Jeho song Bratříčku, zavírej vrátka a aj on sám sa pre milióny Čechov a Slovákov stali symbolom svojej doby, doby nádejí na zmenu k lepšiemu životu. Túžil po slobode a po pravde a jeho piesne plné mladíckej odvahy bez kompromisov oduševnene spievali aj deti jeho rovesníkov.
Duša poeta sa zrodila medzi knihami, jeho otec mal kníhtlačiareň. A prvé veľké ľudské pokorenie zažil ako dieťa, keď jeho otcovi tlačiareň znárodnili, stroje rozbili a otca odviezli na nútené práce. Tam musí mať korene Krylova neutíchajúca túžba po ľudskosti, spravodlivosti a láske a rovnako silný odpor proti moci hlúposti a hlúposti moci, pretvárke a zlobe. Vyletel do sveta „z rozmlácenýcho kostela“, nebol žiadny svätý, no silné kresťanské podobenstvá zneli v jeho tvorbe pravidelne.
Karel Kryl sa vryl do pamäti svojím výkrikom proti okupácii Československa v roku 1968. Sám si skladal hudbu aj texty a celé desaťročia podával naliehavé svedectvo o tom, ako žijú „cvičení lidé“, keď im vládne „veličenstvo kat“. Nedožil sa ani päťdesiatky, zomrel pred 25 rokmi, 3. marca 1994.
Prvé piesne z legendárnej platne Bratříčku, zavírej vrátka začal nahrávať v rozhlasovom štúdiu v Ostrave v roku 1967. Ústredná pieseň sa stala hymnou odporu proti invázii cudzích vojsk do Československa. Prišiel rok 1969, v marci ešte Kryl vydal svoju prvú PL a v septembri už emigroval do západného Nemecka. V Mníchove pracoval ako redaktor rádia Slobodná Európa, v Nemecku vydal LP platne Bratříčku, zavírej vrátka, Rakovina, Karavána mraků, Plaváček a Vůně. No na vyše 20 rokov stratil domov a možno aj nádej. Mnohým zneli jeho piesne temne či pateticky iným zas ich hĺbka bola útechou a pevnou pôdou pod nohami.
Hneď v novembri 1989, keď sa spoločenský systém začal rúcať, sa Kryl medzi prvými ponáhľal späť domov, aby bol pri tom. Hoci už samotná zmena režimu by pre jeho veľkého kritika mohla byť dostatočnou satisfakciou, on sa s tým neuspokojil. Porevolučná realita ho zaskočila, po rokoch nádejí ostal sklamaný z politiky, politikov aj z rozpadu Československa – a reptal ďalej. „Ze sametové revoluce – zbyl vpravo mozek, vlevo ruce. Lid slaví nové vůdce a z milionu kmánů (jsou) dva miliony partyzánů…“ napísal. Nenechal nitku suchú ani na prezidentovi Havlovi, keď spieval „Král Václav jedna patra je se šmelinářským šmejdem, pod střechou jedný partaje, se u koryta sejdem“. Niekedy v tej dobe stvoril slovo „demokratúra“ a zároveň pracoval na tom, aby sám seba zhodil z piedestálu slávy – veď ako inak sa vyvlečiete z kože „legendy protestsongu“ ako ďalšou kritikou, ktorá si nájde nových nepriateľov? Tak sa z uctievaného idolu stal obyčajný krikľúň, čo večne šteká, nepochopený a odsunutý na okraj záujmu. Krátko pred smrťou vydal zbierku svojich novinových článkov s názvom Země Lhostejnost. A v jednom z nch tiež napísal: „Som občansky neposlušný, ak vyžadujem, aby vláda vládla, súdy súdili a hospodári hospodárili? Aby zlodeji nekradli, a ak kradnú, aby mašírovali po odsúdení do väzenia? …Som občansky poslušný jedine vtedy, keď kritizujem, reagujem, búrim sa“.
Keď pripomenul Werichov výrok, že bitka s ľudskou hlúposťou sa nedá vyhrať, vzápätí k nemu dodal, že sa z nej nedá ani utiecť, pretože by zaplavila svet. „Preto je mojou povinnosťou politicky reagovať a ja reagujem v metafore, vo zveličení, ako keď sa maľuje karikatúra. A ľudia sú popudení…“ skonštatoval.
Podľa niektorých zdrojov napísal až 170 piesní, niektoré básne a piesne vydal knižne s vlastnými ilustráciami. Zomrel na zlyhanie srdca v Mníchove 3.marca 1994, vo veku nedožitých 50 rokov. Karlova Univerzita mu udelila striebornú medailu rektora, uviedli ho do hudobnej Siene slávy a od českého prezidenta Václava Havla získal Medailu za zásluhy II. stupňa.
Možno muselo prejsť tých 25 rokov od Krylovej smrti, aby sme dnes vedeli „úlohe jeho osobnosti v dejinách“ pripísať to správne miesto. Nie poctami, akých sa mu doma dostalo in memoriam, ale načúvaním jeho hlasu, ktorý je hlasom svedomia a stále žaluje.
3 x Karel Kryl
- narodil sa v Kroměříži, študoval umelecký smer na Strednej priemyselnej škole keramickej v Bechyni
- s olomouckou beatovou skupinou Bluesmeni nahral svoju prvú autorskú pieseň Nevidomá dívka, ktorú naspievala Hana Ulrychová
- koncertnú verziu LP Bratříčku, zavírej vrátka nahral v Nemecku v roku 1971, do ČSSR sa dostala ilegálne v obale s nápisom Viedenské valčíky
