Stopové prvky, zdroj vitality rastlín
Galéria (7)

Stopové prvky, zdroj vitality rastlín

Príroda svoje osvedčené princípy využíva pri všetkých svojich živých stvoreniach – či sú to voľným okom neviditeľné mikroorganizmy, dlhoveká sekvoja, alebo obrovský slon. 

Galéria

Stopové prvky
Stopové prvky
Stopové prvky
Stopové prvky
Stopové prvky
Stavanie z tehly - novatab

To platí aj o základnej podstate všetkého živého na tejto Zemi – o stopových prvkoch, bez ktorých mnohé dôležité enzýmy nefungujú.

Hoci niektorý z týchto stopových prvkov denne potrebujeme len v pár miligramoch či dokonca len mikrogramoch, predsa sa bez nich nevieme zaobísť a ich deficit, najmä dlhodobý, vedie k vážnym chronickým a ťažko liečiteľným chorobám, ktoré sa bez nich vyliečiť nedajú.

Foto isifa/Shutterstock

Čo s nedostatkom stopových prvkov?

Práve pestovatelia a záhradkári majú obrovskú a výnimočnú šancu relatívne jednoducho napraviť aspoň to, čo v prenesenom význame vykorisťovanie pôdy intenzívnym chemickým hnojením a nadmerným používaním herbicídov a pesticídov pre potreby maximálnej úrody spôsobilo.

Záhradkár má teda tú najlepšiu možnosť, zásobiť nielen pôdu, ale následne aj rastliny chýbajúcimi minerálmi a stopovými prvkami tak, aby nechýbali dôležitým enzýmom v životnom metabolizme rastlín a aby boli rastliny odolnejšie (nemuseli sa toľko postrekovať), produktívnejšie a ich plody aj bohatšie na všetky minerálne a stopové živiny potrebné aj pre nás –, samozrejme, ak nebudeme naše potraviny rafinovať, ako to robí potravinársky priemysel, ale jesť ich, ako ich stvorila príroda, v ich plnohodnotnej forme, teda aj po šetrnej kuchynskej úprave s aspoň 30 až 50 % podielom surových zložiek nabitých nielen stopovými prvkami, ale aj životodarnými enzýmami.

Foto isifa/Shutterstock

Minerálne živiny a stopové prvky a ich vplyv na naše rastliny

V pripojených tabuľkách je uvedený vplyv nedostatku, ale i nadbytku minerálnych živín na rastliny s prejavmi nežiaduceho stavu rastliny. Podľa týchto prejavov a pôdneho rozboru dolaďujeme prísun najmä makroživín do pôdy. Zdalo by sa, že keď naraz dodáme do pôdy niektorej živiny podstatne viac, ako treba, budeme mať na dlhší čas „vystarané“. To môže však platiť jedine pri pridávaní živicových hornín, ktoré sa pomaly a dlhý čas rozkladajú, ale nie pri rýchlopôsobiacich minerálnych hnojivách. Dôvodom je antagonizmus niektorých prvkov medzi sebou, teda keď je niektorého veľa, potláča niektoré ďalšie živiny – takže ich príjem je koreňmi brzdený a rastliny sú o ne ochudobnené, i keď v pôde sú. Preto sa pri každej plodine a každom druhu pôdy riadime tabuľkami odporučených dávok. Pri dostatku humusu v pôde takéto konkurenčné javy živín nie sú až také výrazné.

Foto isifa/Shutterstock

Kyslosť, teda pH pôdy

Ďalším negatívnym ovplyvnením prijímania minerálnych živín koreňmi z pôdy môže byť nevhodná kyslosť, teda pH pôdy. Preto by sme mali pôdu upraviť vápnením alebo prídavkom kyslej rašeliny na pH žiaduce pre pestované rastliny. Bežné rastliny si väčšinou vyžadujú rozpätie pH 6,5 – 7,5, ktoré je vhodné na dobrý príjem živín z pôdy.

Hobby záhradkár Ing. Jaroslav Pížl radí

Listová výživa

Rastliny sú schopné prijímať živiny koreňmi, listami, ba i kôrou. Vyživovať rastliny len cez listy by však bolo náročné na dosiahnutie potrebnej dávky živín, lebo postreky môžu mať len veľmi nízku koncentráciu – inak by poškodili citlivé listy rastlín. Optimálne riešenie je makroživiny (dusík, fosfor, draslík, prípadne vápnik a horčík) aplikovať priamo do pôdy a stopové prvky, ktoré sú potrebné menej a sú aj drahšie, aplikujeme aj v zmesných hnojivách pomocou Cereritu, ale predovšetkým prostredníctvom listovej výživy. Bohatým zdrojom stopových prvkov je sopečný popol. Makroživiny (najmä vápnik, železo, horčík) aplikujeme cez list len v prípade silnej výživovej disharmónie – pri chloróze z nedostatku železa v rastline – jeho príjem brzdí vysoký obsah vápnika v pôde (napr. pri broskyniach). Živiny použité na list však majú v porovnaní s hnojením do pôdy niekoľkonásobne vyššiu účinnosť.

POUŽITIE listových HNOJÍV

Aj keď je pri každom prípravku priložený podrobný návod na jeho aplikáciu, v zásade môžeme postupovať takto:

» Pri použití na postrek ovocných stromov, kríkov a viniča hnojivo riedime v pomere 1 : 500 (2 ml hnojiva = jedna kávová lyžička alebo dve 1 g tablety do 1 l vody), a tak získame koncentráciu 0,2 %.
» Na prihnojovanie zeleniny, jahôd a kvetín na záhonoch na 10 m2 použijeme 5 ml alebo 5 g hnojiva, ktoré rozriedime v 1 – 1,5 l vody a vystriekame ho na túto plochu.
» Záhon však môžeme poliať aj polievacou krhlou s veľmi jemnou ružicou, ale tých 5 ml, resp. 5 g hnojiva na 10 m2 rozriedime v 2,5 – 3 l vody.
» Koncentráciu postrekov zásadne nezvyšujeme, aby nedošlo k poškodeniu listov či kvetov.

Keďže účinok listových hnojív sa pri jednorazovom použití výrazne neprejaví, na dosiahnutie dobrých výsledkov je treba postreky v priebehu vegetácie opakovať asi v 10- až 14-dňových intervaloch za vhodných poveternostných podmienok. Prvý postrek robíme na začiatku vegetácie po vypučaní listov. Postrek je najúčinnejší po daždi, ale na suché listy, a je vhodné, aby aspoň 1 – 2 dni potom nepršalo, pričom rosa neškodí.

Text Ing. Jaroslav Pížl
Foto isifa/Shutterstock
Zdroj časopis Urob si sám 3/2019

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.