„Pre pacienta to okrem zdravotného rizika predstavuje aj komplikovanie bežného života, opakovanú práceneschopnosť, s čím sa spája aj nižší príjem," uviedla prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová. Zároveň podľa nej pacientovi hrozia opakované výdavky na liečbu, čo zaťažuje aj rodinný rozpočet.
Lieky po spotrebe treba vrátiť do lekárne
Nadbytočné lieky, ktoré už pacient neužíva, prípadne lieky po dátume spotreby by mal vrátiť do ktorejkoľvek verejnej lekárne. „Lekáreň je zo zákona povinná takéto lieky prevziať a mať vytvorené miesto na zhromažďovanie vyzbieraných liekov," hovorí Lévyová. „Nespotrebované lieky sú v lekárňach uchovávané v označených nádobách chránených proti zneužitiu až do odovzdania špecializovaným spoločnostiam. Tie potom nepoužité lieky zlikvidujú tak, aby nedošlo ku kontaminácii pôdy ani podzemných vôd," vysvetlila.
Lieky po expirácii sú zákonom definované ako nebezpečný odpad, a ako také by mali byť aj likvidované. Ak sa totiž dostanú do pôdy či podzemnej vody, v nich obsiahnuté látky sa môžu ukladať do rastlín alebo zvierat.
Stáva sa, že pacienti si sami „naordinujú" predtým nedobraté lieky na predpis. Prieskum, realizovaný v rámci projektu AOPP "Lieky s rozumom", ukázal, že každý piaty Slovák siahne pri začínajúcich zdravotných problémoch do domácej lekárničky a pokojne aj po liekoch na predpis.
„Nikdy by sme nemali užívať lieky bez predošlej konzultácie s lekárom alebo lekárnikom," povedala Lévyová. Užívanie liekov bez predošlej konzultácie je podľa nej nezodpovedné.
Niektoré lieky si vyžadujú skladovanie v chlade, iné stačí mať mimo priameho slnečného žiarenia a miest s vysokou teplotou. Na obale treba skontrolovať dátum expirácie, podmienky skladovania a manipulácie. „Pokiaľ liekom, či už na predpis alebo voľnopredajným, uplynie dátum spotreby, určite by sme ich nemali užívať. Nielenže strácajú účinok, prípadne ho môžu mať výrazne znížený, ale môžu mať mnoho nežiaducich, až toxických účinkov na organizmus," upozorňuje prezidentka AOPP.