Vedci sa sporia o moratórium na úpravu ľudského genómu. Hlavná otázka je inde

Najnebezpečnejšou zbraňou v arzenáli biotechnológie môže byť inžinierstvo ľudskej zárodočnej línie. Pomocou novej techniky pre genetické úpravy tzv. CRISPR biológovia úspešne zmenili DNA generáciám rastlín a živočíchov. Teraz svoju pozornosť zamerali na pohrávanie s ľudskými bytosťami.

Rozsah možných výsledkov siaha od miernych (eliminovanie genetických ochorení) cez kontroverzné (výroba „nadizajnovaných detí“) po bizarné (vytvorenie ľudstva 2.0, úplne nového druhu človeka).

K žiadnym z nich nemáme bezprostredne blízko, no keď čínsky vedec Che Ťien-kchuej minulý rok oznámil upravenie genómu dvoch detí, aby boli imúnne voči HIV/AIDS, tieto ciele sa o niečo priblížili. Vedci z celého sveta protestovali, že jeho krok bol úplne neetický. Čínska vláda jeho výskum odsúdila a Dr. Che sa zo svetovej pozornosti vytratil. Mal by byť vo väzení a určite je vystavený hanbe.

Niekoľko vedcov v poprednom časopise Nature vyzvalo na globálne moratórium na úpravu dedičného genómu. Trvalo by päť rokov, následne by sa povolilo klinické využitie za predpokladu, ak by došlo k splneniu troch podmienok.Zdieľať

Diskusia o čínskom experimente sa však ani zďaleka neskončila. Biológovia sa pri téme budúcnosti inžinierstva ľudskej zárodočnej línie rozdelili do dvoch táborov: jedni uprednostňujú postup s veľkou opatrnosťou, druhí s menšou opatrnosťou. Žiadna z významných osobností v tejto oblasti však v zásade nerozumie námietke voči znovuvytvoreniu toho, čo UNESCO nazvalo „dedičstvom ľudstva“.

Niekoľko vedcov nedávno v poprednom časopise Nature vyzvalo na globálne moratórium na úpravu dedičného genómu. Nešlo by o trvalý zákaz, ale jednoducho o medzinárodnú dohodu, ktorá by nedala zelenú pre úpravu zárodočnej línie vedúcej k tehotenstvám, „pokiaľ by nedošlo k splneniu istých podmienok“. Návrh silne podporil Francis S. Collins, riaditeľ Národných inštitútov zdravia v USA.

Moratórium by trvalo päť rokov. Následne by sa povolilo klinické využitie za predpokladu, ak by došlo k splneniu troch podmienok: rozsiahla medzinárodná diskusia; dostatočne informovaný úsudok, že využitie je opodstatnené; a spoločenský konsenzus.

Bolo však príznačné, že pod týmto návrhom chýbalo mnoho mien popredných vedcov.

Jedna z objaviteliek CRISPR Jennifer Doudna z University of California v Berkeley pre STAT povedala, že podporuje „prísnu reguláciu, ktorá vylučuje použitie“ úpravy zárodočnej línie, dokiaľ sa nevyriešia vedecké, etické a spoločenské otázky. „Takýto prístup uprednostňujem pred moratóriom, ktoré má podľa mňa neurčitú dĺžku a neposkytuje cestu k možnému zodpovednému využitiu.“

Moratórium podobne odmietli aj laureát Nobelovej ceny David Baltimore z California Institute of Technology, George Daley, dekan na Harvard Medical School, a harvardský biológ George Church. Sú presvedčení, že je nereálne ho presadiť, že jeho trvanie je neznáme a že nie je jasné, kto by mal oprávnenie ukončiť ho.

Momentálne nevieme dosť veľa o tom, ako genóm funguje. Pozmenenie jednej časti DNA organizmu môže viesť ku komplikáciám v množstve iných častí.Zdieľať

Rozdielne názory na moratórium sú však iba postranným sporom pri väčšej a kľúčovej etickej otázke: malo by byť inžinierstvo ľudskej zárodočnej línie vôbec povolené? Takmer všetci biológovia zastávajú súhlasný názor. „V tomto štádiu by nemali byť vylúčené žiadne výsledky,“ píšu vedci v prospech moratória – za predpokladu, ak sa tieto výsledky odôvodnia na základe bezpečnosti, účinnosti, prospechu a spoločenskej podpory.

Obe strany sa zhodujú v tom, že bezpečnosť je skutočným problémom. Momentálne nevieme dosť veľa o tom, ako genóm funguje. Pozmenenie jednej časti DNA organizmu môže viesť ku komplikáciám v množstve iných častí. Napríklad Che Ťien-kchuej zablokoval tzv. gén CCR5, pomocou ktorého vírus HIV/AIDS napáda ľudské bunky. Zdá sa však, že CCR5 je takisto obranou proti západonílskemu vírusu a chrípke. Teda zatiaľ čo vďaka experimentu je menej pravdepodobné, že deti dostanú AIDS, je súčasne pravdepodobnejšie, že dostanú iné choroby.

Je znepokojujúce, že ústrednou obavou vedcov je iba bezpečnosť. Základný dôvod na zákaz pozmeňovania ľudskej zárodočnej línie je etický – hoci existuje priestor na široké diskusie o tom, prečo. Vedci kráčajú rýchlejšie, než to robia vo svojich úvahách filozofi. Je však niekoľko otázok, ktoré treba riešiť.

Na osobnej úrovni hrozí, že sa zmení to, čo znamená byť ľudskou bytosťou. Každý prirodzene počatý človek prežíva svoju existenciu ako dar. Život osoby, ktorá za všetko, kým je, vďačí technológiám, bude odlišný.Zdieľať

Najzrejmejšou je to, že zárodočné inžinierstvo mení životy nadchádzajúcich generácií bez ich súhlasu. Predpokladá sa, že vedci a lekári vedia, čo je najlepšie – to ale nie je vždy pravda. Ide o tyraniu prítomnosti nad nezrodenou budúcnosťou.

Na osobnej úrovni hrozí, že sa zmení to, čo znamená byť ľudskou bytosťou. Každý človek, ktorý bol počatý prirodzene, prežíva svoju existenciu ako dar. Ak ste veriaci, považujete to za dar milosrdného Boha. Ak nie ste, stále ide o dar múdrosti evolúcie, ktorá má stovky miliónov rokov skúseností vo vytváraní dobre fungujúceho genómu.

Ide o to, že geneticky upravený človek bude prežívať svoju existenciu ako výsledok práce iných ľudí. Realitou nášho života je, že sme závislými, náhodnými bytosťami. Život osoby, ktorá za všetko, kým je, vďačí technológiám, bude odlišný. Život ako ľudský artefakt sa bude nepredvídateľnými spôsobmi líšiť ako po psychologickej, tak aj po fyziologickej stránke – hlavne ak úprava nebude fungovať. Čo ak genetické pozdvihnutie k vyššej inteligencii povedie ku skorej demencii?

Zo spoločenského hľadiska ide o nespravodlivosť. Takmer určite to povedie k vytvoreniu trhu s genetickými úpravami. Ak budú niektoré z nich úspešné, môžu sa vytvoriť dve triedy ľudí – génovo bohatá a génovo chudobná. Majetnejší si budú môcť dovoliť vylepšenia, vďaka ktorým budú ich deti inteligentnejšie, atletickejšie, budú lepšie vyzerať. Chudobným sa to nedostane.

Takmer určite to povedie k vytvoreniu trhu s genetickými úpravami. Ak budú niektoré z nich úspešné, môžu sa vytvoriť dve triedy ľudí – génovo bohatá a génovo chudobná. Majetnejší si budú môcť dovoliť vylepšenia, chudobným sa to nedostane.Zdieľať

Okrem toho to nevyhnutne povedie k eugenike – k filozofii vylepšovania ľudskej rasy prostredníctvom genetiky. Keď sa vládou sponzorovaná eugenika stala oficiálnou ideológiou nacistického Nemecka, viedlo to k usmrcovaniu miliónov ľudí. Spotrebiteľská eugenika vedúca k nadizajnovaným deťom sa môže zdať k zverstvám druhej svetovej vojny veľmi vzdialená, ale základným impulzom je aj tu to isté – „redukovanie jednotlivcov na ich genetické charakteristiky a [ne]rešpektovanie ich jedinečnosti a rozmanitosti“, ako hovorí Všeobecná deklarácia o ľudskom genóme a ľudských právach.

Ďalšou otázkou, ktorá sa v debate o úprave génov stráca, je to, že modifikovanie ľudského genómu povedie k zničeniu nespočetného množstva ľudských embryí. Bohužiaľ, len málo vedcov zaoberajúcich sa kmeňovými bunkami berie takúto stratu ľudských životov vážne.

Vlády by pre všetky tieto dôvody mali odolať žiadostiam vedcov, ktorí tvrdia, že zárodočné inžinierstvo je potrebné a súčasne neodvratné.

Nie sú to vedci, ale voliči, kto v demokracii určuje, čo je spoločensky prijateľné. Ľudský genóm by sa nemal stať hračkou zvedavých vedcov. Ako hovorí OSN, je „dedičstvom ľudstva“. Najetickejšou odpoveďou na návrhy o úprave ľudskej zárodočnej línie nie je vajatanie o moratóriu. Vlády by ju vôbec nemali umožniť.

Michael Cook
Autor je šéfredaktorom austrálskeho magazínu Mercatornet a bioetikom.

Pôvodný text: Scientists split over value of moratorium on editing the human germline. Uverejnené v spolupráci s Mercatornet.com, preložil L. Obšitník.