Bizarný Matovič a bizarná štatistika

Keďže detí sa rodí výrazne menej, ako bolo zvykom, a zároveň sa zvyšuje vek dožitia, vyžiada si to oveľa vyššie náklady na dôchodky, ale aj na zdravotnú starostlivosť, ako je to dnes.

Nepomer v systéme je už taký zásadný, že ak by sa aj okamžite podarilo zvýšiť počet detí na jednu ženu z dnešných 1,52 na úroveň 2,1 dieťaťa na ženu (úroveň jednoduchej reprodukcie), problém by to len trochu zmiernilo. Pôrodnosť pod touto úrovňou tu už totiž máme tridsať rokov.

Stručné zhrnutie, len v troch grafoch, čo vlastne pri dôchodkovom probléme riešime.

Ako sa nám zmenila demografia

Zdroj ŠÚ SR, RRZ

Ako nám rastie dĺžka života
 

A napokon dnes máme jeden z najnižších vekov odchodu do dôchodku (naša dĺžka pracovného života je aj o desať rokov kratšia ako v iných krajinách západnej či východnej Európy).

Dĺžka pracovného života                Vek odchodu do dôchodku

Poznámka: 1. Dĺžka pracovného života – odhadovaná dĺžka pracovnej aktivity 15-ročnej osoby na základe modelu Eurostatu; 2. Dĺžka života – stredná dĺžka života pri narodení; 3. Efektívny (skutočný) vek odchodu do dôchodku, ktorý sa môže od zákonného líšiť; aritmetický priemer veku odchodu do dôchodku mužov a žien. 

Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov Eurostat-u a OECD

Pred siedmimi rokmi sa preto Robert Fico nechal presvedčiť, aby podporil zákon o tom, že vek odchodu do dôchodku sa bude zvyšovať každý rok o pár týždňov. Malo to byť politicky najmenej boľavé riešenie – každoročné zvýšenie hranice odchodu o pár týždňov malo vyzerať ako bagateľ, ktorý nebude voličov dráždiť. No ukázalo sa, že dráždilo. Politici totiž museli každý rok ohlasovať zvýšenie veku odchodu do dôchodku, čo pôsobilo, akoby každý rok o tom zvýšení znova rozhodovali. Hoci išlo o „automat“.

Až napokon Robert Fico stratil trpezlivosť, zrušil, čo pred rokmi schválil, a zaviedol strop na odchod do dôchodku. Bez toho, aby zdôvodnil, ako bude podľa neho krajina splácať dodatočnú sekeru, ktorá už o pár rokov začne vznikať.

Kritiku, ktorú za to Robert Fico dostal, tu už nebudem opakovať. No k téme chcem dodať dve veci, ktoré si zaslúžia spomenúť. O tom, ako celú situáciu pomohol vyšpičkovať Igor Matovič, a o tom, ako sa aj  v lepších kruhoch šíri jeden štatistický blud, ktorý v debate tiež zohral významnú úlohu.

Sparingpartner Matovič

Keď sa pred necelým rokom rozhodol Robert Fico prekryť politickú situáciu otvorením témy dôchodkového stropu, našiel sparingpartnera v Igorovi Matovičovi (samotné OĽaNO bolo v tejto téme rozdelené). Bol to práve Igor Matovič, ktorý spolu s Ficom pred rokom spustil sériu návrhov o tom, ako zlepšiť dôchodkový systém.

Keď Fico prišiel v máji minulého roka s prvou verziou o zavedení stropu, Igor Matovič sa k nemu pridal a nazval ho „správnym riešením“. Použil pritom zásadnú antikorupčnú logiku, podľa ktorej ak zastropovanie dôchodkov bude znamenať, že štátu by mali dôjsť peniaze, tak politici budú musieť prestať kradnúť.

V nasledujúcich mesiacoch pokračovala tlačovková debata medzi Ficom a Matovičom o tom, ako dôchodkový strop vylepšiť. Napríklad podmienkou maturity či získania výučného listu pre dieťa, ak má byť matke uznané ako dôvod na zníženie stropu pre odchod do dôchodku.

Matovič v tom čase nehovoril o rozpočtových rizikách, ale o tom, že ide o krok, ktorý pomôže vytvoriť prorodinnú atmosféru, a preto ho podporí. „Niekto povie, že je to populizmus, podľa nás je to návrh, ktorý tu už mal byť dávno,“ argumentoval.

Keď Fico videl, ako sa chce Matovič priživiť na jeho zákone, zvolil ešte tvrdší variant a vek odchodu do dôchodku zastropoval ešte o rok nižšie, ako bol pôvodný plán.

Je lepšie byť dôchodcom v Bulharsku?

Nielen Matovič však pomáhal vytvárať dymovú clonu okolo zastropovania dôchodku. Zadarilo sa aj v odbornejších kruhoch. Ide o jednu z najbizarnejších ukážok v odbornej debate, akú sme tu mali za dlhšie obdobie.

Kľúčovým odborným argumentom v debate o tom, prečo nezvyšovať vek odchodu do dôchodku, je údaj o zdravých rokoch strávených v starobe. Teda to, ako dlho si Slovák užije dôchodok tak, aby mu na niečo aj bol. Údaj o zdravých rokoch strávených v starobe vykazuje Eurostat.

Je to dosť neurčitý konštrukt a pri jeho zisťovaní hrá dôležitú úlohu dotazníková metóda. Anketári sa obyvateľov pýtajú, či im ich zdravotný stav v uplynulých mesiacoch bránil vykonávať štandardné činnosti.

Dnes teda vieme povedať, že ľudí, ktorí deklarovali skutočne dlhodobé zdravotné obmedzenie podľa pôvodnej definície otázky z dielne Eurostatu, nie je na Slovensku štvrtina, ale len osminaZdieľať

Podľa tejto metodiky má Slovensko najchorľavejších ľudí vo veku nad 65 rokov a máme nižší počet zdravých rokov v starobe ako napríklad v Bulharsku či Rumunsku. Hoci priemerný vek dožitia v Rumunsku i Bulharsku je o niekoľko rokov nižší ako u nás.

Tieto výsledky vzbudili pochybnosť aj u sociológa Slovenskej akadémie vied Miloslava Bahnu. Podľa neho je problém v tom, že z otázky Eurostatu, ktorý sa pýta, či respondenti v poslednom polroku boli zdravotne obmedzení, nie je jasné, ako otázke rozumieť. Tá sa totiž v pôvodnom znení pýta na dlhodobé zdravotné problémy, zatiaľ čo slovenský preklad berie do úvahy akúkoľvek zdravotnú komplikáciu, aj krátkodobú.

Bahna sa rozhodol svoju hypotézu aj otestovať. SAV preto urobila prieskum so spresnenou otázkou tak, aby zodpovedala lepšie pôvodnej otázke v angličtine. Výsledky boli zásadne odlišné. Chorobnosť slovenských dôchodcov, ktorí za posledný polrok nemohli pracovať, klesla o polovicu. „Dnes teda vieme povedať, že ľudí, ktorí deklarovali skutočne dlhodobé zdravotné obmedzenie podľa pôvodnej definície otázky z dielne Eurostatu, nie je na Slovensku štvrtina, ale len osmina,“ hodnotí Bahna.

Hoci údaj o tom, ako dlho vlastne žijeme na dôchodku, bol jedným z kľúčových pri debate o dôchodku, v skutočnosti ho nepoznáme.