Dvakrát predstúpila pred parlament s dohodou o budúcich vzťahoch s Európskou úniou a dvakrát odišla ako porazená. Naposledy minulý týždeň. Teraz chce predstúpiť s tým istým po tretí raz, čo už vyvolalo konflikt vlády s predsedom dolnej komory Johnom Bercowom, ktorý vyhlásil, že poslanci nemôžu hlasovať o tom istom návrhu v rámci tej istej parlamentnej schôdze.
Problém spočíva v tom, že na hlasovanie na nejakej ďalšej schôdzi by bolo neskoro, keďže by Spojené kráľovstvo podľa harmonogramu malo už o desať dní vystúpiť z únie. Čas sa kráti a nervozita rastie. Hoci nemecká kancelárka Angela Merkelová vyhlasuje, že chce „do poslednej hodiny“ bojovať za riadený odchod Veľkej Británie, štáty Európskej únie už prijímajú legislatívne a iné opatrenia na zmiernenie okamžitých dosahov brexitu bez dohody.
Osud tretieho hlasovania o brexite je rovnako neistý, ako boli dve doterajšie. Stranícke frakcie v parlamente totiž nie sú predĺženými rukami vlády.
Je zrejmé, že Mayová žiaden plán B nemá, ak ním nechceme nazvať možnosť, že by Británia vystúpila z únie bez dohody a bez legislatívy, ktorá by na takúto situáciu pripravila občanov, biznis a úrady. Premiérka sa preto na budúci týždeň pokúsi svoj návrh dohody predložiť snemovni aj bez ohľadu na názor jej predsedu, v súlade so stratégiou predkladať poslancom to isté dovtedy, kým ich panika nedonúti súhlasiť.
Mayová v prípade úspechu svojho tretieho pokusu v parlamente plánuje požiadať úniu len o malý „technický“ odklad brexitu do júna, aby mala jej vláda čas pripraviť sa. V prípade neúspechu bude žiadať „podstatne dlhší“ odklad: hádam až o rok. I to by bolo v súlade s jej stratégiou: už pri prvom hlasovaní strašila poslancov, ktorí boli proti brexitu, možnosťou brexitu bez dohody, zatiaľ čo zástancov tvrdého brexitu varovala, že ak neschvália toto znenie dohody, brexit asi nikdy nenastane.
V každom prípade, osud tretieho hlasovania je rovnako neistý, ako boli dve doterajšie. Stranícke frakcie v parlamente nie sú predĺženými rukami vlády. To, mimochodom, dokazuje i fakt, že Bercow, ktorý sa vytasil s precedensom z roku 1604, aby zabránil opakovanému hlasovaniu, je konzervatívec z Mayovej strany.
Ďalší konzervatívec Nick Boles zasa vyhlásil, že nechápe, načo toľký rozruch: ak má premiérka väčšinu pre svoj návrh, potom má väčšinu aj na to, aby rozhodla, že poslanci môžu na tej istej schôdzi hlasovať o tom istom… Jeho iróniu podčiarkuje fakt, že z minulého hlasovania Mayová odchádzala s porážkou o 194 hlasov.
Aby toho nebolo málo, hlasy spochybňujúce zmysel odkladu pre odklad – krátkeho či dlhého – zaznievajú i zvnútra EÚ, kam má Mayová namierené vo štvrtok. Netrpezlivosť niektorých členov únie je vari poľutovaniahodná, prekvapene sa však nikto tváriť nemôže.