužil, úplne mu stačilo, že sa ho preto politici báli.
Podobne umne zachádzal Kmotrík aj so svojím podielom v najväčšej slovenskej mediálnej agentúre Unimedia. Tá väčšinu ponovembrového obdobia spravovala nákup reklamy v médiách pre najväčšie slovenské firmy vrátane mnohých štátnych podnikov, štátnych a eurofondových kampaní a volebných kampaní politických strán.
Aj z Unimedie Kmotríkovi plynuli zároveň slušné zisky aj vplyv. Vlastnenie mediálky podporovalo mýtus o mocnom Ivanovi, ktorý vlastnou obchodnou silou môže zničiť hocijaké nepohodlné médium. Aj v tomto prípade sa však správal Kmotrík racionálne, svoj vplyv nikdy nezneužil tak, aby sa verejná mienka či Protimonopolný úrad obrátili proti nemu.
Synergiu biznisu a moci dohnal Ivan Kmotrík do dokonalosti v málo sledovanej televízii TA3. Mediálne obmedzení politici si nikdy neuvedomili, že divácky dosah takzvanej spravodajskej televízie je oproti naozajstným televíznym staniciam ako Markíza, Joj a STV zanedbateľný, preto sa klaňali za každý drobný bonus, čo im vo vysielaní sľúbili Kmotríkovi ľudia. A na oplátku potom vládne strany posielali do TA3 eurofondovú reklamu, ktorá významne zvyšovala jej zisky.
Po HZDS mal Kmotrík postupne výnimočné vzťahy minimálne v KDH, SDKÚ, Smere a SNS. Na verejnosti sa však Kmotrík ukazoval len ako usilovný biznismen, ktorý si k podnikaniu v mediálnej oblasti a tlačiarenstve pribral napríklad aj energetiku a farmárčenie. Aj v nich bol relatívne úspešný, aj v nich mal veľkú časť príjmov z dotácií.
Verejne sa Kmotrík ukazoval najradšej ako mecenáš
