Lenka a Marcela sa pred ochorením nepoznali, obe však majú za sebou náročnú liečbu a dnes spoločne pomáhajú pacientom, ktorí ju práve podstupujú. V košickej nemocnici sa stretávajú s onkologičkou Zuzanou Pribulovou, tá ich často posiela k lôžkam ľudí, ktorí potrebujú od nich počuť: „My sme to prežili!“ Nečakaný zvrat „Keby mi niekto kedysi povedal, že raz budem pomáhať onkologickým pacientom, zaťukala by som si na čelo,“ tvrdí Marcela. Bola utiahnutá a tichá. Jej muž bol alkoholik, hanbila sa za neho. Bála sa lekárov. Keď dostala rakovinu, všetko sa zmenilo. Choroba prišla, keď si myslela, že najhoršie má už za sebou. Manžel bol pre zdravotné ťažkosti v domove dôchodcov, syn doštudoval. Chcela zrekonštruovať byt a venovať sa sama sebe. „Stihla som vymeniť podlahy a kúpiť sedačku. A potom sa to začalo sypať,“ podotýka bývalá učiteľka. Pre zhubný nádor krvácala z konečníka. Prijala to s chladnou hlavou a podstúpila operáciu. Ste lenivá Aj Lenku prekvapila choroba, keď to najmenej očakávala. Mala 48 rokov a po rozvode začala žiť s novým partnerom. Deti skončili školy a ona sa chystala žiť po svojom. Ako na potvoru sa začala cítiť akosi „divne“. Priberala a bola stále unavená. Uvažovala, že by to mohla byť štítna žľaza. „Keď som na sestrinej päťdesiatke zistila, že nevládzem zatancovať jediný tanec, vybrala som sa k lekárovi. Skonštatoval, že v mojom veku to už môže byť lenivosť, ale zobral mi krv,“ hovorí Lenka. O dva dni mali v rukách výsledky testov. „Hemoglobín som mala sotva na prežitie a objavili mi metastázy v pečeni,“ prezrádza Lenka. Keď jej urobili kolonoskopiu, odhalili nádor na hrubom čreve. Šťastie na jej strane Metastázy v pečeni sa nedali operovať, boli nevhodne umiestnené. „Pamätám sa, ako som prišla na onkológiu a spýtali sa ma, či viem, čo mi je. Vedela som, že je zle a rozplakala som sa.“ Chrípka sa lieči dva týždne, rakovina dva roky, tvrdia lekári. Preto si to vyžaduje trpezlivosť. Tým sa riadila aj Lenka. „Neriešila som, že mám štvrté, teda posledné štádium ochorenia, nezaoberala som sa prognózami,“ spomína.

Chemoterapia jej spočiatku nezaberala, potom však liečba začala účinkovať a mohli jej operovať aj metastázy na pečeni. „Bola som taká šťastná, že to zlé je z tela preč, že tri týždne po operácii som bola s prelepeným bruchom na výlete v Prahe,“ smeje sa. Dnes je už takmer sedem rokov stabilizovaná a opäť šťastná. Túžila sa dočkať aspoň jedného vnúčaťa – má tri. Bola som na dne Marcelino ochorenie sa spočiatku zdalo byť oveľa miernejšie než Lenkino. K lekárovi ju poslal manžel, keď ho bola navštíviť v domove dôchodcov. Keď vyšla z toalety, bola bledá ako krieda, tak veľmi krvácala. „Prehliadka odhalila zhubný nádor. Lekári vraveli, že malé nádory, ako bol môj, veľmi nekrvácajú,“ prezrádza Marcela. Tak čo sa stalo?

Po operácii šla na onkológiu, zdalo sa, že liečba bude jednoduchá. „Lekár sa ma spýtal, či sa teším domov. Nevedela som, čo mu mám povedať. Žiadnu radosť som necítila. Možno to bola predtucha – v noci mi prasklo hrubé črevo,“ spomína Marcela. V nemocnici si poležala tri mesiace. Prekonala niekoľko operácií, 28 ožarovaní aj chemoterapiu, potrebovala vývod z čreva. Zlyhávali jej obličky, preto musela chodiť aj na infúzie. „Bolo to naozaj náročné. Bola som na dne,“ priznáva Marcela. Aj ona však liečbu zvládla, dokonca sa vrátila na desať hodín týždenne za katedru. Žijem pre svoje deti Ľudovítovi (43) z Nitry diagnostikovali metastatický karcinóm hrubého čreva a konečníka v čase, keď po tragickej autonehode pochoval manželku. Vracali sme sa z dovolenky v Bulharsku. V aute bola aj Marieta a naše dve deti. Havarovali sme v Srbsku. Marieta neprežila, hovorí Ľudovít o začiatku nočnej nory. „Bol som kamionista, stále preč z domu a zrazu som sa sám staral o 4-ročného syna a 9-ročnú dcéru. Nevedel som prať, žehliť ani variť. Netušil som, kde máme účty, ani ako sa platia. Zdalo sa mi, že sa na svoj život dívam zvonku. Bol som ako robot, snažil som sa, aby deti boli najedené a čisté. Moje zdravie bolo to posledné, o čo som sa v tom čase staral,“ hovorí Ľudovít. Osudová chyba Rakovina hrubého čreva a konečníka sa už v jeho rodine objavila. „Viem, čo dokáže, zažil som to pri rodičoch. Zomrel na ňu otec krátko pred päťdesiatkou, mama podľahla rakovine prsníka,“ prezrádza Ľudovít. „Dva roky pred nehodou som bol na preventívnej kolonoskopii. Nebolo to príjemné, nechcel som si to už zopakovať. Navyše, lekár mi vtedy povedal, že nález bol v poriadku a stačí prísť až o päť rokov,“ vysvetľuje Ľudovít dôvod, prečo ignoroval vážne ťažkosti so stolicou, ktoré začal mať pár mesiacov po nehode. Keby mohol vrátiť čas, určite by na kolonoskopiu išiel. Radšej desať minút nepríjemných pocitov, ktoré sa dajú vydržať, ako byť chorý 365 dní v roku.

Rana pod pás Najskôr si myslel, že má len dlhodobú zápchu, no jeho ťažkosti sa stupňovali. Obvodný lekár mu odporučil preháňadlá. Časom však už nezaberali ani najsilnejšie. „Bolelo ma brucho, mal som vysoké horúčky. Skončil som na pohotovosti a odtiaľ som sa dostal priamo na operačný stôl,“ spomína Ľudovít. Išlo mu o život. Nádor vypĺňal takmer celé hrubé črevo a hrozilo, že ho prederaví. Ďalšie vyšetrenia ukázali aj metastázu v pečeni. Žiaľ, po troch mesiacoch sa napriek zabezpečovacej chemoterapii objavili dve nové ložiská. A bolo treba znovu operovať... Nerezignujte na život Ľudovíta celou onkologickou liečbou sprevádza onkológ Juraj Detvay: „Veľmi dôležitá medzi lekárom a pacientom je vzájomná dôvera. Ľudovít je však vzorný pacient. Už keď vošiel do dverí, mi bolo jasné, že chce žiť.“ Niekedy totiž prichádzajú za lekárom pacienti, ktorí rezignujú na život. Vtedy je komunikácia aj liečba veľmi ťažká... Ľudovít bojuje s rakovinou už piaty rok, tretí rok berie biologickú liečbu a čaká ho tretia operácia metastáz v pečeni. Tvrdí, že musí žiť ďalej. Pre svoje deti. Nezabudnite žiť Ste onkologickou pacientkou? Onkológ Radovan Barila z Nemocnice s poliklinikou Štefana Kukuru v Michalovciach radí, ako pristupovať k tomuto závažnému ochoreniu. Čo sa má onkologický pacient pýtať svojho lekára? Mal by sa zaujímať o najvhodnejšie liečebné možnosti a ich vedľajšie účinky. Pýtať sa, čo môže od liečby očakávať, na jej úspešnosť a dĺžku prežívania bez toho, aby sa choroba zhoršila. Ako môže pacient prispieť k úspešnosti liečby? V štádiu metastatickej choroby pacient nemá veľa možností. Nič však nepokazí primeranou životosprávou a športom. Nesmie sa však preťažovať. Mal by sa stravovať v malých množstvách a častejšie a najmä dôverovať svojmu lekárovi. Takže žiadne „vyhladovanie“ nádoru? Je to fáma. Stravovať sa treba, nevyhladujete nádor, ale seba.

Ľudia v poslednom štádiu rakoviny zvyčajne podľahnú depresiám a vzdajú to... Diagnostikovanie rakoviny hrubého čreva a konečníka v pokročilom metastatickom štádiu ešte nemusí znamenať koniec. V súčasnosti existuje veľa liečebných možností a niekoľko línií liečby, ktoré život pacienta nielen skvalitnia, ale aj predĺžia. Kolonoskopia je metóda, pomocou ktorej sa hrubé črevo vyšetruje zvnútra. Lekár prenikne asi centimeter hrubou ohybnou hadičkou cez konečník do hrubého čreva, ale môže vyšetriť aj časť tenkého čreva. Vyšetrením možno 100-percentne diagnostikovať nádorové ochorenie hrubého čreva, polypy hrubého čreva, ktoré sa považujú za rizikový faktor pre vznik rakoviny, ale aj prítomnosť zápalových ochorení, ktoré takisto znamenajú riziko. Zdroj internet Autor: Marcela Martinková Foto: Archív

Lenka a Marcela sa pred ochorením nepoznali: Život sa im zmenil priam v sekunde

Výber pre vás