Denník N

Slovenská literatúra sa v Paríži nakopla k suverénnosti

Slovenský stánok na veľtrhu Livre Paris. Foto - Peter Župník/LIC
Slovenský stánok na veľtrhu Livre Paris. Foto – Peter Župník/LIC

Úroveň našej účasti na veľtrhu Livre Paris by mohla byť príkladom na prácu s kultúrou aj v domácom prostredí.

Tisíce kníh v stánkoch natlačených na ploche niekoľkých futbalových ihrísk. Pri predieraní sa davom návštevníkovi veľtrhu Livre Paris ako prvé napadne, že s tým zánikom knihy to nebude také vážne. Ako druhá príde myšlienka, že každý autor, vydavateľ alebo aj celá literatúra menšej krajiny sú len kvapkou v mori potlačeného papiera.

Mesto Bratislava a prostredníctvom neho celá slovenská literatúra boli čestným hosťom veľtrhu, ktorý sa konal tento (predĺžený) víkend v Paríži. Štvordňová prezentácia našej literárnej tvorby a knižnej kultúry ukázala, že aj kvapka v knižnom mori môže vystupovať na úrovni. A aj to, že sa oplatí odložiť pocit menejcennosti a hovoriť o sebe sebavedome a suverénne. To je najlepší predpoklad na to, aby sa okolie o vás začalo zaujímať.

Pavel Vilikovský. Foto – Peter Župník/LIC

Zavŕšenie úsilia

Hlavný hrdina románu Pavla Vilikovského Pes na ceste sa po novembrovej revolúcii spolu s ďalšími zástupcami bývalého východného bloku ocitne na literárnej konferencii v Nemecku. A konštatuje: „Usporiadatelia sa s pôvabným rumencom na lícach priznali, že o našich kultúrach toho veľa nevedia, a tvárili sa, že ich to mrzí, hoci všetko naokolo svedčilo, že sa bez nich výborne zaobišli.“

Dnes Pavel Vilikovský sedí na pódiu slovenského stánku na veľtrhu Paris Livre a hovorí o svojej tvorbe. Čerstvo mu vyšli tri preklady (vrátane Psa na ceste) v troch rôznych francúzskych vydavateľstvách, vo viacerých francúzskych novinách a časopisoch sú články a recenzie o jeho knihách a v prvej veľkej správe agentúry AFP o parížskom veľtrhu sa skvie Vilikovského veľká fotografia. Nejde tu o záujem hraný či súcitný, ale skutočný. No taktiež vydretý.

Riaditeľka Literárneho informačného centra Miroslava Vallová pracovala so svojím tímom osem rokov na tom, aby sa slovenská literatúra mohla v Paríži predstaviť vo veľkom štýle. Bola to mravčia práca rokovaní na domácej pôde a vo Francúzsku, šnúra nadväzovaní kontaktov a náročné zbližovanie sa s francúzskymi vydavateľmi. Vallovej motorom v dlhoročnom nepoľavujúcom úsilí bolo hlboké presvedčenie, že slovenská literatúra je rovnako kvalitná ako kdekoľvek na svete. Nemusela pretláčať niečo, čomu neverí. Vedela, že naše knihy si prezentáciu na medzinárodnom fóre zaslúžia.

Zahraničie nás však môže literárne spoznať len vtedy, keď si nás môže prečítať. Preto v príprave na veľtrh vzniklo takmer tridsať prekladov slovenských diel do francúzštiny (okrem iných napríklad od Ballu, Moniky Kompaníkovej, Pavla Rankova, Jany Juráňovej, Ivana Štrpku, Márie Ferenčuhovej, Viliama Klimáčka či Svetlany Žuchovej). Už to je nevídaný výkon kultúrneho exportu. Tento balík preložených diel sa popri ďalších desiatkach kníh našej produkcie stal základom prezentácie v Paríži. Ukazovali sme nielen tváre literátov na čítačkách a diskusiách, ale aj jazykovo prístupnú tvorbu v knižnej podobe. Preložené vydania našich autorov sa zároveň stali dlhodobou kultúrnou investíciou, z ktorej bude možné čerpať aj v budúcnosti.

Zuska Kepplová, Arpád Soltész a Michal Hvorecký. Foto – Peter Župník/LIC

Nový záujem

Krajine, ktorú chceme osloviť, sa vieme aj sami obsahovo priblížiť. To je prípad knihy Bratislava, mon amour fou od Michala Hvoreckého, ktorú napísal špeciálne pre parížsky veľtrh. Chcel v nej francúzskemu čitateľovi priblížiť kultúrny fenomén nášho hlavného mesta. Za kľúčové pritom považuje unikátnu polohu Bratislavy a jej tradíciu multikultúrnosti. Ide pritom nielen o nostalgickú spomienku na dávne časy, ale podľa Hvoreckého aj o obraz súčasného mesta, ktoré nadobúda nový charakter a pestrosť.

Otázka, okolo ktorej sa celý pobyt slovenskej literatúry v Paríži krúti, znie: Prečo by malo Slovensko Francúzov vôbec zaujímať? Máme aj po tridsiatich rokoch „slobody“ štatút neznámych exotov, ktorých sa oplatí objaviť? Má naša literárna tvorba nejaké špeciálne témy či výrazové prostriedky? Aj Paríž ukázal, že kontext bude širší.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie