Podľa Eurobarometra dôverujú spoločnej mene dvaja z troch obyvateľov eurozóny. A pritom v čase, keď 11 krajín zverilo svoju menovú politiku do starostlivosti Európskej centrálnej banky, prevládali vo svete skeptické vízie. Americký nositeľ Nobelovej ceny Milton Friedman dokonca tvrdil, že nová mena neprežije ani 10 rokov.

Slovensko prijalo euro pred desiatimi rokmi ako jediné z krajín V4. V susednej Českej republike nemá spoločná mena dodnes politickú ani občiansku podporu, niektorí politici českú korunu obhajujú s tvrdením, že český národ predsa nebude pracovať na úkor Grékov.

Rozhovor s českým odborníkom Radomírom Jáčom.

Vo vašej krajine nemá euro podporu ani u politikov, ani u verejnosti. Prečo?

Eurozóna, tak to nie je len spoločná mena a hospodárske otázky. Táto téma presahuje do politiky a podobne ako Európska únia, aj euro je na českej politickej scéne vnímané s opatrnosťou a odstupom. Jasné „áno“ rýchlemu prijatiu eura je naprieč českým politickým spektrom menšinovou záležitosťou a veľkou módou je stavanie sa voči tejto mene a Únii až s odporom. Pre verejnosť je euro opisované ako strašiak a zbytočne démonizované. Eurom však už platia naši hlavní obchodní partneri. Táto mena nás preto bude aj tak prirodzene priťahovať.

Kedy Česi prijmú euro?

Podľa mňa to do roku 2025 nebude. Možné je aj to, že sa Česká republika vydá „švédskou cestou“ a prijatie eura bude odďaľovať na neurčito. Na druhej strane možno zvíťazí pohľad tuzemského biz­nisu na vec, ktorý je exportne orientovaný a s eurozónou úzko spätý, a preto by mu vyhovovalo prijatie eura čo najskôr. Dôležité však je, ako sa budú v ďalších rokoch vyvíjať a interpretovať kritériá na prijatie eura.

Ako hodnotíte Slovensko po prijatí novej meny?

Prijatie eura prispelo pozitívne k rýchlejšiemu hospodárskemu rastu Slovenska. Udialo sa to však za cenu nárastu zadlženia vlády a domácností, prináša to riziko pre finančnú stabilitu do budúcnosti. Slovensku by skrátka viac pristala prísnejšia menová politika, než akú môže mať ako člen eurozóny.

Radomír Jáč

Ani Slováci však príchod novej meny nevítali s fanfárami. Hlavne medzi bežnými ľuďmi nastala až panika z prípadného rastu cien po tom, ako sa v našich peňaženkách objaví euro. Nakoniec sa tieto obavy ukázali ako neopodstatnené.

Spomína na to aj člen predsedníctva Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Richard Stanislavský. Ľudia totiž míňali úspory na kúpu nehnuteľností. Napríklad v Trnave, kde pôsobí, stúpol dopyt po bytoch pred zavedením eura v roku 2008 až o 40 percent, ceny sa preto vyšplhali nahor o 30 percent.

„Predtým ľudia kupovali byty, pretože potrebovali niekde bývať. Vtedy však išlo vyslovene o investície. Záujem bol hlavne o menšie byty, ktoré by v prípade potreby mohli ich majitelia opäť predať. Vízie, že všetko bude oveľa drahšie po tom, ako zavedieme euro, sa však nenaplnili. Konkrétne v Trnave sa ceny nehnuteľností vyšplhali hore až po vybudovaní automobilového závodu. Dnes stojí troj­izbový byt v Trnave priemerne 100 000 eur,“ opisuje Richard Stanislavský.

Ľuboš Vančo, ktorý okrem iného poskytuje ekonomické poradenské služby napríklad pri kúpe a predaji podnikov, hovorí:

„Slovensko plynule a bezbolestne vplávalo do prístavu eura, cenové výkyvy boli minimálne. Národná banka Slovenska informovala, že inflácia sa pohybovala na úrovni 1,3 percenta, čo je veľmi tesne nad priemerom eurozóny. Obava, že ceny porastú, sa nenaplnila a odvtedy Slováci vnímajú euro veľmi pozitívne.

Podľa prieskumov verejnej mienky ich dôvera nikdy neklesla pod 50 percent. Okrem toho, že euro nám prináša pozitíva v oblasti cestovania či obchodovania, bytostne sa nás dotýka ďalšie plus. Naša krajina ročne ušetrí 200 miliónov eur na transakčných poplatkoch, je to v prepočte 40 eur na Slováka.“

Odborník Ľuboš Vančo hovorí, že v porovnaní s Nemcami máme tretinové platy.

Kým bežná verejnosť reagovala na príchod novej meny s panikou, firmy sa správali pragmatickejšie. Aj o tom hovorí Ľuboš Vančo, ktorý má bohaté audítorské skúsenosti.

„Očakávania boli rôzne, diskutovalo sa hlavne o kurze, aký dosah bude mať menová zmena na trh. Lenže veľmi veľa firiem už v tom čase malo skúsenosti s exportom či importom do eurozóny, iné mali zase zahraničnú účasť. Podstatná zmena pre nich bola, že museli meniť účtovné a informačné softvéry. Tiež si však veľmi jasne spomínam na skeptické hlasy, bolo ich oveľa viac ako tých pozitívnejších.

Vžime sa však do vtedajšej situácie, na úplnom začiatku bola nemecká marka veľmi silná a stabilná mena. Pre Nemcov bolo euro niečo úplne nové. Očakávania boli rôzne. Prekonali sme aj zlé obdobie, najprv bolo euro síce veľmi silné, potom však bolo dlho lacnejšie ako dolár. Všetko sa to obrátilo v roku 2002, naštartovala sa európska aj americká ekonomika, euro sa konečne odrazilo od dna a už nikdy nebolo slabšie ako dolár.“

Dnes síce znejú na adresu eura samé chvály, no opatrnosť je predsa len stále namieste.

„Euro je ako krásne nové auto so silným motorom. Musíte však dodržiavať bezpečnostné predpisy a predpísanú rýchlosť, inak havarujete. Niektoré z krajín ignorujú Maastrichtskú zmluvu, nestrážia si svoje dlhy. Príkladom bolo Grécko, našťastie, euro to ustálo, oveľa horšia situácia by nastala v prípade väčších ekonomík.“

Druhým rizikom pre euro sú protieurópske nálady.

„Euro je závislé, respektíve kopíruje politický vývoj v daných regiónoch. Brexit je už jasný, ale ohrozenie spoločnej meny by nastalo, ak by ďalšie krajiny chceli vystúpiť z eurozóny.“

Euru v prípade Slovenska na­štrbujú povesť naše nízke platy. Kým naša národná ekonomika sa pohla dopredu vcelku slušným tempom, na výplatných páskach sme to až tak nepocítili.

Euro bolo určitý čas slabšie ako dolár, dnes sa mu darí.

„V našej firme KMPG pracujem od začiatku 90. rokov. Spomínam si, keď sme v tom čase oceňovali podniky, to znamená simulovali, aké budú mať tržby, náklady a dividendy v budúcnosti, naše vízie zneli, že o 10 rokov budú slovenské platy na úrovni 80 percent nemeckých miezd. Bohužiaľ, dnes sme na úrovni iba jednej tretiny.

Lenže za posledné dva roky predsa len naše platy rastú, má na to vplyv historicky veľmi nízka nezamestnanosť či aktivity odborárov. A budú rásť naďalej. Vyhlásenia niektorých politikov či odborníkov, že je dobré, ak máme nízke mzdy, pretože práve preto k nám prichádzajú investori, nemajú opodstatnenie.

Naopak, je len zdravé pre našu ekonomiku, ak od nás odíde investor, ktorý vyžaduje jednoduchú manuálnu prácu v podobne káblovania zväzkov za 600 eur mesačne. Musíme sa už pohnúť ďalej a nebyť len montážnou dielňou.“

Anna (35) a Rastislav (44) Šmidovci z Prešova sa rozhodli vykročiť na spoločnú cestu životom v čase, keď bolo euro na Slovensku iba v plienkach a v obchodoch sme horlivo ceny násobili koeficientom 30,126. „Brali sme sa 21. februára v roku 2009, práve sme oslávili desiate výročie našej svadby. Manželke som kúpil veľkú kyticu, doma sme si otvorili šampanské a pustili si videozáznam z našej svadby. Bola to pre nás dojemná a trocha aj slávnostná chvíľa, lenže naši dvaja synovia akosi neboli takí nadšení ako my. Nebavilo ich pozerať s nami záznam z našej svadby,“ smeje sa Rastislav.

Kvôli nám doslova vyhrabal doma takzvaný svadobný zošit, aj pre zmenu meny si Rastislav a Anna totiž všetky výdavky spojené so svadbou starostlivo zaznamenávali.

„Mali sme mierne obavy, aby sme sa niekde nepomýlili, ale nebolo to až také dramatické. Pomáhali nám rodičia, celá rodina, veď napríklad Aničkina mama v tom čase pracovala v banke, takže bola, čo sa týka financií, veľmi zdatná. Veľa potrebných vecí sme vybavili ešte v korunách niekoľko mesiacov pred svadbou, v eurách sme kupovali už len maličkosti.“

Tak napríklad nevesta zaplatila za svadobné šaty 12 500 slovenských korún, ženích si dal ušiť oblek na mieru za 7 500 korún. Rastislav nám s úsmevom a nostalgiou ukazuje aj eurové položky. „Aha, za kvety sme dali 65 eur, ale máme tu aj také malé 5-eurové položky. Anička si ešte pred svadbou za eurá kupovala náhrdelník a korunku.“ Rastislav, podobne ako väčšina Slovákov, si na euro zvykol a vníma túto zmenu vcelku pozitívne, spočiatku mal iba problém s veľkým množstvom drobných mincí.

Rastislav a Anna oslávili desiate výročie spoločného života.

Slovenských politikov sme sa pýtali, čo podľa nich prinieslo zavedenie eura našej krajine.

Eugen Jurzyca, poslanec NR SR:

Spoločná mena priniesla zníženie nákladov pre turistov, spotrebiteľov a firmy, ktoré dovtedy museli platiť pri výmene peňazí, či v prípade finančných transakcií v cudzej mene. Významnou výhodou je aj kurzová istota. Týka sa nielen cestujúcich služobne alebo turistov, ale celej ekonomiky. Výhodou je tiež vyššia prehľadnosť, napríklad to, že spotrebitelia si môžu v krajinách používajúcich euro ľahšie porovnávať ceny. Teda aj súťaž obchodníkov je intenzívnejšia, čo je tiež v prospech celej ekonomiky. Projekt eura je však spojený s rizikami, ktoré treba minimalizovať. Za jedno z nich považujem financovanie dlhov nezodpovedne hospodáriacich krajín štátmi, ktoré hospodária zodpovedne.

Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu:

Na vstupe Slovenska do eurozóny som sa podieľal ako stály predstaviteľ SR pri EÚ a dodnes som skalopevne presvedčený, že šlo o rozhodnutie strategického významu v strategickom čase. Oplatilo sa nám politicky, ekonomicky aj prakticky. Bola to tvrdá práca, ktorú sme zvládli na výbornú. Osobitne som hrdý na to, že sme vyrokovali výhodný kurz a zhodnotili tak úspory našich ľudí v bankách. Okrem toho euro pomohlo zvýšiť slovenský vývoz až o 10 percent. O výhodách najlepšie vypovedá popularita eura – 68 percent ľudí hovorí, že je dobré pre našu krajinu.

Ivan Švejna, štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR:

Ľudom najviac pomohlo to, ze nemusia meniť peniaze pri cestovaní. Výrazná väčšina ľudí pociťuje psychologickú výhodu v tom, že patríme medzi krajiny eurozóny, aj napriek tomu, že existujú určité riziká spočívajúce v nezodpovednom hospodárení niektorých krajín menovej únie. Pre investorov sa stalo Slovensko lákavejšou krajinou, vznikli nové pracovné miesta a rástli nám platy. Ako ekonóm vidím výhodu aj v tom, že Slovensko sa zaviazalo dodržiavať pravidlá rozpočtovej zodpovednosti.

Zuzana Čaputová, podpredsedníčka strany Progresívne Slovensko:

Viem, že mnohí ešte nostalgicky spomíname na staré koruny. Dokonca niekedy ešte stále, najmä väčšie sumy, preratúvame z eur na koruny. Z odstupom času však musíme povedať, že to bol dobrý krok pre Slovensko. Byť súčasťou silnejšej eurozóny z nás robí dôveryhodného a stabilnejšieho medzinárodného partnera. Euro chráni naše hospodárstvo pred kurzovými zmenami a nám všetkým uľahčuje cestovanie v tom, že si nemusíme pri ceste do niektorých krajín EÚ zamieňať peniaze.

Eurom platíme už 10 rokov: Krátko pred jeho prijatím zavládol na realitnom trhu ošiaľ

Výber pre vás