A že dával hlasno najavo, že nebude voliť do Európskeho parlamentu, pretože bude v tom čase na cestách.
Predseda ODS Petr Fiala vylúčenie odôvodnil tým, že Klaus mladší nie je lojálny k ODS, k jej programu, hodnotám a princípom, čo sa nedá naďalej prehliadať. Klaus mladší sa zas vyjadril, že si ctí pôvodné hodnoty strany, a jeho otec, exprezident Klaus, tiež vyhlásil, že títo ľudia (teda súčasná ODS, ktorá vylúčila jeho syna) nemajú s pôvodnou ODS nič spoločné. S jej ideálmi sa vraj rozišli už dávno alebo ich nikdy nemali.
Ak sa pozrieme na predvolebný program ODS v roku 1992, môžeme tam o oných diskutovaných pôvodných hodnotách nájsť všeličo zaujímavé. O liberalizme a ochrane menšín sa napríklad dozvedáme, že „liberalizmus znamená uznanie suverenity jedinca, ochranu jeho práv a slobôd, a tiež práv znevýhodnených skupín, sociálnych, náboženských, národnostných i politických.
Práve vďaka liberálnej tradícii znamená dnes demokracia dômyselne vyvážený politický systém, v ktorom sa vláda väčšiny vždy znovu vyvažuje ochranou menšín. Rytierska ochrana slabšieho patrí k neodmysliteľným prívlastkom demokracie." O vzdelávaní detí s postihnutím sa zas dočítame, že je potrebné „zabezpečiť postihnutým vzdelanie primerané ich podmienkam a individuálnym potrebám, a to pokiaľ možno v rámci normálneho školského vyučovania".
Takže Václav Klaus starší má vlastne pravdu. Pôvodným hodnotám ODS sa terajšia strana vzdialila dosť. Jej predseda Petr Fiala sa napríklad išiel fotiť s ostnatými drôtmi do Maďarska, a brojí aj proti „škodlivej inklúzii“. Dnešná ODS menšinám v žiadnom prípade v ústrety vychádzať nechce. Klaus starší sa pletie len v jednej veci. On a jeho syn sa tým pôvodným ideálom vzdialili oveľa viac než ODS.
Obaja sa stali súčasťou osobitného politického prúdu, v ktorom sa stiera rozdiel medzi ľavicou a pravicou. Tí istí ľudia, ktorí obdivujú súčasného prezidenta Miloša Zemana, obľubujú aj ich silácke populistické výroky. Program je vlastne len negatívny: proti menšinám všetkého druhu, etnickým, sexuálnym, náboženským, a keď už dochádza dych, tak pokojne proti deťom s nejakým hendikepom. A, samozrejme, proti Európskej únii, pôvodkyni všetkého zla. O tomto prúde sa často hovorí ako o nástupe nového konzervativizmu.
Zdráham sa tú terminológiu prijať, pretože ku konzervatívnym hodnotám by mal patriť aj súcit a nejaké sociálne cítenie. Na rozdiel od ľavice si síce konzervatívci nekladú ako cieľ rovnostárskejšiu spoločnosť, ale predstavujú si, že silnejší a bohatší sa budú nejako starať o slabších a chudobnejších. Lenže práve súcit a sociálne cítenie obom Klausom, Zemanovi a plejáde ďalších politikov, ktorí sa regrutujú tak zľava, ako sprava, chýba. Ich definičným znakom je, naopak, pohŕdanie a nenávisť.