Z ruskojazyčného Žida Putin fašistu nevyrobí

S Alexandrom Dulebom, riaditeľom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, sme hovorili o ukrajinských prezidentských voľbách, o tom, či má doterajší prezident Porošenko v druhom kole ešte šancu vyhrať a aký má program favorit volieb, komik Zelenskyj.

Čo je to za fenomén, že favoritom na víťazstvo v ukrajinských prezidentských voľbách je komik Volodymyr Zelenskyj, o ktorého politických názoroch nikto nič netuší?

Dôvodom, prečo Zelenskyj vyhral prvé kolo volieb, je najmä nespokojnosť s prezidentom Porošenkom. Vyšla zaujímavá analýza, ktorú robila sociologická služba Centra Razumkova o tom, kto volil Zelenského v prvom kole. Je to veľmi zaujímavý obrázok.

Čo z neho vyplýva?

Že jeho voliči majú rôzne politické preferencie. Napríklad v takých kľúčových veciach pre Ukrajinu, ako je spolupráca s Medzinárodným menovým fondom (MMF), až približne polovica jeho voličov si želá, aby v tom Ukrajina pokračovala, zároveň však štyridsať percent jeho voličov chce túto spoluprácu zrušiť. A to z dôvodu, že z nej vyplývajú nepopulárne reformy.

Ďalší príklad: viac ako polovica jeho voličov z prvého kola chce členstvo Ukrajiny v NATO, ale tridsať percent z nich si želá dohodu s Ruskom. To znamená, že Zelenskyj má pestrý elektorát, ktorý nie je zjednotený politickým programom a títo ľudia idú za ním len preto, že nechcú Porošenka. Jednoducho chcú na čele štátu novú tvár.

Jednou z vecí, ktoré Zelenskyj sľuboval v kampani, bolo ukončenie konfliktu v Donbase, čo je pomerne populárna téma, ale Ukrajina to nemá celkom v rukách.

Áno, nemá to v rukách. Predvčerom Zelenského štáb zverejnil desať bodov, ktoré bude v prípade úspechu presadzovať. Na prvom mieste je, že sa budú usilovať o rozšírenie Normandského formátu (diplomatické zoskupenie Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka s cieľom urovnať konflikt na východe Ukrajiny, pozn. red.). Chcú ho rozšíriť o USA a Veľkú Britániu.

Osobne si tiež myslím, že ten formát nefunguje dobre, ale ak tam niekto chýba, tak to je EÚ. Zároveň Zelenského predstava o reforme tohto formátu je idealistická, pretože s ňou musí súhlasiť aj Rusko. Neočakávam, že sa tak stane.

Pokiaľ ide o ďalšie programové body, hovorí, že Ukrajina sa má usilovať o členstvo v NATO, pokračovať v európskej integrácii a v spolupráci s MMF. To sú tri kľúčové veci v zahraničnej politike, v ktorých ak Zelenskyj dodrží svoje slovo, k nejakej zásadnej zmene v tejto oblasti nedôjde.

Zároveň však hovorí o rokovaniach a dohode s Putinom.

Myslím, že z tejto ilúzie ho minulý týždeň vyviedol Putinov hovorca Dmitrij Peskov. Ten reagoval na Zelenského predstavu, že sa stretne s Putinom a dohodne vrátenie Krymu a odchod Rusov z Donbasu.

Peskov mu odkázal, že na Krym má zabudnúť, to Rusi považujú za vybavenú vec a nebudú o tom rokovať. Pokiaľ ide o Donbas, tak povedal, že Ukrajinci budú musieť rokovať so separatistami.

Zelenského tím na to už reagoval, že so separatistami sa baviť nebudú. Čiže v zahraničnej politike je Zelenskyj tam, kde je Porošenko.

Porošenko dokázal v prvom kole prezidentských volieb uspieť iba na západnej Ukrajine, má v druhom ešte vôbec šancu vyhrať?

Veľký vplyv môžu mať ešte prezidentské debaty, aj keď zatiaľ sa obidvaja kandidáti dohodli len na jednej. Tie ešte môžu voličmi zamávať. Porošenko ich už nepresvedčí, ale môže sa mu podariť Zelenského znemožniť a časť voličov získať na svoju stranu, aby ho volili ako menšie zlo.

Zelenského tím však dizajnuje tieto diskusie ako šou. Tá jediná, ktorá je zatiaľ dohodnutá, má byť na Olympijskom štadióne v Kyjeve, ktorý ma kapacitu 70-tisíc ľudí. V takomto formáte môže byť Zelenskyj silnejší.

On je určite vynikajúci šoumen. Je to istým spôsobom fenomén, nielen pre Ukrajinu, ale pre celý postsovietsky priestor. Ako komik sa presadil v celom postsovietskom priestore.

Jeho tím vyhral súťaž univerzitných tímov komikov, ktorá sa volala Klub veselých a výmyselníkov a bola populárna v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Neskôr si z toho urobil aj biznis a otvoril si vlastné produkčné štúdio v Moskve, po nejakom čase sa presunul do Kyjeva a presadil sa.

Čo je však dôležité, on je ako komik známy a populárny aj v Rusku. Rusi ho poznajú a to je nová vec. Neviem si predstaviť, ako bude v jeho prípade fungovať ruská propaganda, ktorá sa snaží pracovať s naratívom, že Ukrajina je fašistický štát.

Ako dokážu vysvetliť to, že na čele Ukrajiny je ruskojazyčný Žid, k čomu sa on hrdo hlási. Celú svoju produkciu robil doteraz po rusky a až teraz – počas kampane – začal používať ukrajinčinu. Putin bude voči Zelenskému slabší doma, pretože Rusi Zelenského poznajú a nebude sa dať z neho v ich očiach vyrobiť fašistu.

Zrejme Zelenskyj nebude ani tak mobilizovať na ukrajinskom nacionalizme, ako to v poslednom období robil Porošenko.

Isteže, Zelenskyj je politický Ukrajinec a istým spôsobom je to produkt ruskej agresie voči Ukrajine. Je to ruskojazyčný Žid, ktorý je politickým Ukrajincom. To je pre Rusko nepríjemné.

Spochybňuje to ich tézu, že Ukrajina je umelým štátom a jej ruskojazyční obyvatelia sú vlastne Rusi. Nie je to pravda a Zelenskyj je toho priamym dôkazom. Je to popretie jedného veľkého ruského ideového naratívu. Zvolenie Zelenského na Ukrajine ovplyvní vnútornú politiku v Rusku a bude znamenať zvýšenie vnútornej hrozby pre Putinov režim.

Na druhej strane, v Ukrajine je množstvo ľudí nespokojných s tým, že krajinu ovládajú oligarchovia. To sa nezmenilo ani za Porošenka.

Porošenko prehrá, pretože nedodržal svoje sľuby, že ak ho zvolia za prezidenta, skončí s biznisom a bude sa venovať riadeniu štátu. S podnikaním neskončil a počas celého jeho obdobia sa objavovali škandály.

Ukrajinské médiá prinášali pravidelne informácie, ako vďaka zneužívaniu štátnej moci a štátnych úradníkov získaval ďalšie majetky. To sú fakty, ktoré položili Porošenka na kolená.

Zároveň však existuje aj prepojenie medzi Zelenským a oligarchom Igorom Kolomojským, ktorý je Porošenkovým rivalom. Nestane sa len to, že opäť raz jedných oligarchov vystriedajú iní?

Áno, Kolomojskyj je Porošenkov rival. Bol to práve tento oligarcha, kto na jar roku 2014 zastavil separatistov, keď z vlastných zdrojov dal dokopy dvadsaťtisícovú armádu. Vytvoril tak ukrajinskej armáde časový priestor na to, aby sa spamätala.

Počas Porošenkovej éry prišiel Kolomojskyj o kontrolu nad štátnou ropnou spoločnosťou a jeho banka stratila licenciu. Ide sa súdiť a požaduje kompenzáciu dve miliardy dolárov.

Mnohí ukrajinskí pozorovatelia tvrdia, že za Porošenka boli dvaja oligarchovia, ktorí profitovali na obchode so štátom. Samotný Porošenko, cez nastrčené firmy aj Rinat Achmetov. Ostatní ako Firtaš, Kolomojskyj, Pinčuk boli odstavení.

Nebudú sa chcieť za Zelenského vrátiť?

Áno, je tam opozícia medzi oligarchami. Tak ako Majdan nebol len záležitosťou študentov a verejnosti, ale viaceré vplyvné podnikateľské skupiny mali záujem na tom, aby Janukovyč odišiel. Dnes mi to trochu pripomína túto situáciu.

Tento scenár, teda nahradenie jedných oligarchov inými by však ešte prehĺbil beztak veľkú frustráciu a dezilúziu ukrajinskej spoločnosti.

To uvidíme. Pokiaľ ide o prepojenie Zelenského a Kolomojského, tak je pravdou, že tento oligarcha vysiela komika vo svojej televízii. Ale v tejto chvíli nedokážem povedať, aké silné je toto prepojenie v skutočnosti.

Jedným z hlavných argumentov Porošenkovej kampane pred druhým kolom je prezentovať ho ako bábku Kolomojského, ale či sú tam aj iné prepojenia okrem programu v televízii, to nevieme. Dôležité bude, aký tím Zelenskyj poskladá.

Pre mňa je pozitívnou správou, že tam má bývalého ministra financií Oleksandra Daniljuka, ktorý v Jacenjukovej vláde rozbiehal najťažšie reformy. Povedal tiež, že post generálneho prokurátora chce ponúknuť bývalej rumunskej protikorupčnej prokurátorke Kövesiovej. Ak to postaví na dôveryhodných ľuďoch, môže to byť zaujímavé.

Odovzdá v prípade prehry Porošenko moc bezproblémovo alebo hrozí nejaká dráma?

Podľa mňa nemá veľmi na výber. Odovzdávanie moci v postsovietskom priestore je vždy ťažkým procesom, ale ak by to Porošenko neurobil, poprie všetko. Politicky by ho to pochovalo a už by vôbec nemal šancu zostať niekedy v budúcnosti v hre.

Ukrajina má trochu nešťastný politický systém. Silné kompetencie majú prezident aj premiér. Keď sú z odlišných politických táborov, existuje veľké riziko paralýzy. Zelenskyj si už založil politickú stranu. Akú má šancu, že s ňou uspeje?

To je nevyhnutnosť pre Ukrajinu. Tam skutočne môže fungovať správa krajiny dobre, len ak sú prezident a predseda vlády z rovnakého politického tábora, respektíve pokiaľ sa vedia dohodnúť. Ak sa nedohodnú, môžu sa vzájomne vyblokovať, ale tým blokujú aj správu krajiny.

V politickom systéme je niekoľko atypických pravidiel. Prezident priamo navrhuje ministra zahraničných vecí, ministra obrany, generálneho prokurátora aj šéfa tajnej služby. Zároveň prezident môže niekoľkými spôsobmi vládu zablokovať.

Ako presne?

Keď nepodpíše zákon, jeho veto môže byť prelomené len ústavnou väčšinou. Po druhé, a to je úplné ukrajinské špecifikum, keď vláda schváli zmenu legislatívy, tá nejde do parlamentu, ale najskôr do prezidentskej administratívy.

Prezident má právo tieto zmeny posunúť na Ústavný súd. Ešte predtým ako tieto zákony začnú platiť. Ústavný súd má osemnásť členov, z ktorých šiestich priamo menuje prezident a ďalších šesť volí asociácia sudcov, čo sú ľudia priamo financovaní prezidentom, keďže financovanie súdov ide cez prezidentskú administratívu. Prezident má teda priamo dosah na dve tretiny členov Ústavného súdu.

Preto je pre Zelenského kľúčový aj úspech jeho strany v novembrových parlamentných voľbách. Ak neuspeje, vidím veľké riziká pre ďalšie fungovanie Ukrajiny.

Foto: Andrej Lojan