Článkonožce tvoria viac ako 80 percent všetkých známych druhov živočíchov, bez nich by bolo zle
Drvivá väčšina článkonožcov svojimi rozmermi nepresahuje 1 cm a ľahko ich v prírode prehliadneme. V ekosystémoch však zastávajú významné úlohy.
Autor je geológ a paleontológ, pôsobí na UK v Bratislave
Človek nevníma prírodné javy, ktoré sa neodohrávajú v jeho mierke, a nevšimne si napríklad odlomenie malého suchého konárika pri miernom vetre. Aby sme zaregistrovali významnú zmenu, musí pri víchrici padnúť celý strom.
A ak sa povie živočích, zväčša si predstavíme niečo vo veľkosti psa, prípadne väčšie, teda niečo, čo nám vyplní zorné pole alebo aspoň zaujme špecifickým pohybom.
V zoologických záhradách je najviac ľudí natlačených v pavilónoch šeliem, primátov či slonov a pri prechádzke lesom považujeme za hodné spomenutia to, ak nám cez chodník prebehne srna.
Vymeňme však na chvíľu optiku a pozrime sa na svet očami trpaslíkov. Pozrime sa bližšie na svet malej väčšiny.
Malá väčšina
Pri zmenšení mierky si okamžite všimneme, že svet patrí článkonožcom. Medzi článkonožce patria pavúkovce, viacnôžky, kôrovce a hmyz. Prvé menované v sebe zahŕňajú všetky pavúky, šťúry a im podobné tvory s ôsmimi kráčavými nohami (štyri páry).
Viacnôžky, ako už napovedá ich názov, majú končatín viac a patria medzi ne stonôžky a mnohonôžky. Medzi kôrovcami nájdeme pestrú paletu tvorov od krabov a rakov cez žižiavky až po drobunké dafnie. Samostatnou skupinou kôrovcov v širšom zmysle je hmyz, teda všetka tá chrobač so šiestimi nožičkami (tri páry).
Na článkonožce narazíme pri bližšom pohľade na kôru stromov či v trsoch trávy, ale aj medzi zrnkami piesku na brehu mora, v tmavých jaskyniach, či dokonca v telách iných organizmov.
Dná morí a oceánov obýva nepreberné množstvo článkonožcov, najmä kôrovcov, a významnú časť morského planktónu, čo je zdroj potravy pre nespočetné vodné organizmy, takisto tvoria článkonožce. Väčšina druhov hmyzu dokáže lietať a nájdeme ho aj v niekoľkokilometrovej výške nad zemským povrchom.
V neposlednom rade sa s článkonožcami delíme o svoje vlastné domácnosti, a to aj vtedy, keď nie sme chovateľmi tropických chrobákov. Stručne povedané: článkonožcov je na svete najviac a obývajú prakticky všetky prostredia.
Počas rastu prechádzajú zložitou premenou
Spoločným znakom článkonožcov je telo pozostávajúce z článkov, pričom niektoré z nich navzájom
