Potvorobijci #2 – Marián Kubicsko

Som človek, ktorý s knihami vyrastal. Dnes už na čítanie nemám toľko času, koľko by som chcel, napriek tomu sa stále rád vraciam k titulom, ktoré to u mňa celé začali. Traja Pátrači od Roberta Arthura, Tajomstvá troch strelených od Žarnaya či taká Kolónia Lambda Pí alebo Vládca Ohňa od Jozefa Repku. Asi preto sa mi aj vo veku, keď už by som mal zakladať rodinu a mať na krku hypotéku, do rúk dostal druhý diel Potvorobijcov od Mariána Kubicska. A hneď na začiatku môžem povedať, že je rozhodne lepší ako ten prvý.

V Potvorobijcoch sa opäť staneme súčasťou ďalšieho prázdninového dobrodružstva odvážnej tínedžerskej štvorice: tučného, no inteligentného a vzdelaného Buca, blonďavého lojálneho Erika s podrezaným jazykom, odvážnej rebelky Lary a, samozrejme, mierne šikmookého vysokého chalaniska menom Lukáš.

Na začiatku to s našimi hrdinami nevyzerá práve ružovo. Erikovi sa rozpadol vzťah, Lara má problém s rodičmi, Lukášov život je depresívny sám o sebe a Buco? Ja neviem, čo ten chalan spravil autorovi, že ho takto trestá, ale byť na jeho mieste v jeho veku, zložil by som sa na zem do embryonálnej polohy a kategoricky odmietol existovať. Ale toto sú Potvorobijci, takže sa naši kamaráti zase stretnú počas prázdnin, čo síce žiadne ich existujúce problémy nevyrieši, ale aspoň im spôsobí ďalšiu doživotnú traumu. A to sa predsa oplatí!

„Martin je jedným z našim najlepších študentov a dosiahol toho veľa! Čo ste dosiahli vy, Andrej?“ To už docent stál a hánkami sa opieral o dosku stola.

„Nechal som vybuchnúť záchod,“ odvetil hrdo.

„Čože?“

„Nechal som vybuchnúť záchodovú misu na toaletách, pán riaditeľ,“ priam nepochopiteľne sa mu vrátila dobrá nálada.

Dej knihy skvele odsýpa. Snáď ani raz som nenarazil na hluché miesto. Striedanie akčných a pokojných pasáží je skvele načasované spolu s tým, ako kniha postupuje, až kým logicky nevygradujú do plnohodnotného akčného záveru. Oproti prvému dielu tu cítiť značné zlepšenie, ktoré môže byť spôsobené aj tým, že postavy už netreba predstavovať. Na druhej strane sa všetko potrebné o ich minulých dobrodružstvách čitateľ dozvie zo šikovne napísaných a vhodne rozmiestnených vsuviek, takže ak by ste mali chuť vrhnúť sa na knihu bez čítania prvého dielu, pokojne môžete.

V predchádzajúcej knihe Mariána Kubicska sa mi občas stávalo, že som narazil na pasáž, ktorá skrátka z nejakého dôvodu nefungovala. Boli to hlavne časti, v ktorej vystupovali zvieratá. Tentoraz sa to nedeje, hoci zvieratá tu vystupujú stále. Naopak, funguje to. Dej je pretkaný nezvyčajnými situáciami, no správanie postáv vo väčšine prípadov dáva zmysel. To všetko je prekladané svižnými a často vtipnými dialógmi, ktorých pointy, aspoň u mňa, padali na úrodnú pôdu.

„…keď ste sa vyparili, tresla ma lakťom do tváre. A má poriadnu silu!“

„Chodí do posilky,“ objasnil Buco.

„Ale prečo?“

„Ja neviem, prečo chodí do posilky.“

„Myslím, prečo ťa tresla,“ Lukáš ťukol Erikovi do nosa.“

Humor v knihe však nie je len textový, ale aj situačný. Za ten môže nielen štvorica hrdinov, ale aj už známy usmievavý pán profesor Klein, ktorý by svojím stoickým pokojom a samozrejmým prijímaním všetkých čudesností v jeho okolí strčil do vrecka aj Indiana Jonesa. Sekunduje mu pragmaticky zmýšľajúci bývalý vojak so zlatým srdcom a plne nabitou čezetou vo vrecku, Guru, ktorého sme taktiež stretli v prvom dieli.

Za čo odo mňa Potvorobijci dostávajú extra body, je spôsob, akým autor pracuje so sexualitou svojich dospievajúcich postáv. Zvyčajne sa v literatúre pre mladých stretávame s dvoma extrémami. Buď je o sexe, erotike, mladej láske a pohlavnom dospievaní prakticky celý upírsky dej alebo sa naopak pre istotu úplne ignoruje. Isteže, mohli by ste mi s vážnou tvárou tvrdiť, že ste v puberte záležitosti lásky a erotiky vôbec neriešili, ale v tom prípade ste bohapustí klamári a mali by ste sa hanbiť. A možno že ste jedni z tých puritánskych literátov, ktorým sex a erotika v knihách skrátka a jednoducho prekážajú. Tak ako tak, v prípade Potvorobijcov sa nemáte čoho báť. Ani tieto veci tu nie sú vložené nasilu. Naopak, opatrné objavovanie tejto stránky života je prirodzenou súčasťou rozvíjajúceho sa romantického vzťahu dvoch mladých ľudí, ktorí ešte sami presne nevedia, čo sa s nimi deje.

Kniha má, samozrejme, aj svoje problémy. Motivácie hlavnej záporáčky sú prinajlepšom hmlisté, odvážil by som sa však tvrdiť, že v konečnom dôsledku slabé. Tiež nedáva úplne zmysel jej rozhodnutie obklopiť sa niekoľkými nedospelými a predovšetkým očividne nie úplne schopnými deckami. Alebo to, prečo sa s ňou niektoré tie decká vôbec tak lojálne ťahajú a žerú jej všetko aj s navijakom bez jedinej štipky kritického myslenia. Ono to vlastne z literárneho hľadiska zmysel dáva, len to v rámci deja nie je dostatočne vysvetlené. Je škoda, že proti Potvorobijcom nestál mocnejší a ctihodnejší nepriateľ. Zaslúžili by si ho. Tiež sa objavilo niekoľko drobnejších nelogickostí v rámci ich správania či minulosti, no ani toto všetko dohromady mi v čítaní neprekážalo. Ako som napísal vyššie, dej skvele odsýpa a podobné nedostatky tak knihe veľmi ľahko odpustíte.

A pretože nielen zo slov žije človek, ale aj z každej ilustrácie, ktorá vychádza z kresličovho pera, môžeme sa v rýchlosti pozrieť aj na túto stránku diela. Už obálka vo mne vzbudila intenzívny pocit, že táto kniha má všetko. Zombie nacisti, divný kostnatý chlapík s rukami nad hlavou a všetko zverstvo lesa v totálnom rauši? Perte mi to rovno do žily! Obálka je rozhodne lepšia ako v prípade prvého dielu a to platí aj pre čiernobiele kresby vnútri knihy. Príjemne dokresľujú dej a nakopávajú predstavivosť.

Potvorobijci sú však literatúrou pre mladých a nie pre dvadsaťosemročného somára, ktorý má mať už dávno vyriešený život, no napriek tomu nevie ráno nájsť dve ponožky rovnakej farby. Budú teda fungovať aj u mladších čitateľov? Nuž, takto. Marián Kubicsko je učiteľ. Je to učiteľ, ktorého majú jeho žiaci radi a ktorý ich počúva. A je to človek, ktorý nikdy nezabudol, aké to je byť tínedžerom, veď sa s nimi stretáva každý deň v škole. A Potvorobijci sú toho jasným dôkazom. Prihovárajú sa spôsobom, ktorý slepo nepoučuje, no napriek tomu vyučuje. Núti k zamysleniu nad vecami, na ktorých v živote záleží v každom bode ľudského života. A nás starších nostalgicky vracia k dobrodružstvám z mladosti, ktoré sme možno sami v skutočnosti nezažili. Skrátka, Potvorobijci sú späť a ja sa pri ich čítaní opäť cítim ako bláznivý pubertiak.

Rozhovor s autorom si môžete prečítať na Multiverze.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Hydra.

  • Vydavateľstvo: Hydra
  • Séria: Potvorobijci (2.)
  • Počet strán: 336
  • Väzba: pevná
  • Rozmer: 148 x 210 mm
  • ISBN: 978-80-89968-16-9
  • Rok vydania: 2019
8/10

Zhrnutie

Potvorobijci #2 sú príjemným čítaním pre všetky vekové kategórie, predovšetkým však pre mladších čitateľov. Prekonávajú prvý diel, pomáhajú v budovaní sveta, do ktorého je radosť sa vracať, a vyvolávajú pocit mladíckeho dobrodružstva preplneného adrenalínom, romantikou, predovšetkým však nefalšovaným kamarátstvom. A aj napriek drobným chybičkám, ktoré sa občas vyskytnú, nepustia čitateľa naspäť do reálneho sveta, pokým sa spolu s nimi neprebije až k poslednej strane.

Autorom recenzie je Marek Čabák.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Please type the characters of this captcha image in the input box
Prepíš text z obrázka

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.