Klimatológ: Aj budúci prezident má v rukách problém klimatickej zmeny

Navyše má možnosť o tomto probléme komunikovať s verejnosťou. V relácii Pohľad na oblohu v TABLET.TV to uviedol klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v Bratislave.

"Myslím si, že budúci slovenský prezident by mohol nastaviť slovenskej spoločnosti zrkadlo toho, ako pristupujeme k problému klimatickej zmeny. Niektorí kandidáti mali vo svojich kampaniach aj tému klimatickej zmeny, resp. iných environmentálnych problémov, ktoré musí Slovensko riešiť. Budúci prezident by mal uchopiť celé spektrum týchto problémov," uviedol Pecho.

Ako dodal, podľa prieskumov verejnej mienky si 65 percent Slovákov uvedomuje, že klimatická zmena predstavuje vážny problém, ktorý treba riešiť. Na rozdiel od iných otázok ju však verejnosť zrejme nevníma ako okamžitú hrozbu, ktorú treba riešiť do piatich až desiatich rokov.

Pritom sú dosahy klimatickej zmeny citeľné aj na Slovensku. Jedným z nich je nerovnomerné rozloženie zrážok v čase a v priestore a nedostatok vody.

"S klimatickou zmenou prichádza zásadný problém, a tým je voda. Môžeme sa dostať do situácie, kedy bude Slovák v istých obdobiach vystavený krátkodobému alebo dlhodobému nedostatku vody. A voda je hybnou silou poľnohospodárstva," povedal Pecho.

Najteplejšie roky v histórii

V porovnaní s predindustriálnym obdobím vzrástla globálna teplota približne o jeden stupeň, na severnej pologuli o 1,2 až 1,3 stupňa, v miernych zemepisných šírkach, teda i na Slovensku o cca dva stupne a v polárnych oblastiach dokonca o tri stupne. Posledných päť rokov je zároveň päť najteplejších v histórii meraní.

Želané účinky zatiaľ nemá ani klimatická dohoda z Paríža z roku 2015. "Tvárime sa, že problém riešime, ale hlavným výstupom nášho konania na planéte je neustále rastúca koncentrácia oxidu uhličitého a tú zatiaľ nedokážeme nijako zvrátiť a ovplyvniť ju," pripomenul Pecho.

Pokles produkcie emisií

Podľa neho sa zatiaľ nedarí spomaliť tempo globálneho otepľovania na 1,5 či dva stupne do konca storočia. Podľa realistickejšieho „stredného“ scenára sa môže do roku 2100 otepliť o štyri stupne, podľa niektorých ukazovateľov však hrozia aj oveľa horšie možnosti vývoja.

Podľa Pecha je potom reálne riziko, že sa klimatický systém rozbehne do takej zmeny, ktorú už človek nebude vedieť ovplyvniť.

"Globálna teplota môže počas niekoľkých desaťročí skočiť nie o štyri, ale o šesť či osem stupňov a na toto nemáme žiadne adaptačné mechanizmy," doplnil klimatológ.

Pozitívnym faktom je, že EÚ a USA už vykazujú pokles produkcie emisií, dokonca aj Slovensko v ich tvorbe kleslo od roku 1990 približne o 36 percent. EÚ ako celok potom o 20 až 25 percent.

V Európe je podľa Pecha niekoľko krajín, ktoré majú klimatickú politiku nastavenú veľmi ambiciózne. Napríklad Švédi od roku 1992 aplikujú systém uhlíkovej dane a vďaka tomu znížili tvorbu emisií o 20 percent. Podobne sú na tom Švajčiari a v zámorí je podľa Pecha dobrým príkladom Britská Kolumbia, ktorá aplikuje uhlíkovú daň od roku 2008 a popri znížení emisií sa stala jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík. Tým sa búra mýtus, že sa musí znižovanie emisií viazať na obmedzovanie spotreby či ekonomickej produkcie.

Deň otvorených dverí

Podľa klimatológa by nebolo šťastné spoliehať sa pri riešení problému klimatickej zmeny na technické riešenia, ktoré zatiaľ nie sú vyvinuté a spoľahlivo odskúšané.

"Jednou z týchto možností je technické geoinžinierstvo, ktoré je založené na správnych fyzikálnych predpokladoch, teda na rozprašovaní aerosólov vysoko v atmosfére, čo môže stlmiť slnečné žiarenie a trochu ochladiť povrch Zeme. No vzhľadom na to, že o vedľajších účinkoch týchto riešení nevieme veľa, je veľmi prehnané o tom rozprávať ako o možnom východisku," uviedol klimatológ Pecho.

Aj o klimatickej zmene sa bude hovoriť počas Dňa otvorených dverí, ktorý už tradične pripravujú jednotlivé pracoviská Slovenského hydrometeorologického ústavu. Podrobný piatkový a sobotňajší program Dňa otvorených dverí možno nájsť na stránke SHMÚ. Podujatie sa koná každoročne pri príležitosti Svetového dňa vody a Svetového meteorologického dňa, ktoré sú 22. a 23. marca.