Bol som malý chlapec, keď večer čo večer v Televíznych novinách ukazovali ako v Moste v Čechách presúvajú po koľajniciach kostol. Bol som fascinovaný. Vyzeralo to akoby na húsenicu naložili čudesný dom, a tá krôčik za krôčikom tú barabizňu niekam vliekla.
Susedom v Čechách sa v roku 1975 podarilo presunúť kostol Nanebevzetí Panny Marie. Za 27 dní prekonal trasu s dĺžkou 841 metrov. V ďalších rokoch to s nehnuteľnosťami (rozumej stavby, s ktorými sa nedá ani hnúť, lebo sú pevne spojené so zemou) a s ich presunom vyskúšali mnohí. Je pravda, že sa to robilo už pred rokom 1975, ale tento presun sa možno aj vďaka zápisu do Guinnessovej knihe rekordov, stal slávnym. V roku 2000 si to vyskúšali aj Slováci v dedinke Koš pri Bojniciach.
Niečo o vzácnom gotickom presbytériu
Kostol sv. Andreja v Koši mal podobný osud, podobné šťastie, ale všetko v oveľa menšej miere. Dedinka Koš vznikla na hnedouhoľných ložiskách. Podobne ako Most na severe Čiech. Koš musel ustúpiť realizovanej, aj plánovanej ťažbe uhlia. Podobne ako pôvodne viac nemecké, ako české mesto Most.
Podobne ako v Moste aj v Koši sa na banskom území nachádzala unikátna gotická pamiatka. V našom prípade už len malá časť pôvodného kostola. Presbytérium, ale príliš cenné na to, aby ho bezhlavo podmínovali a vyhodili do povetria, tak ako sa to stalo pôvodnému kostolu. Mimochodom presbytérium je priestor v kostole vyhradený pre oltár a kňaza, prípadne ďalšie zasvätené i laické osoby, od ostatnej časti kostola (od lode) býva oddelený víťazným oblúkom.
Presbytérium v Koši je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. To je viac menej charakteristické pre stavby zo stredoveku. V našom prípade hovoríme o roku 1409. Zaujímavé sú ľudské tváre na začiatku rebier, pastofórium (schránka na prechovávanie Sviatosti oltárnej) a najmä stále úplne neodkryté a nereštaurované gotické maľby. Za 19 rokov od odcestovania presbytéria z dolnej (starej) časti dediny, nie je reštaurovanie dokončené.
Aký to bol kostol, keď dynamitu neodolal?
Problémový, pretože v roku 1940 ho pseudobazilikárne upravili, čím došlo k úbytku jeho historickej hodnoty. Len na severnej strane priliehal k pôvodnému gotickému kostolu. Z toho ostala západná veža a zachránené presbytérium. Ako bolo spomenuté, pôvodná stavba vznikla v roku (skôr pred rokom) 1409. V roku 1654 bol opravený a v 18. storočí barokizovaný a opäť modernizovaný. Zaujímavé je, že práve sem previezli z vtedajšieho Prešporku barokové lavice zo zrušeného kostola Klarisiek. Novopostavený kostol v súčasnej obci Koš má ten starý pripomínať. Aspoň schematicky. Vznikla tým trochu vtipná situácia. Nový kostol má pristavanú kaplnku, ktorá kopíruje zachránené presbytériu. Na malej ploche je double-gotika, nová trochu umelá, stará ešte neobnovená.
Čo by povedal sv. Andrej?
Neviem. Hoci by bolo trochu lepšie hovoriť o sv. Ondrejovi, apoštolovi. Stále je reč o tej istej osobe. Ondrej býva zobrazovaný s krížom v tvare písmena X. S krížom, ktorý slúžil skôr na mučenie, ako popravovanie (diváci Game of thrones vedia o čom píšem). Ondrej sa narodil v Betsaide a bol Petrovým bratom. Veľa toho o jeho živote nie je známeho. Údajne kázal a vyučoval v okolí Čierneho mora a v Malej Ázii. Z mála príbehov patrí medzi známejší ten, keď v podobe prostitútky spoznal diabla. Dievčina údajne hodovala s biskupmi pri jednom stole, ku ktorému Ondrej prišiel prezlečený za pútnika. Diabol ho nespoznal, to sa mu nevyplatilo, pretože Ondrej proti nemu zaútočil a zahnal ho preč. So zlými duchmi si poradil, keď neznámu dedinu oslobodil od siedmych psov, ktorí boli ich hostiteľmi a terorizovali dedinčanov. Zomrel na popravisku v Patrase. Nie je úplné jasné z akých dôvodov ho na smrť odsúdil Egem, rímsky miestodržiteľ.
Podľa jednej verzie legendy, údajne vyliečil jeho manželku Maximilu, ktorá z vďačnosti prijala krst a kresťanstvo. V dôsledku čoho odmietla plniť manželské povinnosti svojmu neveriacemu manželovi. Podľa druhej verzie, Ondrej odmietol obetu pohanským bohom. V každom prípade však skončil na kríži v tvare X. Podľa všetkého, relikvia, časť tohto kríža je uložená v kláštore v Beaune, neďaleko francúzskeho Dijonu. Telesné pozostatky svätcov boli najmä v stredoveku veľmi výhodným kúpnym artiklom. Ondrejova hlava tak napríklad putovala do Konštantínopola, do Amalfi neďaleko Neapola, odtiaľ do Ríma a v roku 1964 sa vrátila do gréckeho Patrasu. Aj telesné pozostatky sv. Ondreja, ktorému bol pôvodný kostol v obci Koš zasvätený, si skutočne poriadne pocestovali. Podobne ako časť kostola.
Kostol dnes
Nemusíte byť práve milovníkmi gotiky, aby ste sa išli pozrieť na túto zaujímavú stavbu. Už jej samotný príbeh stojí za to ju vidieť. Druhým, určite zaujímavým dôvodom je samotná obec Koš. Tam, kde stála pôvodná dedina sa zem na viacerých miestach skutočne prepadla. Na týchto miestach sú jazerá a mokrade. Bohato osídlené vodomilnou faunou a dodatočne aj zarybnené. Krajina tým získala zvláštne čaro. Staré cintoríny akosi ďaleko od miest, kde by ste ich čakali, pustnúce stavby, hrdzavé ploty a rozjazdená poľná cesta, po ktorej sa nesmie jazdiť, hoci ju mnohí využívajú na vývoz smetí. A iní zasa na recykláciu tých smetí, lebo v nich hľadajú to, čo sa dá ešte zúžitkovať. Naozaj zaujímavé miesto.
https://www.idnes.cz/bydleni/architektura/presun-kostela-most.A151006_121140_architektura_web
