Má právo možno aj sčasu na čas povedať akúsi sprostosť, to, čo sa nám nebude páčiť, čo nebude akosi zapadať do našich predstáv, a v istom zmysle nás to bude vyrušovať, a keď proste ide len o akúsi výmenu názorov, ktorá ale v niektorom okamihu končí, proste človek si aj niečo chce vydiskutovať, čo je celkom normálne a prirodzené, a človek vie, kde má svoje medze a hranice, v tomto predsa nevidím nijaký problém.
Ono to mysleli v podstate z opačného konca, a chceli akosi navodiť, povzbudiť človeka k čítaniu knihy katechizmus katolíckej cirkvi, ale myslím si že zobrali to z úplne opačného konca, že by sa patrilo.
Vo svete ešte stále panuje akási ostýchavosť, keď sa preberajú akési duchovné témy. V praxi to znamená, že človek sa vyjadruje opatrne, ale stále hľadá akési negatívne odozvy, stále, do čoho by sa dalo rypnúť. Do čoho by sa dalo kopnúť, kde možno by sa dalo uraziť, kde by sa dalo niečo akosi mierne zdeformovať to, čo predsa naberá jasné kontúry a tvary, a je to dobré. Nemusí to nutne znamenať akúsi dokonalosť, ale je to primerane dobré, a postačujúce na to, aby to plnil nejaký účel.
Zato avšak bulvárne plátky, to dobre poznáme, všetky tie kydy a drísty, akési prominentné postavy zo širokého okolia, z opačného sveta, vnímame, za to, že si o nich čítame takpovediac každý deň, alebo o tom počujeme, dozvedáme sa, či už vedome, alebo nevedome, pretláčajú sa nám akosi stále viac do centra našej pozornosti, diania, a venujeme tomu náš čas a energiu. Chtiac nechtiac aj my sa tým zaoberáme, myslíme na to, a toto všetko ovplyvňuje náš život.
Chceme sa podobať na ľudí, ktorí nosi napríklad značkové veci. Možno to ani nechceme, vieme že to pre nás nie je správne, alebo užitočné, ale predsa ideme do toho. Chceme vyskúšať tú zvláštnu opantávajúcu príchuť toho, čo práve ideme vykonať, a nepozeráme sa na to, či to má nejakú perspektívu do budúcnosti napríklad vyslovene pre nás, či to evidentne potrebujeme.
Isto nám dobre padne, keď teda niečo máme, možno aj nie celkom potrebné, ale také, kde sa akosi vyčleňujeme z davu, kde teda máme niečo, čo nie je tradične zaužívané, a podobne. Určite chápem, že možno toto všetko okolo nás by bolo nudné, keby sme mali možno len to čo potrebujeme, a niečo nazvyš, akési bonusy, by sme nikdy nechceli vlastniť, niečo mať. Alebo by sme to chceli mať, ale nevieme presne, na čo by sme to potrebovali. Len sme po tom akosi zatúžili v danom okamihu, bez ohľadu na jeho akési zmysluplné využitie
Podriaďujeme sa teda mysľou, plne vedome tomu, čo možno ani nechceme, nemusíme to hneď odmietať, ale vieme, že v podstate na to akosi nemáme, ale predsa len chceme to vyskúšať, či sa aj nám to nebude hodiť. Fotíme a dávame fotky na internet z kadejakých osláv, alebo z niečoho, čo nám je možno veľmi milé, čo je možno veľmi honosné, možno drahšie ako zvyčajne, možno nie preto, aby nám iní akosi závideli, ale preto, aby sme predsa len mali akýsi zvýšený kredit v očiach tých, ktorí sú pre nás nejakým spôsobom dôležití a potrební.
Čo vyjadrím ešte záverom tohot blogu. Prijmime veci také, aké sú, ale urobme maximum toho, čo spraviť a zvládnuť naozaj dokážeme. Väčšina aj v náboženskom dianí sa chce komusi stále len prispôsobovať, neuvedomujúc si, že tým vlastne len potláča vlastnú identitu a takto separuje všetko to dobré, čo môže predsa využiť pre svoje okolie, a vlastne vôbec to takto nespraví.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár