FS Považan v Južnej Amerike – Peru

0 34

FS Považan vznikol v roku 1954 pri závodnom klube Považských strojární v Považskej Bystrici a radí sa medzi najstaršie folklórne kolektívy na Slovensku. Reprezentuje mesto Považská Bystrica na súťažiach, festivaloch a rôznych vystúpeniach doma i zahraničí, kde zožal veľa úspechov a ocenení. O zážitkoch z Peru sa viac dozviete v článku: Považanci tancovali a spievali v horúcom Peru…reprezentovali nielen mesto, Slovensko, ale aj Európu, ktorý pripravila Katarína Vávrová.

Pred dvomi rokmi členovia Folklórneho súboru Považan, ktorý v tomto roku oslavuje 65. výročie vzniku, predviedli svoje umenie v ďalekom Mexiku. Len pred pár týždňami sa vrátili z Južnej Ameriky, kde v horúcom Peru opäť tancovali a spievali. V rámci festivalu MI PERÚ boli jedným z dvoch vybraných účinkujúcich  z celej Európy. Viac o ceste, pekných zážitkoch, ale aj nových skúsenostiach nám povedal vedúci FS Považan Milan Jankoviech.

Považanci opäť reprezentovali nielen naše mesto v ďalekom svete. Ako ste sa do Peru dostali?

Dva roky po festivaloch v Mexiku, sa nám teraz podarilo opäť vycestovať za veľkú mláku do Južnej Ameriky. Konkrétne do Peru a jeho hlavného mesta Lima. Od zájazdu v Mexiku sme mali viacero zahraničných zájazdov po Európe a už sme opäť čakali aj na ponuku do exotiky. Najskôr bol v hre Nepál, no nakoniec zvíťazilo Peru. Zúčastnili sme sa medzinárodného folklórneho festivalu MI PERÚ, ktorý organizovala organizácia CIDAN v spolupráci s ďalšími celosvetovými organizáciami ako FIDAF, CIOFF a FolkWorld.

Za posledných pár rokov sa nám podarilo si vybudovať dobré meno počas účinkovania na zahraničných festivaloch a preto nie je núdza o ponuky vycestovať na festivaly do zahraničia. Podľa slov samotných organizátorov všetkých účinkujúcich na festivale MI PERÚ vyberajú veľmi starostlivo. O to viac nás teší, že si vybrali aj Považan, ako jedného z dvoch zástupcov Európy.

Koľko vás do Peru vycestovalo a ako ste zvládli presun?

Cestovalo nás len dvadsaťštyri, nakoľko počty boli obmedzené. Ja ako vedúci, päť muzikantov a osemnásť tanečníkov. Cesta tam aj späť bola určite náročná. Najskôr sme cestovali autobusom do Viedne na letisko, z Viedne sme leteli do Amsterdamu a po pár hodinovej prestávke sme absolvovali dvanásť hodinový let z Amsterdamu do Limy. To isté aj späť domov. Najnáročnejšie boli určite tie dvanásť hodinové lety, no veľa z nás to absolvovalo aj v minulosti, tak sme sa vedeli pripraviť.

Ako vás Peru privítalo?

Peruánčania a celkovo Latinoameričania sú veľmi priateľskí. Už pri prvom stretnutí máte pocit, že sa poznáte veľmi dlho. Vyobjímajú vás, vybozkávajú a neustále komunikujú s úsmevom na perách. Čo nás po príchode naštartovalo i keď sme mali za sebou náročnú cestu. Vidieť to bolo aj na svätej omši, kde u nás si formálne podáme ruky na znak pokoja, no oni sa aj vyobjímajú bez ohľadu na to či vás poznajú alebo nie. Samozrejme šokom pre niektorých, čo to nezažili v Mexiku, bola doprava v meste. Skrátka pravidlá existujú, ale ľudia ich nerešpektujú a stojí sa asi iba na červenú farbu na križovatke.

No bola to pre nás skôr zábava ako strach. Na počudovanie za celý čas sme nevideli haváriu, čo považujem pri ich doprave za zázrak. Ďalším šokom bolo určite počasie, ktoré bolo krásne slnečné ale aj mimoriadne horúce, čo nám v meste dávalo zabrať. Ubytovaní sme boli priamo v historickom centre Limy v hoteli Espaňa v starom koloniálnom štýle plnom krásnych obrazov a ozdôb. A to nielen na chodbách, ale i v samotných izbách. Okrem toho nám na hoteli robili spoločnosť pávy, obrovský papagáj či korytnačka. Samotný hotel bol len 2-3 minúty chôdze od prezidentského paláca a hlavného historického námestia.

Aké „pracovné“ povinnosti vás v Peru čakali, aké vystúpenia?

Samozrejme, predovšetkým sme prišli reprezentovať hudbou, spevom i tancom naše mesto, štát i samotnú Európu. Všetky naše predstavenia sa odohrávali v krásnom historickom metropolitnom divadle v centre Limy. Divadlo bolo klimatizované, čo nám dalo zabudnúť aspoň na chvíľu na horúčavy, ktoré boli vonku. Už po prvom predstavení za mnou prišlo niekoľko vedúcich z iných súborov či samotní organizátori, ktorí vysoko ocenili naše interpretačné kvality, čo nás samozrejme veľmi povzbudilo do ďalších predstavení. Okrem predstavení sme absolvovali aj sprievod všetkých súborov mestom ako je na festivaloch zvykom. Myslím si že najväčším zážitkom pre všetkých bolo účinkovať počas celého festivalu v tom nádhernom historickom metropolitnom divadle.

Mali ste čas aj na iné aktivity?

Keďže sme prileteli o dva dni skôr ako začal festival, mali sme dostatok času spoznať mesto. Absolvovali sme výlety na kúpalisko, na pláž, či vyhliadkovú jazdu poschodovým autobusom s otvorenou strechou po hlavných turistických častiach Limy. Okrem toho druhý deň festivalu organizátori pripravili pre všetkých účinkujúcich pobyt na pláži, kde sme sa mohli spoznať, okúpať a pochutiť si na dobrom obede.

Aké ďalšie krajiny sa festivalu zúčastnili? Kto vás očaril svojim vystúpením?

Na festivale sa predstavili dva súbory z Európy a niekoľko súborov zo Strednej Ameriky, Karibiku a Južnej Ameriky. Konkrétne sa zúčastnili Slovensko, Francúzsko, Mexiko, Kostarika,  karibský ostrov Guadalupe (FRA), Peru, Bolívia, Brazília, Paraguaj a Čile –  Veľkonočné ostrovy. Súbory z týchto krajín sme mali možnosť vidieť aj v minulosti na iných festivaloch, ale vždy je to obrovský zážitok. Je to pre nás exotika a niečo čo nevidíte často naživo. To isté si hovorili určite aj oni o nás či o Francúzoch z Európy.

Nadviazali ste aj nové priateľstvá, ako ste prekonali jazykovú bariéru?

Samozrejme na takýchto festivaloch sa vždy nadväzujú nové priateľstvá. Obzvlášť keď sú to Latinoameričania. A to nielen osobne, ale už aj na sociálnych sieťach. S Mexičanmi sme zdieľali aj rovnaký hotel a vznikla zaujímavá súhra našich a mexických muzikantov, čo vyvrcholilo spoločnou kapelou. Tá zabávala všetkých na záverečnej párty na konci festivalu. Väčšina účinkujúcich v Peru hovorila španielsky, no našlo sa veľa takých, čo vedeli aj po anglicky. Takže nebol problém sa dorozumieť. Horšie by to bolo so španielčinou, lebo len jedna naša tanečníčka vedela trochu po španielsky. No keď nepomohlo ani jedno ani druhé, končatiny pomohli tiež.

Čo ako súboru cesty do zahraničia prinášajú?

Je to obrovská reklama nielen pre náš súbor, ale i pre naše mesto a celé Slovensko. Je cťou prezentovať našu kultúru po celom svete. Môžete sa porovnať s inými kultúrami a spoznať ich. Tiež si zároveň môžete pripraviť pôdu pre ďalšie pozvánky na takéto výborné festivaly. Pretože odporúčania z predošlých festivalov nás posúvajú na ďalšie a ďalšie.

Mali ste aj nejaké negatívne zážitky?

Negatívne zážitky vyplývali hlavne z každodenného tepla a po uliciach bolo niekedy „kde čo cítiť“. Boli to ale pachy, na ktoré sme neboli jednoducho len zvyknutí. No najväčší pozor sme preventívne museli dávať na kriminalitu. Dievčatá mali zákaz bez mužov kdekoľvek ísť samy. Ale aj navzdory upozornení sme sa cítili v centre mesta bezpečne. Keďže celý festival sa konal v historickom centre mesta, všetko blízko hotela, nemali sme dôvod na obavy.

Cestovanie za hranice je finančne náročné, ako ste zvládli tento problém?

Jedna vec je presadiť sa, aby vás pozývali na festivaly. No druhá vec je zaplatiť náklady. Čo sa týka festivalov, tak náklady na ubytovanie a stravu v rámci festivalu znáša organizátor. Účinkujúci zo zahraničia si platia len cestu na samotný festival. Čo pri ceste mimo Európu nie je malý peniaz. Vďaka Mestu Považská Bystrica, Fondu na podporu umenia a našim sponzorom sa nám podarilo zohnať financie a vycestovať. Samozrejme, čiastočne sa podieľali aj samotní členovia.

Čo Považancov čaká najbližšie? Aký budete mať rok?

Tento rok bude mimoriadne náročný. Čakajú nás bežné predstavenia na Slovensku a v Čechách a na začiatku júla sa predstavíme aj na najväčšom festivale vo Východnej na hlavnom amfiteátri, čo je pre nás veľká česť. Za posledných päť rokov sa tam predstavíme už tretíkrát, čo je veľkým úspechom pre súbor. Okrem toho nás čaká veľký projekt. Od minulého roku pracujeme na novom autorskom programe s názvom ,,Amerikáni“, kde spracovávame vysťahovaleckú tému starej Trenčianskej župy v medzivojnovom období. Program je interpretačne, choreograficky i technicky náročný, preto na ňom pracujeme už v predstihu.

Bude to príbeh piatich mužov Amerikánov z rôznych lokalít starej Trenčianskej župy. Viac už ale neprezradím. Iba to, že v samotnom programe bude mať premiéru šesť nových choreografii, okrem nich jedna staronová a ďalších päť nových a jedno staronové hudobno-spevácke číslo. Všetky choreografie sú dejovo prepojené. Bude to skrátka iný Považan. V októbri budú dve predpremiéry a jedna premiéra v kine Mier v Považskej Bystrici. Premiéra bude spojená aj s oslavou 65. výročia založenia súboru. Presné dátumy sa včas všetci dozvedia. No a po premiére máme naplánované reprízy aj v divadlách mimo Považskej Bystrice. Pravdepodobne v Žiline, Trenčíne a v Bratislave.

Zdroj Považské osvetové stredisko
Pridať odpoveď

Váš email nebude zverejnený...

Odoslaním Vášho príspevku súhlasíte s Pravidlami diskusie.