Boli sme pri unikátnej operácii mozgu: „Skákal pes přes oves,“ spieva si pacient, kým mu vyberajú nádor z hlavy

O desať minút bude osem ráno a zatiaľ čo sa môjmu synovi práve v škole začína vyučovanie, ja stojím v operačnej sále Nemocnice Na Homolce. Meter od pacienta, ktorý už spí.

Nedávno nečakane prekonal epileptický záchvat a ten ukázal na nádor v hlave. David Smrž, saxofonista, učiteľ v hudobnej škole. Bývalý bohém, ktorý dva ročníky v škole „prehúlil a prepil a partnerky striedal tak, že to nebolo kompatibilné s dlhodobým vzťahom“.

Teraz na neho intenzívne myslí jeho žena, ktorú David označuje za životnú lásku. Majú spolu dvojročnú Karolínu a dvojmesačného Jakuba. A čaká, že primár Ján Klener jej muža v najbližších hodinách zachráni.

Spánok, vedomie a zase spánok

„Predpokladám, že to bude takzvaný nízkostupňový glióm, to je však len moja pravdepodobná pracovná diagnóza. Pacient mal epileptický záchvat, urobili sme mu magnetickú rezonanciu, čo je v takomto prípade bežný postup. Ide vlastne o tento útvar…“ ukazuje mi primár fotografie z vyšetrenia.

Nemôžem sa na ne sústrediť, zrak mi neustále skĺza k tvári pacienta. Leží tu, akoby sa ho nič z toho, čo sa v sále deje, netýkalo. Sestry pobehujú, prebiehajú posledné prípravy. A primár Klener mi hovorí, že David má v hlave „zrejme intraaxiálny mozgový nádor“. Neviem, čo to znamená, a dostáva sa mi vysvetlenia, že ide o tumor, ktorý nie je jasne ohraničený, ale mozgom prerastá, infiltruje sa do neho. „Takže tá operácia bohužiaľ nemá stopercentný efekt. Nebude to tak, že by sme toho pacienta vyliečili stopercentne,“ dodáva lekár.

Operácia je riziková, pretože tumor je v oblasti ľavej hemisféry, v blízkosti rečového centra a centra pohyblivosti ľavej ruky. Preto bude musieť anestéziologička pacienta počas operácie prebudiť. A neuropsychologička s ním bude neustále komunikovať, aby mal tím kontrolu nad situáciou v mozgu. Teda nad tým, či primár nezasahuje práve do týchto dvoch mozgových centier. Volá sa to awake operácia – operácia za vedomého stavu pacienta.

Uisťujem sa u Jána Klenera, či správne chápem situáciu. Teda že práve vo chvíli, keď hlavu otvorí, pacienta zobudí. „Áno. Táto operácia má tri fázy: asleep – awake – asleep (spánok – vedomie – spánok). Takže otvoríme hlavičku, a len čo sa potom pacient prebudí, začneme pracovať na mozgu. Potom pacienta zas uspíme a urobíme magnetickú rezonanciu,“ vysvetľuje mi neurochirurg.

Keď magnetická rezonancia dopadne dobre, hlavu zas zavrie. Keď vyšetrenie naopak ukáže, že v mozgu zostal kúsok nádoru, anestéziologička pacienta znovu zobudí a v resekcii budú pokračovať.

8:00

„Mišo, môžeme cievkovať?“ kričí jedna zo sestier. Tím sa chvíľu zabáva nad tým, že jeden z jeho členov nikdy necievkuje a necháva to zásadne na anestéziu. V sále je dobrá nálada. Až kým sa s fotografom nepriblížime na tridsať centimetrov k stolíku s nástrojmi.

„Pozor! Späť! Nedotýkajte sa ničoho modrého a zeleného, ​​a hlavne nie mikroskopu!“ volá nahnevane jedna zo sestier. Vydesene a s ospravedlnením cúvame a potom už si dávame sakramentský pozor. Od tejto chvíle náš pohyb po sále pripomína cirkusovú ekvilibristiku.

Pacient leží na karbónovom stole, je zacievkovaný a Klener vykonáva registráciu neuronavigácie, ktorá pomôže nádor lokalizovať. Anestéziologička už pacienta zaintubovala a práve prebieha boj s jeho hlavou. Tím sa ju snaží upnúť do trojbodového fixatéra.

„Z dôvodu navigácie a mikrochirurgickej techniky je nutné, aby sa nám nehýbal. A anestéziológ vyskúša, či je v správnej operačnej polohe. Musí to byť nejaký kompromis. Aby to na prvom mieste bolo pohodlné pre pacienta a aby sme zároveň mali ako-tak pohodlný prístup k nádoru. Pacient nemôže byť pokrútený. Keď operujeme v narkóze, sú polohy niekedy pomerne kuriózne, aby sme sa k potrebnému miestu dostali. Aj to môže byť limit. Keby bol nádor úplne vzadu, na awake to takmer nejde urobiť,“ opisuje primár a pri tom nakláňa hlavu pacienta na rôzne strany, kým ten neprestane chrčať.

Na stolíku už na primára čaká fréza, ultrazvukový odsávač a ďalšie nástroje. Operácia sa môže začať. Primár holí pacientovi časť hlavy. Natiera ju dezinfekciou. Potom pacienta zahalí rúškami. „Zarúškovanie musí byť špecifické, aby sme mali prístup. Nemôžeme ho celého zabaliť. Musíme mať prístup aj k tvári, aby sme s ním mohli komunikovať,“ vysvetľuje neurochirurg. Potom prichádza na rad anestetikum. „Musím všetky tkanivá znecitlivieť, aby to pacienta nebolelo, keď ho počas operácie prebudíme,“ vysvetľuje.

Sestry zalepujú pacienta tak, aby kvôli sterilite oddelili plátenou stenou tvár od operovaného miesta. V stene je aj malé igelitové okienko, aby mal primár so skalpelom v ruke neustále možnosť kontrolovať, čo sa s pacientom na druhej strane plenty deje. „Pri operácii v narkóze z pacienta vidím len prúžok tej rany. Tu potrebujem, aby bol viac odkrytý,“ hovorí Klener s pripravenou frézou v ruke.

8:27

Keď zavriete oči, počujete šum prerušovaný zvukom frézy a občasným odsávaním. To je tá chvíľa, keď sa mi podlamujú kolená. Trvá asi desať minút a potom je to až do konca operácie dobré. Človek si na ten pohľad zvykne.

Primár Klener vyvŕtal frézou dieru, odvŕtal časť