Narodila sa 20. augusta 1935 v Brne. Bola krásna, vedela hrať, spievať aj tancovať. Mala všetky predpoklady, aby z nej bola výborná herečka. Ona sa však rozhodla inak. Chcela sa stať zdravotnou sestrou. Osud to nakoniec zariadil po svojom a do sveta filmu a divadla ju predsa len doviedol.

Už počas štúdia na strednej zdravotníckej škole navštevovala kurzy spevu, tanca a pohybovej výchovy. Zároveň vystupovala v baroch a zábavných podnikoch, kde spievala a tancovala. Stále si však nepripúšťala myšlienku, že by svoje umelecké danosti uplatnila vo svete šoubiznisu.

Po maturite si chcela nájsť prácu v nemocnici. Lenže táto modrooká plavovláska s vynikajúcou postavou dostala po skončení školy ponuku, ktorá sa neodmieta – stať sa manekýnkou v Prahe. Neodolala a objavila sa na prehliadkových mólach.

Tam si ju všimol režisér Jiří Sequens a ponúkol jej malú úlohu vo filme Větrná hora. Vzápätí dostala ponuku z Divadla S. K. Neumanna (dnešné Divadlo pod Palmovkou) a nasledovali ďalšie drobné roly v snímkach Bomba a Touha. Ani nevedela ako a vhupla do hereckého sveta.

Potom prišiel zlom. Keď začal v roku 1959 pripravovať režisér Martin Frič rozprávku Princezna se zlatou hvězdou, ponúkol jej vedľajšiu úlohu. Mala hrať jednu z princezien, ktoré sa uchádzali o priazeň princa Radovana v podaní Josefa Zímu. Ale ako sa to neraz stáva, pôvodná hlavná predstaviteľka Lady ochorela.

Nádherné šaty si veľmi neužila, po celý čas na nich nosila myší kožuštek s kapucňou.

Zúfalý režisér Frič hľadal náhradu. Zasiahla ruka osudu v podobe jeho manželky, ktorá rozhodla, aby princeznú Ladu zveril Marii Kyselkovej. Pán režisér na svoju manželku, ženu v domácnosti, dal a zrodila sa hviezda a kultový film pre mnohé generácie.

Pre zaujímavosť – za jeden filmovací deň dostávala 240 korún. Dnes by sa herci nad takouto plácou len pousmiali, ale boli 50. roky a nebola to zanedbateľná suma.

„Bol to pomerne veľký honorár, na tie časy výnimočný. Ja som však všetky peniaze posielala matke. Nepotrebovala som veľa, nefajčila som, nepila,“ zhodnotila svoje príjmy predstaviteľka Lady.

Z celej rozprávky mala Marie Kyselková najradšej prvú scénu. V nej polieva v zámockej záhrade kvety. V skutočnosti sa tento obraz nakrúcal v rozkvitnutom parku Stromovka.

„Ja tam hopsám medzi záhonmi plnými živých kvetov. Bola to pre mňa očarujúca atmosféra,“ spomínala herečka.

Trochu ju sklamalo, že ako princezná nemala veľa krásnych kostýmov. V celom filme nosila takmer stále myší kožuštek a vystriedala len troje šiat. Ale ako neraz poznamenala, boli nádherné.

Horšie to už bolo s lepením zlatej hviezdičky na čelo a s parochňou. Hoci mala Marie svoje dlhé blond vlasy, maskéri rozhodli, že bude mať parochňu. Takto ju nemuseli denne česať. Pripevňovali jej ju na hlavu lepidlom mastix, podobne ako zlatú hviezdu. Lepidlo bolo žieravina a rozleptávalo jej čelo. Zostala jej tam jazva.

„Mala som úplne rozožratú kožu, pleť mi zostarla hádam o 100 rokov,“ povedala o nepríjemných chvíľach.

Počas nakrúcania si najlepšie rozumela s Josefom Zímom...

Veľmi rada sa, naopak, vracala k hereckým kolegom. Nakrúcala s velikánmi ako Stanislav Neumann, Theodor Pištěk či František Smolík.

„Boli to veľkí herci, osobnosti a ja som sa k nim aj bála priblížiť. Pri nich som si pripadala ako taká ,puťka‘,“ vyhlásila o sebe príliš skromne.

Počas nakrúcania si rozumela s Josefom Zímom a Josefom Vinklářom, ktorý si zahral kuchtíka Janka. „Boli sme mladí, takmer rovesníci a stali sa z nás priatelia.“

A hoci je v rozprávke viacero romantických scén medzi princom Radovanom a princeznou Ladou, iskra medzi nimi nepreskočila. Marie Kyselková v tom čase prežívala v súkromí veľkú lásku a hoci sa Josefovi Zímovi páčila, bol čerstvo ženatý a všetko zostalo v rovine priateľstva.

Ten pravý princ bol v jej osobnom živote herecký kolega Petr Haničinec. Pri zrode ich lásky stál Vladimír Menšík. Toho Marie poznala už predtým z Brna. S priateľkou mali predtancovávať na plese, a tak si šli do Prahy kúpiť látku na šaty. Zašli aj za Menšíkom do Divadla E. F. Buriana. Ten práve odchádzal zo skúšky s kolegom Haničincom. Krásna Marie sa mu hneď zapáčila a aj on jej.

„Padla si mu do oka,“ odtiahol ju nabok Menšík. „To je dobre, vieš, on je na tom teraz dosť zle, rozvádza sa.“

Takže vďaka výletu do Prahy sa zrodila veľká láska, ktorá sa skončila pred oltárom. Skôr než tam došli, Marie otehotnela, počas nakrúcania rozprávky čakala dieťa.

„Do Petra som sa veľmi zamilovala, bol mojou prvou veľkou láskou. Dovtedy som ani fyzicky žiadneho muža nepoznala. Mala som 20, jemu sa rúcalo manželstvo. Bol to krásny muž, silná osobnosť, veľmi pracovitý a ctižiadostivý,“ chválila ho aj po rokoch. Ich vstup do manželstva bol bez veľkých gest, žiadna romantika.

„Petr mi podal papiere, že ideme na Staromestskú radnicu. On dokázal vyjadriť city – a veľmi krásne, len nemal rád oficiality. Takže sa nekonala žiadna poetika. Ani na našu svadbu si veľmi nepamätám, ale zrejme bola v lete, lebo som mala šaty s krátkymi rukávmi.“

... a Josefom Vinklářom, ktorý hral kuchtíka.

Po nakrútení rozprávky o princeznej Lade sa jej ponuky na filmovanie hrnuli. Ona však zanechala kariéru a venovala sa synovi Ondrejovi a domácnosti. Svetlá rámp opustila dobrovoľne.

Dcéra Žofia z druhého manželstva má však na odchod svojej matky z divadla a filmu iný názor: „Nie je pravda, že mama po narodení Ondreja už nechcela hrať. Točila by rada naďalej, ale s Petrom sa dohodli, že jeho kariéra bude mať prednosť. Niekto sa však musel starať o dieťa, tak mama ustúpila.“

Hoci ustúpila, po Haničincovom boku nezostarla. Mal rád nočný život, ženy, tie mali rady jeho, takže jeho cesta domov k manželke a synovi bývala neraz veľmi dlhá. Jedným slovom, bol sukničkár a „Lade“ často neverný. Marie pred tým zatvárala oči, tolerovala mu neveru, no po 15 rokoch nakoniec požiadala o rozvod.

Sama sa vyjadrila: „Petra som veľmi milovala a za každú cenu som sa snažila naše manželstvo udržať. Ale pochopila som, že k rozvodu by skôr či neskôr prišlo. Naše manželstvo už bolo dlho zlé.“

Rozchod ju veľmi bolel, bola nešťastná, no s bývalým manželom neprerušila kontakty. Svoje šťastie našla Marie 3 mesiace po rozvode. Zoznámila sa s Vladimírom, o 12 rokov mladším zubným lekárom. Bol podobný typ ako Petr Haničinec. Prežili spolu 40 rokov, narodili sa im 2 dcéry, Alžbeta a Žofia. Keď ochorel, stala sa z nej ošetrovateľka a zároveň zdravotná sestra.

„Mal rakovinu a hoci bol lekár, odmietal hospitalizáciu. Tak sme v byte v jednej miestnosti mali improvizovanú nemocničnú izbu a ja som sa oňho starala. Zomrel pár dní pred Vianocami v roku 2010, bolo to smutné.“

Keď spomínala na život s druhým manželom, neraz hovorila, že ani po jeho boku nežila rozprávkový život: „Bola som akousi obrusovačkou konfliktov, preto sme spolu vydržali tak dlho.“

Prvého manžela Petra Haničinca stretla náhodou v divadle.

No jej najväčším trápením v živote bol syn Ondrej. „Ten sa nám s Haničincom nevydaril,“ povzdychla si neraz.

Nechcela o ňom rozprávať, vyjadrila sa, že je pre ňu uzavretá kapitola. Dieťa slávnych rodičov svoj život zrejme nechytilo za dobrý koniec. Herečka sa do podrobností nepúšťala, len občas naznačila, že nepracuje, údajne pije a fetuje.

Keď sa jej novinári spýtali, či si chodil k nej pýtať peniaze, ticho skonštatovala: „Chodil, a kým som mala, tak som dávala. A dávala som, aj keď som už nemala. Som predsa jeho matka.“

Nakoniec si uvedomila, že jej materinský cit ju ničí. Tak mu po jednej z dcér odkázala, aby za ňou už viac nechodil. Túto bolestivú tému zakončila slovami: „Bol by ma zruinoval, tak som zavrela finančné kohútiky. Nestretávame sa, nevoláme si, neozve sa ani na Vianoce, neviem, kde býva.“

Po odchode z plátna a divadelných dosiek bola Marie Kyselková manželkou a matkou na plný úväzok. Ak popri deťoch a domácnosti stíhala, privyrábala si rôznymi prácami. Napríklad tvorila figúrky z plsti. Tak to šlo 20 rokov.

Až keď prišla do dôchodkového veku, zamestnala sa vo vysokoškolskom internáte na Strahove ako vrátnička. Vydržala tam 15 rokov. Táto práca ju bavila, mladí ľudia v nej spoznávali princeznú Ladu a veľmi si ju obľúbili.

„Tam to žilo, študenti, hostia, človek prišiel do kontaktu s rôznymi ľuďmi,“ nedala dopustiť na svoje pôsobisko.

Pokiaľ nebola s dcérami či vnučkou, väčšinu dní trávila sama. Asi 2 roky pred smrťou ju opäť začala trápiť v minulosti operovaná chrbtica. Pre neznesiteľné bolesti, ktoré jej vystreľovali do nôh, nemohla spávať, všetko ju bolelo a nič ju nebavilo.

Najprv sa pri chôdzi opierala o palicu, neskôr potrebovala dve barly, nakoniec nechodila vôbec. Ďalšia operácia už neprichádzala do úvahy, lieky ani infúzie nezaberali. „Strácam sily, ide to so mnou z kopca, veľa času mi už nezostáva,“ skonštatovala smutne vtedy 80-ročná herečka.

Na nedávnom pohrebe nechýbal ani jej život v obrazoch.	

A mala ešte jedno obrovské želanie – chcela vidieť syna Ondreja. Napriek všetkým trápeniam, ktoré jej spôsobil, naňho nezanevrela. „To nejde, to ako matka nedokážem,“ skonštatovala.

Táto túžba sa jej počas života nesplnila. Aj svoju osemdesiatku oslávila bez neho, len s dcérami a príbuznými. Podlomené zdravie a zlé vzťahy so synom ju asi natoľko deprimovali, že koncom roka 2017 skončila na psychiatrickej klinike s ťažkými depresiami.

V nemocnici pobudla 3 mesiace, potom už chcela ísť domov. Po návrate sa o ňu staral jej sused herec Ivo Niederle. V jednom dome bývali takmer 60 rokov, Niederle o poschodie vyššie. Aj v minulosti, keď Nanynka, ako ju volal, potrebovala nakúpiť, s niečím pomôcť alebo sprevádzať do nemocnice, vždy jej ochotne poslúžil.

Po smrti manželky sa stal akýmsi jej opatrovníkom a bral to ako poslanie. Tak aj teraz – denne jej pomáhal. Posledné 2 večery strávil spolu so svojou dcérou, ktorá ho prišla navštíviť z Ameriky, práve u Nanynky.

Na 3. deň ráno sa stretol na chodbe s jej dcérou, šla za matkou, no „Lada“ neotvárala. Keďže mal kľúče od bytu, otvoril on. Marie Kyselková odpočívala po raňajkách v posteli, no nedýchala. Jej životná púť sa skončila 21. januára 2019 vo veku 83 rokov.

Príbuzní ju pochovali na Olšanskom cintoríne v Prahe. Posledné zbohom jej nedali ani Josef Zíma, ani Ivo Niederle či ďalší hereckí kolegovia a priatelia. Rodina Marie Kyselkovej si to neželala.

Na obrade sa zúčastnil len syn, dcéry, vnučka a hŕstka príbuzných. Jej pohreb bola výsostne súkromná záležitosť, blízki odmietli na pietnom akte aj prítomnosť fotografov. Ktovie, či by si to takto priala i „princezná Lada“.

Marie Kyselková prežila rozprávku len na plátne. Posledné prianie sa princeznej Lade nesplnilo

Výber pre vás