Rodina 10. apríl 2019

Ženy majú menej detí, ako si naozaj želali

Zuzana Hanusová
Zuzana Hanusová
Najväčšia priepasť medzi počtom detí, ktoré si ženy priali a ktoré sa reálne narodili, sa ukázala medzi vysokoškolsky vzdelanými ženami v západnej Európe.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Zuzana Hanusová

Ženy majú menej detí, ako si naozaj želali
Foto Flickr/Oleg Sidorenko
Najväčšia priepasť medzi počtom detí, ktoré si ženy priali a ktoré sa reálne narodili, sa ukázala medzi vysokoškolsky vzdelanými ženami v západnej Európe.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

Pôrodnosť v Európe je celkovo nízka, pohybuje sa pod záchovnou úrovňou. Podľa údajov z roku 2011 z 27 krajín Európskej únie ženy vo veku od 15 do 24 rokov uviedli, že by chceli 2,1 dieťaťa. To ukazuje, že páry majú menej detí, ako by chceli, narastá rozdiel medzi zámerom a správaním. 

Priepasť medzi želaním a pôrodmi je najväčšia v južných krajinách Európy, teda v Grécku, Španielsku, Taliansku, Portugalsku, ako aj v Bulharsku a v nemecky hovoriacich krajinách, najmenšia medzi krajinami strednej a východnej Európy.

Bežný ideál dnešných rodín v Európe sú dve deti.

Priepasť medzi želaním a pôrodmi je najväčšia v južných krajinách Európy.Zdieľať

Ak želanie žien o počte detí je väčší ako počet pôrodov, demografi hovoria o „fertility gap“ (medzera plodnosti), ktorý opisuje rozdiel medzi počtom želaných detí a naozajstným počtom detí.

Inštitút pre demografiu rakúskej akadémie vied tento fenomén detailne skúmal v jednej z posledných štúdií. Na vzorke dát 12 547 žien z 20 európskych krajín a USA , ktoré pred rokmi zbierala hospodárska komisia OSN, porovnávali, koľko detí si tieto ženy želali, keď mali po dvadsiatke, a koľko detí dnes reálne majú po tom, čo sa ukončilo ich obdobie plodnosti. Išlo o ženy, ktoré sa narodili v sedemdesiatych rokoch a v deväťdesiatych rokoch dosiahli vek 20 až 24 rokov alebo vek od 25 až do 29 rokov, dnes majú po štyridsiatke. 

K týmto dátam sa dnes vrátili rakúske demografky a zisťovali, ako sa vtedy zozbierané dáta zhodujú s reálnymi číslami o pôrodnosti v daných krajinách. Aktuálnu štúdiu realizovali dve demografky Eva Beaujouanová z Viedenskej ekonomickej univerzity a Caroline Berghammerová z demografického inštitútu. Svoje výsledky zverejnili v odbornom časopise Population Research and Policy Review.

Foto Flickr/Oleg Sidorenko

Ukázalo sa, že naozaj existuje rozdiel medzi počtom želaných a porodených detí. Ženy v deväťdesiatych rokoch uviedli, že si želajú v priemere dve deti. Zozbierané dáta o týchto ročníkoch žien však ukazujú, že porodili v priemere len 1,7 dieťaťa.

Najväčší rozdiel je medzi akademičkami, teda ženami s vysokoškolským diplomom, a to najmä v nemecky hovoriacich krajinách.

Najväčší rozdiel je medzi akademičkami, teda ženami s vysokoškolským diplomom, a to najmä v nemecky hovoriacich krajinách.Zdieľať

V Rakúsku si napríklad ženy vo veku od 25 do 29 rokov želali 1,8 dieťaťa, porodili však v priemere len 1,5 dieťaťa.

Žiadne deti nechcelo v Rakúsku, Nemecku či Švajčiarsku päť percent opýtaných žien vo veku od 20 do 24 rokov, v skutočnosti bola bezdetnosť až na úrovni 20 percent, teda štyrikrát taká veľká.

Rovnako aj v strednej a východnej Európe chcelo len päť percent žien ostať bez detí, v Maďarsku dokonca len jedno percento. V realite však ostalo až desať percent žien bezdetných, teda dvojnásobne viac žien ostalo bez detí.

Pri ženách s vysokoškolským diplomom je táto priepasť najväčšia. Z týchto žien vo veku 25 až 29 rokov uviedlo tiež len päť percent, že nechcú deti. No bezdetných zostalo 26 až 30 percent žien vysokoškoláčok.  To sa týka najmä Rakúska, Švajčiarska, Nemecka, Talianska a Španielska. V iných krajinách ako Nórsko, Belgicko, Česko či Maďarsko (Slovensko nebolo do štúdie zaradené) bezdetnosť nesúvisí so vzdelaním. Teda ženy s nižším vzdelaním tam ostali bezdetné v rovnakom počte ako vysokoškoláčky.

Zdroj: Fertility and Family Surveys, Onderzoek Gezinsvorming, CPC General Household Survey time series; for cohort total fertility: Human Fertility Database, nFational statistical offices or provided by Tomáš Sobotka.

To, že južná Európa má priepasť medzi želanými a narodenými deťmi najväčšiu, súvisí s nestabilným pracovným trhom a malou podporou rodinnej politiky. To, že si ženy želali v krajinách ako Taliansko či Španielsko viac detí, súvisí aj s tradične veľkými rodinami, v ktorých ženy vyrastali.

V strednej a východnej Európe mohli rozhodnutie žien ovplyvniť horšia ekonomická situácia a ťažkosti so zladením práce a rodiny. Medzi západnými krajinami ako USA, Veľká Británia a Francúzsko bola priepasť medzi želaním a správaním sa žien najnižšia.

V strednej a východnej Európe mohli rozhodnutie žien ovplyvniť horšia ekonomická situácia a ťažkosti so zladením práce a rodiny.Zdieľať

Môže to byť prekvapivé, lebo USA a Francúzsko majú predsa rozdielne rodinné politiky. Francúzi majú na rozdiel od USA veľkorysú štátnu starostlivosť o deti. Vysvetlením môžu byť vysoké počty amerických matiek v tínedžerskom veku. 

Medzi nemecky hovoriacimi krajinami má najväčšiu medzeru pôrodnosti Švajčiarsko, kde ženy chcú tradične viac detí oproti tomu, koľko ich reálne porodia. Ale Nemecko a Rakúsko z histórie vždy mali nižšiu pôrodnosť, preto rozdiel medzi očakávaniami a realitou nie je až taký výrazný. 

Podľa autorky štúdie Evy Beaujouanovej by nastavenia rodinných politík jednotlivých krajín mali viac cieliť na vzdelané ženy, aby ich prepad životnej úrovne nebol taký citeľný, keď ostanú s dieťaťom doma. Podľa nej by sa malo viac prihliadať na zlepšenie zladenia kariéry s deťmi, k čomu patrí aj štátny opatrovateľský systém, rodičovské príspevky závislé od výšky príjmu, ako aj väčšia flexibilita pracovných časov a miesta na vykonávanie práce.   

Prečo ste mohli čítať tento článok zadarmo?

Články na Postoji nie sú spoplatnené ani uzamknuté, aby k nim malo prístup čo najviac ľudí. Ich tvorba ale stojí značné úsilie, čas a peniaze. Práca našej profesionálnej redakcie je financovaná z pravidelnej podpory mnohých našich čitateľov. Budeme si veľmi vážiť, ak nás aj vy TERAZ PODPORÍTE, aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe hodnotného obsahu. Ďakujeme!

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0