Reagujem na veľmi dobrú filozofickú tému, a nedá mi nevyjadriť sa k nej. Prežívame posledné okamihy pôstneho obdobia, a cítim sa tak melancholicky. Áno, ako teda spomínam v nadpise premena, tak naozaj zajtra začne premena. Premena, kedy večerom budeme sláviť vigíliu zmŕtvychvstania Pána. Udalosť, ktorá je veľmi dôležitá, a predsa mnohým to nehovorí nič. Pre mnohých to zas bude obyčajná, možno tá najobyčajnejšia sobota, akú môžu kedy zažiť. 

Dobre. Toľko môj krátky liturgický komentár, ale vyjadrím sa nižšie k jednej ankete. Súhlasíte s tvrdením, že čím má človek pevnejšie hodnoty, tým silnejšia osobnosť sa z neho môže stať ? Alebo, inak... čím si je niekto istejší sám sebou, tým viac ľudí strhne na svoju stranu. Toto som citoval autora tej ankety.

Nie je na toto jednoznačná odpoveď, ako sa možno zdá. Rád by som teraz dal takú otázku do pléna. Ako vyzerá podľa vás silná osobnosť?

Kdesi na inernete, neviem či včera, alebo kedy, už si presne nepamätám, som sa dočítal, že znakom vyspelej, inteligentnej osoby je to, že človek zabúda. Teda zábudlivec. Možno taký, ktorý si všetko vyslovene musí písať. Inak na tom ani ja nie som, ale je pravda, že vo veciach, ktoré mám na starosti, sa snažím byť naozaj dôsledný. Nie preto, aby som si azda budoval akýsi imidž pred ostatnými, problematiku ktorého som rozoberal v mojom predchádzajúcom blogu. Istá stará reklama na Sprite, hovorí, že imidž je nanič, a nasleduj inštinkt. Samozrejme v úsmevnom podtóne sa dá žartom vyjadriť všeličo, ale naozaj je imidž na nič, alebo je dôležitý pre naše vedomie, pre náš život?

Mnohí z nás sú vyslovene citovo akosi rozhádzaní, a radi inklinujeme na tie strany, ktoré nám prirodzene najviac vyhovujú. Vyberáme si v obchode tovar, napríklad oblečenie, ktoré nám celkom pochopiteľne sedí v konfekčnej veľkosti. Niekto ale napríklad má rád tesnejšie veci na sebe, niekto voľnejšie, samozrejme závisí to aj od typu postavy, od výšky, celkovo od toho, aký štýl aj človek preferuje. 

A badáme, že sa nám páčia veci, pretože teraz to letí, a ten kto to nevyznáva, nekráča s módou. Uznajte, prejsť sa v meste v nejakých krikľavých šušťákoch, hoci aj za predpokladu, že sú čisto nové, vykazujú známky novoty, čistoty, nepoužívania pred tým, čo je teda znak nositeľnosti, môže síce byť pohodlné, ale v dnešnej dobe naozaj odveci. Voľakedy to bola móda, ale dnes už nie.

Mám sa teda držať toho, čomu verím a vyznávam ja, alebo to, čo mi diktuje móda tejto spoločnosti, ale teraz nemusím mať na mysli akúsi módu v obliekaní a podobne?

Máme naozaj byť takí sebaistí, že svojím svetonázorom strhneme masy ľudí? Alebo máme názory, kde budeme osamotení, hoci naozaj naše názory sú správne, avšak nekorešpondujú s názormi ostatných? Vystanoví mi napríklad niekoľko filozofických otázok, ktoré si nateraz v článku položím. 

Je teda prinajmenšom akosi lepšie byť v nejakom konštantom mechanizme, zostať čomusi verný, pretože toto naozaj môže formovať jeho osonosť. Myslím si, že človek, ktorý prijíma všetko naraz, všetky názory, ktorý neustále potrebuje akýsi dynamizmus v živote, nemôže byť vnútorne vyrovnaným človekom. Nemyslím to v doslovnom slova zmysle, ako to môže vyznieť,

Záverom vyjadrím toľkoto. Podstata je jedna. Doba sa mení, ale človek ostáva vo svojej podstate človekom stále.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár