Spoločnosť 18. marec 2019

Čo priniesli prezidentské voľby

Postoj
Postoj
Juraj Šeliga, Martin Luterán, Emília Sičáková-Beblavá a Juraj Šúst píšu, čo priniesli Slovensku prezidentské voľby 2019.
Juraj Šeliga, Martin Luterán, Emília Sičáková-Beblavá a Juraj Šúst píšu, čo priniesli Slovensku prezidentské voľby 2019.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Postoj

Čo priniesli prezidentské voľby

Juraj Šeliga, spoluorganizátor Za slušné Slovensko

Prvé kolo prvými myšlienkami.
Prvá: Slovensko sa mení, vražda Jána a Martiny, námestia, neúnavná práca novinárov prináša ovocie a volebný výsledok Zuzany Čaputovej je matematicko politickým vyjadrením tejto zmeny. Napriek tvrdej antikampani, otvorenej komunikácii postojov, s ktorými mnohí nesúhlasia, dokázala autenticky osloviť voličov naprieč Slovenskom. Hľadiac na okresy, kde vyhrala, nemožno povedať, že je kandidátkou kaviarne alebo liberálov. Čaputová sa stala kandidátkou ľudí, ktorí hovoria stačilo!  

Druhá: Fero Mikloško dosiahol výsledok, ktorý nie je hanbou. Zostávam ticho a premýšľam nad slovami biskupa Oroscha, náhodilým prihlásením sa ku konzervativizmu zo strany Šefčoviča a Smeru. Mlčaním alebo rozpakmi predstaviteľov kresťanskej obce. Kladiem si otázky: Všetci voliči Čaputovej hrešili? Bol som opustený alebo opúšťam ja? Odpoveď na tú druhú zatiaľ nemám. 

Tretia: Zostávam zaskočený číslami Harabina a Kotlebu. V súčte takmer 25 % hlasov, viac ako 530-tisíc občanov Slovenska. Čo s tým ideme robiť? Nečinnosť bude zbabelstvom. Obaja kandidáti, ktorí sa hrdo hlásia ku kresťanstvu, a pritom jedným dychom neváhajú šíriť konšpirácie, klamstvá, nenávisť voči ostatným. Toto sú ochrancovia tradičnej rodiny a viery? (sic!) Nie, nemám naivnú predstavu, že konzervatívci a liberáli sa zázračne zmieria a nebudú mať rozdielne pohľady na hodnotové otázky. No naozaj je potrebné orať takú hlbokú brázdu? Používať slovník ako po štvrtej borovičke a navrhovať riešenia, ktoré nieže stoja na hlinených nohách, ony sú ako neukotvená bójka na mori? Redukcia kresťanstva na potraty a registrované partnerstvá je nebezpečná. Život je komplexnejší, navyše, ak si správne pamätám, desatoro znamená desať prikázaní a hádzať kameňom má ten, kto je prvý bez viny. 

Záverečný povzdych: Šefčovič, chlap, ktorý doteraz o konzervativizmus ani nezakopol a o kresťanstve počul naposledy, keď sa rokovalo o preambule tzv. Európskej ústavy, bude zrazu akože reprezentantom kresťanstva alebo konzervativizmu na Slovensku? Zákopová vojna sa prehĺbi a birmovaní budú birmovanejší. Čo urobia kresťanské elity?

Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwirtha

Keby mala moja sociálna bublina (ktorá sa zjavne dosť pretína s bublinou postoj.sk) vlastný štát, našim prezidentom by bol František Mikloško. Bol by to však malý štát, vlastne iba trochu väčšie mesto. Tieto voľby opäť raz potvrdili niečo, čo je stále zjavnejšie. Praktizujúci kresťania, ktorých viera ovplyvňuje aj ich politické správanie, sú na Slovensku menšinou. Na tom nie je nič prekvapivé ani smutné.

Čo však trochu smutné je, je to, že naša menšina nie je ani tvorivá, ani inšpirujúca. Spôsob, akým žijeme naše kresťanstvo, ako o ňom rozprávame a ako ho aplikujeme do verejného života, nie je atraktívny pre iných kresťanov a občanov Slovenska. Pre niektorých je atraktívnejší Kotleba alebo Harabin, iných oveľa viac a úprimne inšpiruje svet príjemnej, profesionálnej a odvážnej Zuzany Čaputovej. A potom sú tu ficovci, ale tí tu vždy boli.

Priznám sa, že harabinovcom a kotlebovcom nerozumiem a obávam sa ich primitívneho vulgarizmu. Viem pochopiť antisystémové naladenie, ale tá úbohosť, strata pamäti, prvoplánové útoky na základné pudy? Niečo je veľmi choré v našej spoločnosti a pokiaľ nezačneme liečiť príčiny, tieto čudesné symptómy budú narastať.

Nadšencom pani Čaputovej však rozumiem. Predstavuje veľa pekných ľudských vlastností, spoločenského porozumenia, nádej lepšej a slušnejšej politickej kultúry. Rozhodne sa za ňu nebudeme musieť hanbiť v zahraničí. Skôr myslím, že nám ju mnohí budú závidieť. Na druhej strane je jasné, že Zuzana Čaputová nám nerozumie a asi ani nebude chcieť rozumieť. Divadlo s „progresívnymi veriacimi“ a Halíkovým krížikom na čelo bolo iba pre silné žalúdky. (Aby nevznikol zlý dojem, Šefčovičovo mávanie kresťanskou kartou je podľa mňa podobne nechutné.)

Mohlo by to teraz vyzerať tak, že s verejným angažovaním praktizujúcich kresťanov je na dlho koniec a bude lepšie, keď sa sústredíme na budovanie vlastných komunít. Je to veľké pokušenie falošnej dichotómie. „Toto treba robiť, tamto nezanedbávať“ je evanjeliovejší prístup.

V parlamentných demokraciách totiž viac ako väčšiny v skutočnosti vládnu intenzívne menšiny, teda skupiny ľudí, ktorí zdieľajú spoločný ideál/záujem, vedia sa zorganizovať a svojou tvorivou aktivitou dokážu pre svoj cieľ zapáliť aj pasívnu väčšinu. Vďaka tomuto princípu budeme mať prezidentku z novej akčnej strany, ktorá ešte ani nestihla vstúpiť do parlamentu.

Toto je príležitosť pre praktizujúcich kresťanov. Ak náš život s Bohom bude životom plným radosti a nezištnej lásky, ak budeme verní aj v malom, ak budeme hľadať tvorivé spôsoby, ako ponúkať túto radosť aj ďalším Slovákom a Slovenkám, budeme mať opäť šancu aj na dôstojnú politickú reprezentáciu. Je najvyšší čas sa prebudiť a začať niečo spolu robiť. Dvanásť apoštolov dokázalo prekvasiť celý svet. Prečo by stodvadsať tisíc ľudí nedokázalo prekvasiť aspoň Slovensko?

Emília Sičáková-Beblavá, zakladateľka Transparency International Slovensko

Ako hovorí slávny výrok – prognostika je ťažká vec, osobitne ak ide o budúcnosť. Preto nejdem robiť prognózy, ale radšej ponúkam pár pozorovaní, ktoré ma v našich prezidentských voľbách zaujali:  

1. KTO KANDIDOVAL: vydať sa na cestu do prezidentského paláca nie je pre každého. Prevetrávanie v debatách moderátormi a ostatnými kandidátmi si vyžaduje nielen pomerne široký všeobecný rozhľad o dianí v krajine a v zahraničí, ale aj komunikačné zručnosti, schopnosť ovládnuť sa, nebrať veci osobne, byť si vedomý straty súkromia a hlavne – obrovskú výdrž. Preto neprekvapí, že všetci kandidáti, ktorí sa dostali podľa prieskumov do prvej päťky, majú vysokoškolské vzdelanie a istú skúsenosť práce s médiami už za sebou. Aspoň pol roka a niekedy aj dlhšie každodenne pracovať na kampani si vyžaduje nielen fyzické zdravie, ale aj silné zázemie – veľkú podporu v rodine. Ak teda nespĺňate tieto predpoklady, neuchádzajte sa o túto funkciu, môžete totiž prísť o vnútornú rovnováhu aj o rodinu.

2. AKO KANDIDÁTI KOMUNIKOVALI: top kandidáti sa všetci snažili štylizovať do polohy bežného človeka. Výskumy naznačujú, že jedným z dôvodov, prečo Hillary Clintonová prezidentské voľby prehrala, bola jej sociálna vzdialenosť od priemerného voliča. Priemerný volič si vie predstaviť, že možno sa mu podarí vystreliť z motyky a stať sa úspešným podnikateľom (Trump), ale nie, že má intelektuálne na to stať sa absolventom Yaleovej univerzity (Clintonová). Preto znova veľmi neprekvapí, keď distingvovaný kandidát Šefčovič, ktorý študoval v socialistickej Moskve, tancuje fľaškový tanec a oznamuje nám svoju birmovku, kandidátka Čaputová v rozhovore povie, že pochádza z „úplne bežnej rodiny“, aj keď jej otec bol riaditeľom pobočky poisťovne, a kandidát Harabin ako bývalý komunisticky sudca sa vyhlási za kresťana, ktorého hlavným princípom je láska, a nie agresivita a šírenie emócie strachu a nenávisti. V tomto kontexte sa mi ako najautentickejší v kampani zdali kandidáti Mikloško a Mistrík, ktorí prezentovali seba takých, akí sú a akých ich roky na ich kariérnej ceste poznáme. Evidentne ich autentická ponuka nerezonovala s dopytom a tento faktor na víťazstvo nestačí.

3. K VOLIČOM A DEMOKRACII: tieto voľby ukázali aj ľuďom mimo živých kresťanských spoločenstiev, ako je kresťanská komunita názorovo heterogénna. Tak, ako nám pri budovaní kvalitného verejného sektora chýba 40 rokov, ktoré sme premárnili vytváraním socialistického novotvaru, a len ťažko možno porovnávať kvalitu holandského a slovenského verejného sektora, aj 40 rokov uzavretého kresťanského diskurzu (nekomunikácie s poznaním, vývojom uvažovania a vzdelávaním mimo Slovenska) spôsobilo vážne škody, ktoré sa prejavujú aj v postojoch niektorých cirkevných predstaviteľov.

4. K BUDOVANIU DEMOKRACIE: moji doktorandi prišli s návrhom spraviť na Univerzite Komenského diskusiu s kandidátmi. S profesionálnou moderátorkou. Vychádzali z vízie, že univerzita nemá poslucháčom ponúkať len poučky, ale má byť kantovská – osobnostne transformatívna. Na to je potrebné byť vystavený rôznym pohľadom, názorom, profesionálnej diskusii. A to aj v prípade, že študujete medicínu, fyziku alebo nemecký jazyk. Rektor im však túto aktivitu nedovolil, odvolávajúc sa na zákon o vysokých školách. Ostáva mi tak len skonštatovať, že ide o ďalšiu inštitúciu s potenciálom prispieť k zdravej demokracii, ktorá si svoje miesto v nej stále hľadá...

Tri body podľa Juraja Šústa, Spoločenstvo Ladislava Hanusa

1 František Mikloško. Jeho program mal, rovnako ako František, prezidentský formát: spájanie, mosty, históriu, ušľachtilosť, veľkorysosť a noblesu. Potvrdil svoju voličskú základňu. Nádej, že ním osloví aj (umiernených) liberálov sa ale nenaplnila. Väčšina liberálov, rovnako ako väčšina proti-liberálne zameraných voličov volila vyhranených kandidátov. Mohol ísť viac do ideového stretu s liberalizmom a tiež viac akcentovať kresťanský pohľad na krajinu – pritom práve jeho životný príbeh ho k tomu predurčoval. Ako kresťania máme možnosť ponúknuť Slovensku viac než len slušnosť.  

2. Zuzana Čaputová. Predstavuje lesk a biedu Slovenska, ktoré túži byť moderné. Šarm, kultivovanosť, úctivosť a slušnosť, boj proti korupcii a k tomu individualistická morálka, ktorá odhadzuje objektívny pohľad na človeka spolu s kresťanstvom, ak by mali stáť v ceste subjektívnemu emočnému naplneniu. Postavte pravdu, skúsenosť a múdrosť proti kráse a mladosti, väčšina si vyberá to druhé. 

3. Slovensko volilo srdcom a menej rozumom. Volilo slušnosť, miernosť, decentnosť, šarm. To, že si k tomu pribalilo aj liberálnu agendu, je v niečom vedľajší dôsledok, nie zámer.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0