Politika 18. február 2019

Šanca, že Kiska výraznejšie ovplyvní Ústavný súd, je minimálna

Jozef Majchrák
Jozef Majchrák
V Smere sú rozhodnutí nenechať prezidentovi pri výbere nových ústavných sudcov veľký manévrovací priestor.
V Smere sú rozhodnutí nenechať prezidentovi pri výbere nových ústavných sudcov veľký manévrovací priestor.
Jozef Majchrák

Jozef Majchrák

Šanca, že Kiska výraznejšie ovplyvní Ústavný súd, je minimálna
TASR/Jakub Kotian

Aj keď v predchádzajúcich dňoch to v koalícii medzi Smerom a Mostom iskrilo, padali aj slová o predčasných voľbách a menšinovej vláde, nateraz to vyzerá tak, že žiadna dráma sa konať nebude.

To však ešte neznamená, že prezident Andrej Kiska dostane šancu skompletizovať Ústavný súd a menovať všetkých deväť chýbajúcich sudcov.

Keď sa minulý týždeň tesne pred druhým kolom voľby rysovala dohoda v koalícii na tom, že poslanci zvolia aspoň šiestich kandidátov, aby prezident Kiska mohol vyhrať troch nových ústavných sudcov, poslanecký klub Smeru bol v tejto otázke do príchodu Roberta Fica rozdelený. Časť poslancov bola naklonená túto dohodu v mene sfunkčnenia Ústavného súdu podporiť, mnohí s tým však mali problém.

Ich argumentácia proti dohode bola v niekoľkých rovinách.

Jedna sa týkala samotnej procedúry hlasovania a niesla sa v duchu, že tajná voľba kandidátov je principiálna vec, z ktorej sa nesmie ustupovať.

Ďalšou bol signál pre koaličného partnera. Bugárovi bol síce Smer v súvislosti s jeho prezidentskou kandidatúrou pripravený niečo tolerovať, ale niektoré kroky predsedu Mosta už boli hodnotené ako ďaleko za čiarou. A aj prostredníctvom hlasovania o ústavných sudcoch mu to chceli dať najavo. Najväčším problémom bolo platené oznámenie poslankyne Mosta Irén Sárközy v denníku Sme o tom, že pri voľbe ústavných sudcov nedá hlas Ficovi. V najsilnejšej vládnej strane si to interpretovali tak, že ich koaličný partner si proti nim platí inzerciu v médiách.

Významným argumentom proti dohode bolo však aj to, že o ústavných sudcoch by už nemal rozhodovať Andrej Kiska, ktorý do výberu premietne svoj hodnotový a politický svetonázor, ale až nový prezident.

Keď na klub Smeru dorazil Robert Fico, akúkoľvek diskusiu uťal s tým, že strana bude voľbu opäť blokovať.

Odvtedy sa udialo niekoľko dôležitých vecí. Na stranu tých ľudí v Smere, ktorí sa chcú dohodnúť na zvolení aspoň nejakých kandidátov na ústavných sudcov, sa verejne postavil premiér Pellegrini. „Nesúhlasím s tým, ako sa zachoval klub našej vlastnej strany, ktorý sa spolupodieľal na tom, že od zajtra bude súd nefunkčný a nebude si môcť plniť svoje ústavné právomoci tak, ako mu vyplývajú z ústavy,“ vyhlásil ešte koncom minulého týždňa.

Ak sa aj v koalícii dohodnú na tajnej voľbe, v Smere stále bude existovať silný záujem Kisku z výberu nových ústavných sudcov čo najviac vyšachovať.Zdieľať

Signál vyslal aj Béla Bugár, podľa ktorého si jeho strana v ďalšom kole, ktoré bude až po prvom kole prezidentských volieb, vie predstaviť aj tajnú voľbu. Ak bude existovať dohoda na menách, tak je podľa neho úplne jedno, či sa bude voliť tajne alebo verejne.

Istý posun nastal aj v otázke Ficovej kandidatúry za ústavného sudcu, ktorá je považovaná za skutočný dôvod tvrdých obštrukcií Smeru pri voľbe. „Pred viacerými ľuďmi v strane potvrdil, že túto vec už považuje za uzavretú záležitosť a o post v Košiciach sa uchádzať nebude,“ povedal nám zdroj zo Smeru. Cez víkend sa v tomto duchu verejne vyjadrili aj podpredseda Smeru Juraj Blanár a prezidentský kandidát Maroš Šefčovič.

Takéto vyhlásenia treba brať, samozrejme, s rezervou, pretože je otázkou, čo sa bude diať, ak sa Ficovi s novým prezidentom otvoria aj nové príležitosti.

V tejto chvíli však určite platí, že ak sa aj v koalícii dohodnú na tajnej voľbe, v Smere stále bude existovať silný záujem Kisku z výberu nových ústavných sudcov čo najviac vyšachovať a znemožniť mu, aby svojím výberom zloženie tohto súdu výraznejšie ovplyvnil.

Koncom marca pri novej voľbe ústavných sudcov v parlamente sa teda s najväčšou pravdepodobnosťou udeje toto: voliť sa bude tajne, Most do žiadnych dohôd s opozíciou nepôjde, ale vládne strany sa nedokážu dohodnúť na zozname osemnástich mien, z ktorého by im aj po Kiskovom zásahu zostalo deväť mien, ktorými by si boli aj v Smere istí. Preto sa koalícia bude snažiť voľbu zaranžovať tak, aby prezident mohol vybrať iba troch nových sudcov, teda minimum potrebné na sfunkčnenie pléna Ústavného súdu. S ostatným sa bude čakať na nového prezidenta.

A to je ešte ten pozitívnejší scenár. Pokojne to môže dopadnúť aj podobne ako naposledy.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia