Zelený štvrtok
Zelený štvrtok je už pôstnym dňom. Väčšinou sa varili jedlá zo strukovín. Kresťania si ho spájajú s poslednou večerou a umývaním nôh. Taktiež je to deň, keď v mestách ani obciach nepočuť kostolné zvony. Namiesto toho sa počas slávenia omší využívajú rapkáče. Zvony sa opäť rozozvučia až na Veľkonočnú nedeľu. V tento deň bolo zvykom umývať sa v studenej vode, aby človeka netrápili vyrážky či dokonca pehy. Taktiež platilo, že v tento deň sa nesmelo nič požičiavať a ani sa hádať.
Veľký piatok
Kresťania si pripomínajú smrť Ježiša na kríži a v tento deň je prísny pôst. V našej krajine sa v tento deň neslúžia omše, pretože sú nahradené inými obradmi. Naši predkovia aj v tento deň verili v uzdravujúcu silu vody a skoro ráno sa chodievali umývať do potoka.
Vedeli ste, že...
...v tento deň bol aj prísny zákaz pitia alkoholu. Ľuďom, ktorí tento príkaz porušili hrozilo, že budú počas leta stále smädní.
Biela sobota
Počas tohto dňa sa ešte dodržiaval pôst, ale gazdinky už pripravovali jedlá na Veľkonočnú nedeľu. Piekli mazance, pasky, dozdobovali sa vajíčka a plietli sa aj korbáče. Taktiež sa upratovalo.
Pre veriacich kresťanov tento deň leží Kristus v hrobe. Deň sa končí Veľkonočnou vigíliou.
Biela sobota bola tiež považovaná za ideálny deň na vysievanie semien v záhrade. Vtedy vysiaté semienka mali priniesť bohatú úrodu. Taktiež gazdinky sa v tento deň zvykli starať o ovocné stromy a to tak, že po vymiesení cesta si ruky neočistili, ale išli pohladkať stromy, aby dobre rodili.