Archívne okienko prináša zaujímavé informácie z histórie mesta Trenčín a prezentuje vzácne historické dokumenty a artefakty, ktoré sa nachádzajú v trenčianskom archíve. Dozviete sa, kde je zachovaná najstaršia pečať s baránkom (symbolom mesta), ktoré roky boli v histórii mesta najťažšie, aké boli začiatky hasičov a železničnej prepravy v meste, ako prebiehala rekonštrukcia námestia na začiatku 20. storočia a mnohé ďalšie zaujímavosti. Archívne okienko pripravuje Štátny archív v Trenčíne.
19. storočie sa nieslo na vlne nevídanej modernizácie, a to vo všetkých oblastiach života. Uhorsko ako súčasť habsburskej monarchie vývojom mierne zaostávalo oproti krajinám západnej Európy, avšak novoty prenikali aj sem. Jednou z najdôležitejších udalostí storočia bola revolúcia v rokoch 1848 – 1849. Bola síce potlačená, no najvýznamnejší z jej skromných výdobytkov u nás – zrušenie poddanstva, radikálne zmenil životy miliónov obyvateľov a po stáročiach feudalizmu si boli konečne aspoň pred zákonom rovní.
Ďalší vývoj však nebol ľahký a predovšetkým z národnostného hľadiska pre Slovákov mimoriadne zložitý. Nacionalizmus bol jedným z hlavných znakov storočia a v mnohonárodnostných ríšach, ako bolo aj Rakúsko, predstavoval vážne nebezpečenstvo pre ich celistvosť. Situácia v Uhorsku bola obzvlášť komplikovaná. Vládnuca vrstva vytrvalo odmietala viedenskú centralizáciu a na druhej strane potláčala jednotlivé národné hnutia v krajine. Ďalším zlomovým bodom bolo v roku 1867 rakúsko-maďarské vyrovnanie, ktoré malo pre rozvoj nemaďarských národov Uhorska katastrofálne následky. Cieľom uhorských vlád bolo vytvorenie homogénneho národa, ktorého spoločným jazykom bude maďarčina. Tomuto cieľu sa postupne mali podriadiť všetky oblasti verejného života.
Napriek tomuto stavu v druhej polovici 19. storočia aj u nás dochádza ku všestrannému rozvoju na poli kultúry. Spoločenský a kultúrny život v Trenčíne sa niesol v znamení zakladania rôznych záujmových organizácií a spolkov. Medzi najvýznamnejšie patril Trenčiansky spoločenský kruh, hovorovo nazývaný „pánske kasíno“, združujúci príslušníkov vyšších vrstiev. Ďalšími boli napríklad Trenčiansky ženský spolok, Dobrovoľný požiarny zbor či Červený kríž.
V čase tohto rozmachu v apríli 1874 vzniká Trenčiansky spevácky spolok. Štatút spolku uvádza, že vznikol s cieľom nácviku domácich a iných piesní a ich prednesu za účelom zušľachtenia a rozveselenia spoločnosti. Stanovy spolku museli byť schválené ministerstvom vnútra v Budapešti a nasledovalo prvé verejné vystúpenie na Skalke v júni 1874.
Nácviky prebiehali dvakrát týždenne v budove gymnázia a trvali jednu hodinu. Za zmienku stoja prísne pravidlá pre členov spolku. Neospravedlnené neúčasti na skúškach boli prísne trestané najskôr napomenutím, následne peňažnou pokutou. Prvým dirigentom bol Jozef Skladáni. Snažil sa členov podnecovať k aktivite, mnohí z nich však krátko po vzniku spolku prestúpili do Trenčianskeho spoločenského kruhu, ktorý prevzal aj účinkovanie speváckeho spolku, a to až do roku 1882, kedy bol za predsedu zvolený riaditeľ trenčianskej sporiteľne Vojtech Šimon. Ten dokázal vyburcovať členov a spevácky spolok znovu napredoval. Boli obnovené nácviky v gymnáziu a nasledovala séria úspešných vystúpení, ktoré boli často spojené aj s tanečnou zábavou. Vystúpenia sa konali nielen v Trenčíne, ale aj v ďalších mestách a obciach, napríklad v Trenčianskych Tepliciach či Rajeckých Tepliciach. Spolok pravidelne vystupoval v kostole, na rôznych dobročinných vystúpeniach, fašiangových a silvestrovských oslavách a tiež na pohreboch. Do repertoáru patrili rôzne žánre od ľudových piesní, cez operetné a operné árie až po smútočné piesne.
Trenčiansky spevácky spolok sa stal na dlhé roky dôležitou súčasťou kultúrneho života mesta. Napriek tomu, že aj kultúra musela slúžiť maďarizácii, nahliadať na činnosť spolkov jednostranne negatívne by bolo až príliš zjednodušujúce. Je chvályhodné, že obyvatelia mesta boli emancipovaní a dokázali sa spoločensky a kultúrne pozdvihovať vlastnými silami.
