Koniec biznismodelu založenom na tom, že „na každého niečo mal“, začal pri sledovaní J. Kuciaka. Tím na sledovanie novinárov M. Kočnerovi hlásil, že novinár žije ako mních. Preto sa rozhodol, že ho dá zavraždiť.

Polícia vie preukázať, ako zozbierané informácie putovali od podnikateľa k A. Zsuzsovej a od nej k vykonávateľom vraždy. Zadanie M. Kočnera malo byť, aby J. Kuciak zmizol. Jeho telo sa nikdy nemalo nájsť.

Sledovanie novinárov

Skupine bývalého novinára a agenta SIS Petra Tótha mal M. Kočner platiť za sledovanie novinárov 6400 eur mesačne. Súčasťou tímu mal byť aj Miroslav Kriak pracovník Finančnej správy a bývalý agent ŠTB. M. Kriak si mal myslieť, že J. Kuciaka sleduje na objednávku SIS.

Jána Kuciaka mali sledovať aj dvaja policajti na príkaz vtedajšieho riaditeľa finančného spravodajstva polície Pavla Vorobjova. Ten tvrdil, že mu túto úlohu zadal vtedajší prezident policajného zboru Tibor Gašpar.

Informácie zo systémov ministerstva vnútra mal podľa utajeného svedka získavať Gašparov príbuzný Norbert Bödör, píše sa v článku. Ten je považovaný za blízku osobu viacerých popredných politikov Smeru-SD s vplyvom na políciu.

Plánovaná vražda Žilinku a Zsuzsovej ovce

Vraždu prokurátora Maroša Žilinku, ktorý dozoroval pre neho nebezpečnú kauzu Technopol, mal mať M. Kočner naplánovanú už na rok 2017.

Zoltán Andruskó za ňu dostal zálohu vo výške 20-tisíc eur, k jej príprave sa však veľmi nemal. A. Zsuzsová ho mala presviedčať, aby to „urobili aspoň Kuciaka“, píše Denník N.

Neskôr M. Kočnera pred stíhaním varoval Tomáš Rajecký, ktorého mafiánske zoznamy spájajú so skupinou piťovcov. Radil mu, aby krajinu opustil „možno aj nie úplne pomaly a aj rýchlejšie“. Obvinený odpísal: „Medzinárodné vody to istia. Loď máme vybavenú.“

A. Zsuzsová mala podľa uznesenia vykonávať „kriminálnu činnosť s cieľom vydierať a korumpovať najvyšších predstaviteľov štátu, čím si zabezpečila trvalý zdroj príjmov, vysoký sociálny štandard pre seba aj dcéru“.

Súčasťou uznesenia je aj cenník, ktorý mala A. Zsuzsová za získavanie kompromitujúcich materiálov. Pri kontakte s M. Kočnerom túto činnosť nazývali pasenie oviec. Za „prvotriednu ovcu“ mala dostať 30-tisíc eur, za „druhotriednu“ 10-tisíc.

M. Kočner podal voči obvineniu sťažnosť, čo potvrdil aj jeho obhajca. „ Nie je podložené dôkazmi, a to ani na úrovni dôvodného podozrenia," uviedol Marek Para. Podľa hovorkyne Úradu špeciálnej prokuratúry ešte sťažnosť nedoručili.