Najväčšiu slávu zožal čiernou komédiou Spalovač mrtvol. Hororovú atmosféru príbehu vzorného zamestnanca krematória, z ktorého sa stane vrah milovanej rodiny, znásobil kameraman Stanislav Milota zábermi z nezvyčajných uhlov, veľkými detailmi a použitím u nás vtedy takmer neznámej techniky – rybieho oka. Po premiére skončil film, ktorého posledné zábery sa nakrúcali už za prítomnosti sovietskych tankov a vojsk, v trezore. Onedlho skončil pôsobenie v československom filme aj kameraman, ktorému Spalovač mrtvol vyniesol cenu Trilobit aj Striebornú sirénu na prehliadke v Sorrente. Zápalu pľúc Stanislav Milota v pondelok podľahol. Mal 85 rokov.
„V pätnástich som išiel rovno na Barrandov. Učil som sa tak, že som sa chodil každý večer pozerať na nakrúcanie. Dá sa to naučiť aj bez školy, ale musí byť záujem,“ vyznal sa pred rokmi. Začínal ako asistent kamery. V tejto pozícii spolupracoval aj s Alfrédom Radokom na psychologickej dráme Daleká cesta, ktorej však komunistická cenzúra zatrhla začiatkom 50. rokov cestu k divákom. Ako kameraman debutoval v roku 1963 psychologickou drámou Na laně. Nasledoval poviedkový film Bubny, dráma Andél blažené smrti, vojnový Piknik a v roku 1968 Spalovač mrtvol.
Štáb pod režijnou taktovkou Juraja Herca ho nakrúcal v uvoľnenej predaugustovej atmosfére roku 1968. Len záverečnú scénu dokrúcali o rok neskôr. Za oknom kaviarne práve prechádzajú okupačné tanky a naštvaní ľudia. Stanislav Milota, ktorý presvedčil režiséra, že film sa musí snímať na čiernobiely materiál, považuje nakrúcanie Spalovača mrtvol za životný zážitok. Aj vďaka silnému príbehu. Podľa neho bola taká tvorba potrebná, pretože ukazuje tragickú rovinu. A zdôraznil, že Kopfrkinglovia sú stále medzi nami. Ešte netušil, že sa stane kultovým filmom.
„Bude to predsa tvoj posledný záber,“ vtipkoval, keď sa jeho manželka Vlasta Chramostová pýtala, ako chce nakrútiť scénu, v ktorej jej hrdinku obesia. Žiaľ, jeho predpoveď sa naplnila mierou vrchovatou. Oboch normalizátori vyhlásili za persony non grata. Zámienkou na vyhodenie Stanislava Milotu z Barrandova bol materiál, ktorým zdokumentoval barbarstvo okupantov v Prahe z augusta 1968. Z nich zostrihal Evald Schorm esej Zmatek. Dôvodom sa stal aj materiál, ktorom zachytil davy a atmosféru pohrebu Jana Palacha. Dostal podobu krátkometrážnej tryzne Jan 69. Aj s manželkou podpísali Chartu 77. Nakrúcal predstavenia bytového divadla, ktoré sa konali v ich byte. Pre zhoršujúci sa zdravotný stav a problémy so zrakom sa po novembri 89 už za kameru nevrátil. Krátko pôsobil ako šéf sekretariátu prezidenta Václava Havla. V roku 2016 si prevzal sošku Českého leva za mimoriadny prínos českej kinematografii.
TV Pravda: Teodor Kuhn o svojom debute Ostrým nožom inšpirovanom vraždou Daniela Tupého (vysielané 14.2.2019).
