Dnes v nedeľu na Premenenie Pána
chcel som sa zrazu aj sám premeniť.
Keď budíš ma do neskorého rána,
nemyslím na záplatu ani niť.
Viem, láska nemá roztrhané rúcho,
iba je z nás už trocha zmorená.
Hoci jej zvon v nás zaznie občas hlucho,
predsa mi podlamuje kolená.
Taký som krotký ako na spovedi,
ľútosť mi ticho sadá na slová.
Pomôž mi, láska, pomôž z mojej biedy,
nech sa tvoj plameň vo mne zachová.
Na dnešnú nedeľu sme vybrali báseň Michala Chudu (1947) Pomôž mi, láska. Je zo zbierky Som s tebou v slove (Post Scriptum, Bratislava 2010, obálka a ilustrácie akad. soch. Anton Gábrik, doslov Peter Liba).