Nedeľa všetkých nedieľ

V rozprávaní o prázdnom hrobe sa jednotlivé evanjeliá od seba v detailoch odlišujú, avšak v podstatnom posolstve sú jednoznačné. Zdôrazňujú Ježišovo vzkriesenie na mieste jeho smrti v hrobe. V Ježišovom prípade nejde o oživenie mŕtveho človeka a jeho návrat do bežného života, ako to bolo v prípade vzkriesenia Jariovej dcéry, naimského mládenca, alebo Lazára. 

Svedectvo ženy

Všetky evanjeliá uvádzajú, že vo veľkonočné ráno – v prvý deň týždňa – prišli ženy ako prvé k hrobu. Ak by evanjeliové príbehy o Ježišovom vzkriesení boli vymysleným príbehom, určite by ich autori nezvolili ženy za hlavných svedkov. V židovskom prostredí totiž svedectvo ženy sa nepovažovalo za dôveryhodné a jej svedectvo nemohlo byť použité na súde.  Evanjelista Ján uvádza, že Mária Magdaléna prišla za učeníkmi, aby im oznámila, že kameň je od hrobu odvalený a hrob je prázdny. Táto samotná správa ešte nič nehovorí o vzkriesení. Dôvody prázdneho hrobu mohli byť rôzne – Mária Magdaléna si mohla zameniť hrob, Ježišovo telo mohol niekto odniesť a pod. Viera vo vzkriesenie nie je v evanjeliách tak automatická, ako nám neraz automaticky vyplýva z 2000 ročného ohlasovania. Napokon to vyjadrujú aj samotné slová Magdalény: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“ (Jn 20, 3) Aj Mária Magdaléna prejde touto novou skúsenosťou s oslávenou prítomnosťou Krista, keď si ho najskôr zamení za zahradníka a až po Ježišových slovách ho spoznáva ako vzkrieseného Pána (porov. Jn 20, 11 – 18) 

Ježišovým zmŕtvychvstaním sa otvára nová perspektíva, ktorá prekračuje ľudské dimenzie a ľudské možnosti. Hoci ide o najväčšie Božie dielo, uskutočňuje sa v konkrétnom čase a priestore ľudských dejín.Zdieľať

Vnímavosť milovaného učeníka

Druhá časť nedeľného úryvku (Jn 20, 3-9) hovorí o tom, ako dvaja učeníci šli overiť skutočný stav veci. Beh dvoch učeníkov, z ktorých milovaný učeník predbehol Petra  a prišiel k hrobu prvý, sa stalo predmetom rôznych domnienok. Beh nie je v tomto rozprávaní to najdôležitejšie. Dôležitou je rozdielna reakcia dvoch učeníkov. Kým o milovanom učeníkovi evanjelista povie: „Videl a uveril“ (Jn 20, 8), o Petrovi neuvádza nič, čo by hovorilo, že aj on uveril. Dokonca z Evanjelia podľa Lukáša poznáme Petrovu reakciu: „No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.“ (Lk 24, 12) Podľa niektorých biblistov milovaný učeník uveril preto, lebo videl starostlivo poukladané plachty, čo protirečilo mienke, že Ježišovo telo ukradli. Zlodeji by nestrácali čas rozbaľovaním a dôsledným zložením pohrebých plachiet. Ale proti tomu stojí námietka, že aj Peter a  Mária Magdaléna videli to isté a nepriviedlo ich to hneď k viere.  Kľúčom k vysvetleniu sú slová evanjelistu Jána: „Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.“ (Jn 20, 9) Ďalším kľúčom k pochopeniu je príbeh o vzkriesení Lazára, o ktorom čítame v 11. kapitole jeho evanjelia. Je to posledné – siedme Ježišovo znamenie v Jánovom evanjeliu, ktoré má jasný odkaz na veľkonočné udalosti Ježiša Krista. Pri svojom vzkriesení Lazár vyšiel z hrobu, „nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš povedal: „Porozväzujte ho a nechajte odísť!“ (Jn 11, 44) Lazár sa vrátil naspäť k pozemskému životu a opäť potom zomrel. V protiklade so vzkriesením Lazára milovaný učeník v Ježišovom hrobe spoznáva, že Ježiš nechal v hrobe tieto dve pohrebné plachty a bol vzkriesený pre večný život. 

Kľúčom k vysvetleniu sú slová evanjelistu Jána: „Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.“ (Jn 20, 9) Zdieľať

Nová perspektíva pre nás

Ježišovým zmŕtvychvstaním sa otvára nová perspektíva, ktorá prekračuje ľudské dimenzie a ľudské možnosti. Hoci ide o najväčšie Božie dielo, uskutočňuje sa v konkrétnom čase a priestore ľudských dejín. Ide teda o nadprirodzený Boží zásah, ale jeho súčasťou je ľudská prirodzenosť. Preto v novozákonných textoch  zaznieva presvedčenie, že tak, ako Boh oslávil svojho Syna, raz oslávi aj nás: „Keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás.“ (Rim 8,11) To je naša skutočná nádej, ktorú nám dáva Boh vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi.