Výchova detí k náboženstvu a spiritualite môže ochrániť ich mentálne zdravie

Harvardská štúdia skúmala, aký vplyv má náboženské prežívanie počas detstva a puberty na zdravie mladých ľudí, ktorí majú vyše 20 rokov. Sú na tom veriaci mentálne a psychicky lepšie než ich rovesníci, ktorí neboli vychovávaní v náboženskom duchu alebo sú ich výsledky porovnateľné?

Harvardská škola T. H. Chan School of Public Health sa podujala na dlhodobejší výskum, ktorého výsledky zverejnil renomovaný vedecký časopis American Journal of Epidemiology.

Výskumníci sledovali dáta na vzorke zhruba 5-tisíc ľudí v rámci dvoch štúdií. Najskôr u detí a tínedžerov vo veku od 8 do 14 rokov skúmali, či sa zúčastňovali na bohoslužbách alebo či sa modlili, respektíve meditovali spolu so svojimi rodičmi. Keď tieto deti vyrástli a dosiahli vek 20 rokov a viac, vedci sledovali ich fyzické aj psychické zdravie.

Na základe porovnania došli vedci  T. H. Chan School of Public Health k záveru, že tí mladí ľudia po dvadsiatke, ktorí sa v detstve pravidelne zúčastňovali na bohoslužbách, respektíve sa modlili, sa častejšie (o 18 percent) označujú za šťastných ľudí než tí, ktorí neviedli pravidelný náboženský život.

Ukázalo sa teda, že ten, kto sa v detstve zúčastňoval na bohoslužbách najmenej raz do týždňa, je po svojej dvadsiatke šťastnejší ako ten, ktorý sa s náboženstvom nijako nekonfrontoval. Zaujímavé je, že štúdia neriešila len mieru chodenia do kostola, ale aj mieru modlitby alebo meditácie vo voľnom čase. Tí, čo sa modlili ako deti viac, boli spokojnejší so svojím neskorším životom a lepšie zvládali svoje emócie. Tiež v porovnaní s rovesníkmi nemali sex v tínedžerskom veku a nedostávali sexuálne prenosné choroby.

Výskumníci kvantifikovali, že praktizovanie náboženstva v detstve významne ovplyvňuje neskoršie správanie aj v iných oblastiach – teda v prípade mladých ľudí, ktorí sa v detstve pravidelne zúčastňovali na bohoslužbách, respektíve sa modlili, je o tretinu pravdepodobnejšie, že sa angažujú ako dobrovoľníci a o tretinu je menej pravdepodobné, že majú problém s užívaním drog.

Na lepšom zdraví mladých ľudí s religióznym zázemím sa podpisujú rôzne dôvody: výskumníci napríklad zdôrazňujú, že v takomto prostredí je menej pravdepodobné, že tínedžer začne fajčiť, rovnako sa u týchto mladých ľudí menej často vyskytujú psychické problémy či depresie.  

Výskumníci si takisto všimli, že trénovaná schopnosť odpúšťať rovnako vedie k tomu, že mladí sa neskôr lepšie vyrovnávajú so stresovými situáciami.

Ako tvrdia harvardskí vedci, hoci rozhodnutia o náboženstve nie sú formované najmä zdravím, pre adolescentov, ktorí už majú náboženské presvedčenie, môžu byť bohoslužby či súkromné praktizovanie modlitby, meditácie zmysluplným spôsobom rozvoja a podpory, ktorý zrejme vedie k lepšiemu zdraviu a pohode.

Tento výskum má však aj isté obmedzenie, pretože sa netýkal reprezentatívnej vzorky celej populácie, ale účastníci výskumu boli prevažne biele ženy s vyšším sociálnym statusom v spoločnosti.