Pi, 29. marca 2024.

Hoci zápisy žiakov do 1. ročníka základných škôl budú len v apríli, veľa slovenských rodičov v mojom okolí už teraz zvažuje, ktorú školu má vybrať pre svoje dieťa. To, ktoré  je najbližšie? Ktoré sa nachádza v inej mestskej časti? Alebo cudzojazyčnú školu, ktorú v súčasnosti preferuje istá skupina ľudí?

Jedna slovenská speváčka sa vyjadrila o tom, že sa so svojimi deťmi rozprávala odmalička len po anglicky, aby sa neskôr mohli bez problémov učiť na anglickej škole, ktorú si vybrala preto, aby  sa z nich nestali ľudia s prízemnými názormi, ale svetobežníci. Slovo „prízemný“ mohla teda kľudne aj vynechať, stačilo by povedať: aby neboli Slovákmi.

Pritom nie je prirodzené práve to, aby slovenský rodič mal slovenské dieťa? Pričom s veľkou pravdepodobnosťou aj anglickí rodičia budú mať anglické dieťa? Na jedno však menovaná slečna prišla aj sama: bez slovenskej školy sa nemôže vytvoriť slovenská identita. Podobne ako ani bez maďarskej školy nemôže vzniknúť maďarská identita. Toto si uvedomuje aj väčšina maďarských rodičov.

Napriek tomu – alebo práve preto, nasledujúc logiku spomínanej speváčky – nájdu sa takí (Maďari), ktorí si pre svoje dieťa vyberú slovenskú školu. Títo rodičia svoje rozhodnutie argumentujú tým, že v škole s vyučovacím jazykom maďarským sa dieťa nenaučí dobre po slovensky, a tak sa nebude vedieť uplatniť v živote.

Avšak základná škola nie je jazyková škola. Jej prvoradou úlohou je odovzdanie duchovnej a kultúrnej tradície, kde samozrejme spadá aj jazyk. Tým pádom maďarskí rodičia, ktorí svoje dieťa zapíšu do maďarskej školy to nerobia preto, aby sa dieťa nenaučilo po slovensky a nevedelo sa uplatniť, ale preto, lebo pokladajú za dôležité, aby sa dieťa učilo vo svojom materinskom jazyku. Tento princíp je od čias J. A. Komenského najlepšou alternatívou. Zároveň aby bolo dieťa naviazané na maďarskú kultúru, a aby nezostalo z kultúrneho a národného hľadiska bez koreňov. Pritom aj oni pokladajú za dôležité, aby sa ich dieťa naučilo i po slovensky.

Na slovenských školách si maďarské dieťa, mimo slovenského jazyka, osvojí aj slovenskú kultúru a myšlienkový svet, respektíve sčasti aj protimaďarský postoj, dôsledkom čoho sa často chce vzdať svojej maďarskej identity.

Podľa mojich skúseností maďarské školy nevychovávajú k protislovenskému postoju, zároveň si dieťa dokáže osvojiť aj slovenčinu na určitej úrovni. Respektíve, škola by dokázala aj lepšie naučiť deti po slovensky, keby sa slovenčina mohla na maďarských školách vyučovať metódou cudzieho jazyka. Podobne ako je to v prípade angličtiny či nemčiny. Maďarskí pedagógovia na Slovensku dlhodobo požadujú, aby sa tento systém výučby slovenského jazyka zaviedol do maďarských škôl, pričom by to vôbec neohrozovalo pozíciu slovenčiny ako štátneho jazyka.

To, či sa dieťa bude vedieť uplatniť však nezáleží len na jazykových znalostiach. Je preukázané, že mimo ďalších iných vecí je k tomu potrebné aj sebavedomie. Z tohto hľadiska by som teda nechcela byť na mieste toho dieťaťa, od ktorého zrazu očakávajú, aby sa učilo a bolo úspešné v jazyku pre neho cudzom.

Preložené z originálu. Zsuzsanna Lampl: Önbizalom idegen nyelven.