Otázka za milión

Nová Kiskova strana vzniká podivne. Jej východiskom je rozpor, o ktorom hovoril Kiska, keď po nekonečnom otáľaní oznámil, že nebude druhýkrát kandidovať za prezidenta, a ako dôvod uviedol rodinu. Stranícka politika je, samozrejme, podstatne viac náročná na čas aj konflikty, dôsledky pre rodinu sú násobne vyššie.

Druhým rozporom je, že Kiska chcel byť „spájač“ a integrátor, teraz hovorí o ďalšej a vlastnej strane. Iste, k integrácii (koalícii) môže prísť vždy, ale viac či menej aj tu pôjde najmä o konkurenciu.

Tretí rozpor je, že chce byť symbolom novej vecnej politiky, kde ide o program nápravy štátu, svoju stranu však buduje ako futbalové mužstvo bez zázemia, „nakupovaním“ hráčov a trochu aj programu. Akoby najpodstatnejšou informáciou bol milión eur, ktorý ide minúť. Dôkazom sú aj vágne odkazy o „centrizme“ a „pro-európskosti“.

Nemali by sme zabúdať, že do straníckej politiky mieri trochu iný Kiska ako ten, ktorý sa stal kedysi prezidentom. Ten spred piatich rokov bol neznámy, mal program prvej dámy (Procházka) a písalo sa o ňom len pozitívne. Ten dnešný je opäť viac „podnikateľom“ s pozemkami a kadečím iným, platcom daní, ktorý vie, čo je to účinná ľútosť, ako „dobrým anjelom“.

A keď príde na Európu, aj tu sme ďalej než v časoch, keď Dzurinda dával na bilbordy mačičku a psíka. Európsky konsenzus kresťanských demokratov a socialistov nahradil konsenzus liberálov z rôznych strán, a ten sa práve otriasa.

Spor o grécke dlhy nás naučil, že viac ako o deklarované ideály rozhodujú záujmy (a peniaze). Spor po imigračnej kríze zase, že mať vlastný názor sa oplatí viac ako prikyvovanie Nemcom. Pred EÚ je ťažká diskusia o Číne, ktorá odhalí, kto sú najväčší klienti čínskeho trhu, ktorý štát myslí ako obchodný štát a ktorý myslí na bezpečnosť a hodnotu ľudských práv. Nemecko je dnes, ako píše Marek Cichocki, naviac za dlhé obdobie vychýlené na východ, Trumpovu Ameriku považuje za väčší problém ako Čínu.

O to na Slovensku nepôjde, dodá skeptik. Nie celkom, dôsledky prípadného rozdelenia Európy na vzťahoch voči Číne a Amerike sa nás týkať budú.

Mierim inde, na akú ťažkú európsku debatu dal Kiska kedy odpoveď? Rozdiel oproti Sulíkovi je zrejmý.

Kiskov vstup do parlamentnej politiky môže priniesť dve paradoxné veci. Po prvé, má všetky predpoklady, aby sa stal tehličkou, ktorá dostane opozíciu k moci. Voliči chcú zmenu a tú im doterajšia opozícia nevedela dodať.

Po druhé, vstup Kisku do straníckej politiky je zároveň prvou dobrou správou pre Smer za posledný rok. Ešte lepšou správou by bol súčasne aj vstup Ivety Radičovej. Kiska dnes reprezentuje všetko, na čom sa chce Smer polarizovať, bude ho to stabilizovať, potenciálne aj posilňovať.

A potom je tu tá najťažšia vec. Kiska sa až doteraz snažil všetkým možným konfliktom vyhýbať, jeho váha v parlamente však bude priamo úmerná tomu, ako dokáže zvládať konflikty, kde nepôjde o centristický program, ale niečo ťažšie.

Zostáva rok, aby sme sa dozvedeli, ako mieni Kiska pristupovať k fenoménu Matovič, ako dokáže reagovať na nenávisť Hlinu ku Kollárovi a Matoviča k Bugárovi, ako na ďalšie míny na opozičnom poli. Poznáme, ako na túto (či skôr veľmi podobnú) otázku odpovedala Iveta Radičová. Dá sa to s hádkami a trvá to rok a niečo. A tušíme, že ak by s Kiskovou stranou zazvonila hrana Matovičovi či Hlinovi, predvedú, čo sme ešte nevideli, nepočuli.

Ak sa má niečo zmeniť, ostáva rok.

Je to otázka za milión eur.