Rudo D. mi chcel vyrozprávať
mystický zážitok so svojou matkou,
ale nenachádzal slová
Mlčali sme o hrebeni horských sediel,
kde sa stretávajú svätí
Bolo to také intenzívne,
že v spánku vstúpila do mňa hora
a zavoňala tak,
až som sa ocitla na prahu volania
V šikmom svetle stál Rudo, prezývaný Myškin,
politický väzeň a píšuci muž
Myšlienkou mi naznačoval,
že každý má v lebke
svetelný kríž
Znamenie dvojitej prirodzenosti človeka,
božskej a ľudskej
Znútra mi pridržiaval spánky
a žehnal mi, iba tak, bez príčiny
Prítomnú báseň Dany Podrackej (1954) poetky, esejistky, autorky pre deti a mládež, prekladateľky a redaktorky, som vybral z jej básnickej zbierky Paternoster (vydavateľstvo Skalná ruža, občianske združenie, Kordíky 2018, doslov napísal Ivan Čičmanec).
Debutovala v roku 1981 básnickou zbierkou Mesačná milenka, za ktorú dostala Cenu Ivana Krasku.
Autor doslovu zbierky Paternoster píše, že „táto knižka nepredstavuje tzv. poéziu všedného dňa, ale poetické vízie umelkyne, ktorá dokáže vnímať nielen materiálny a spoločenský život okolo seba, ale aj silu a kvalitu ideí, ktoré ho vytvárajú a sprevádzajú“.