Ak by sme s Maďarmi zakopli, nemáme na Eure čo robiť: Slovensko naň patrí!
Slovenskí futbalisti kvalitou patria na európsky šampionát, len to musia potvrdiť na trávniku. Škoda, že nás Maďari nedokázali preveriť.
Komentár Filipa Chudého
Slovenská futbalová reprezentácia má úspešne za sebou prvý krok v rámci samotnej kvalifikácie Eura 2020. Ale v žiadnom prípade ešte nemôžeme hovoriť o úspešnom vstupe do kvalifikácie, tobôž nie do bojov o postup na európsky šampionát. O ten sa totiž začalo bojovať už v Lige národov, ktorú sme totálne spackali, preto musíme skôr doháňať zameškané.
My sme sa vlastne kvôli tomu dostali do situácie, že ak náhodou v kvalifikačnej skupine neobsadíme jedno z prvých dvoch miest, druhá postupová šanca cez baráž Ligy národov bude zrejme ešte ťažšia. Hoci to sa ukáže až na konci kvalifikácie, podľa toho, kto postúpi priamo a kto pôjde do baráže. No ľahko sa môže stať, že by nás v takom prípade čakal súboj s veľmocou, keďže aj tým už akosi kvalifikácie nevychádzajú. Viď nedávne príklady Holandska či Talianska. Preto sa radšej na baráž Ligy národov nespoliehajme, hlavne nie teraz.
Kvalifikácia Eura 2020 je oproti tým minulým netypická. Je totiž expresne rýchla, hlavne na jeseň to prebehne tak, že sa nenazdáme a už bude koniec. Preto si musíme na tieto jesenné boje pripraviť čo najväčší bodový vankúš. Je totiž naivné si myslieť, že keď nám ujde začiatok kvalifikácie, na konci to hravo dobehneme. Nikdy sme to nedokázali, práve naopak, oba naše postupy na záverečné turnaje majú spoločné to, že nám vyšiel začiatok a na úspešnej vlne sme sa doviezli až do dejiska šampionátu.
V kvalifikácii MS 2010 sme z prvých šiestich duelov vyhrali päť, v kvalifikácii Eura 2016 sme v prvej šestici stretnutí nezaváhali dokonca ani raz. No a s takýmito skvelými bilanciami sa nám dobre išlo do záveroch kvalifikácie, ktoré sa hrali na jeseň. A hádam netreba pripomínať, že aj tak sme sa ešte trochu pri pečatení našich postupov zapotili.
Teraz sa nachádzame navyše len v päťčlennej skupine, o to je každý zápas dôležitejší. Bolo tomu tak aj proti Maďarsku, ktoré bolo proste potrebné poraziť. Nielenže sme totiž potrebovali trojbodový impulz, ale aj výhra v derby je vždy potrebnou psychickou vzpruhou.
Treba si totiž uvedomiť, že ak máme doma s Maďarmi strácať body, potom nemáme na vrcholnom podujatí čo robiť. Naši južní susedia boli navyše v skutočnosti ešte slabší, ako sme si mysleli. Už pred stretnutím sme totiž vedeli, že sme favorit, ale až taký rozdiel v kvalite sa nečakal. Maďari boli absolútne nuloví, veď za celý zápas nedokázali zrealizovať jedinú poriadnu akciu. Ich náznaky šancí sa zrodili prakticky len po štandardných situáciách, v ktorých mali výškovú prevahu.
Naša novozložená obrana preto zažila pohodový duel, čo je možno aj škoda, pretože nebola preverená. Z toho dôvodu nevieme, na čom sme. Hoci to môžeme tušiť. Ofenzívna podpora krajných obrancov je výborná vec, ale len dovtedy, pokiaľ súperi nezačnú týmito otvorenými oknami chodiť do našej kuchyne. Maďari na to kvalitu nemali, ale Bale a spol. sú na tom bezpochyby lepšie. Keď k tomu pripočítame fakt, že Pekarík s Hanckom nemajú zápasovú prax a Wales všetko smeroval na nedeľný duel, možno by ani nebolo vhodné kraje zbytočne otvárať. Ale to už je na trénerovi, aký variant zvolí.
No zrejme by pomohli nejaké zmeny v zostave, aj keď veľa alternatív nie je. Do základu sa však pýta Miroslav Stoch a tiež by sa nám zišlo, ak by sme zvýšili výškový priemer základnej zostavy. Ísť totiž hrať na pôdu Walesu s nízkou zostavou má nádych výsledkovej samovraždy. Preto sa pýta výmena Stanislava Lobotku za Jána Greguša. Navyše Lobotka nie je v ideálnej forme, čo ukázal aj proti Maďarom. Ale veľmi neveríme tomu, že Pavel Hapal Lobotku vynechá, keďže na ňom to postavil už v 21-ke a verí mu ja teraz.
V každom prípade, ak sa nič mimoriadne nestane, o postup na Euro sa pobijeme s Chorvátskom a Walesom, pričom schodnejšia cesta sa javí cez britského súpera. Z toho dôvodu v Cardiffe nemôžeme prehrať, inak sa naša situácia skomplikuje. Ani tesná prehra by síce nebola tragédiou, ale pokiaľ nebudeme mať pred jesennou časťou kvalifikácie minimálne šesť bodov (v júni hráme ešte v Azerbajdžane), budeme opäť v nepríjemnej matematickej situácii, čo by sa muselo stať, aby sme postúpili…
Preto sa z výhry nad Maďarskom potešme, ale zbytočne nelietajme v oblakoch, vážne skúšky v boji o postup nás ešte iba čakajú. Maďari kvalitou za najlepšími v našej skupine zaostávajú, ale môže sa stať, že práve bodové straty s nimi rozhodnú o postupujúcich. Tieto tri body sú teda pekné, ale zároveň povinné. My totiž kvalitou patríme na Euro, len to musíme potvrdiť na trávniku.
