Svet kresťanstva K veci 16. február 2019

Platón ako nik iný v nás prebúdza vedomie o nesmrteľnej duši

James V. Schall
Právom bolo povedané, že každé intelektuálne poblúdenie môže nájsť svoje korene kdesi v Platónovi. Pravdou však je i opak. V Platónovi je väčšina toho, čo je dobré a hlboké.
Právom bolo povedané, že každé intelektuálne poblúdenie môže nájsť svoje korene kdesi v Platónovi. Pravdou však je i opak. V Platónovi je väčšina toho, čo je dobré a hlboké.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

James V. Schall

Platón ako nik iný v nás prebúdza vedomie o nesmrteľnej duši
Ilustračné foto: picryl.com

Platóna ako človeka najlepšie spoznávame v jeho slávnom Siedmom liste. Tu niekoľkokrát cestuje na Sicíliu, aby preveril svoje myšlienky pri výchove tyrana, jeho potomkov a priateľov. Jeho úsilie nebolo úspešné. Vlastne bol i sám načas uväznený. Niečo iné je nájsť Platóna v mnohých dialógoch nesúcich jeho meno. Vieme, že nečítame doslovné prepisy Sokratových slov. Tak trochu sa zdá, že čítame čosi lepšie.

Ja som začal Platóna oceňovať relatívne neskoro vo svojom živote. Predtým som o ňom zmýšľal prevažne negatívne, čo do značnej miery spôsobila kritika otca Charlesa N. R. McCoya, ktorý v Platónovi videl zárodky omylov moderného myslenia. McCoy sa úplne nemýlil. Právom bolo povedané, že každé intelektuálne poblúdenie môže nájsť svoje korene kdesi v Platónovi. Pravdou však je i opak. V Platónovi je väčšina toho, čo je dobré a hlboké.

Pred niekoľkými rokmi som začal v triede s asi 50 študentmi vyučovať jednosemestrálny kurz o Platónovi. Počas semestra sme prečítali všetky Platónove dialógy okrem Parmenida a Timaia. Tieto dialógy sú dlhšie a ťažšie, takže by som potreboval čas, ktorý som nemal. Čítať platónske dialógy spolu s triedou je však radostný zážitok. Platónovo kúzlo je chytľavé. Ako nik iný v nás prebúdza vedomie o tom, že máme nesmrteľnú dušu.

Myslím si však, že najviac ma k Platónovi priťahovalo moje pochopenie toho, o čom je. Asi najlepšia jednotlivá akademická esej, ktorú som v živote napísal, niesla názov: „Platónova smrť“ (The American Scholar, 1996). Platón zomrel, keď mal 81 rokov, teda žil o jedenásť rokov dlhšie než Sokrates. A zomrel v pokoji, nie ako Sokrates, s pomocou súdom nariadeného bolehlavu. Dokonca zomrel pri tom, ako udával rytmus spievajúcej mladej slúžke, čo znamenalo, že jeho smrť, slovami Josepha Piepera, bola „zladená so svetom.“

Pri Sokratovej smrti bol mladý Platón silne rozrušený. Nemohol sa uspokojiť s tým, že by takáto nespravodlivosť zostala nepotrestaná, aj keď podľa všetkého asi zostala. Kládol si otázku, či by mohlo jestvovať mesto, v ktorom by sa takáto ohavnosť nemohla stať. Na túto úlohu zameral svoju myseľ.

Objavil mesto „v slove“ alebo „v mysli“. Rozlíšil pre nás jeho podmienky. Bol však i realista. Vedel, že na tomto svete nie sú všetky dobré skutky primerane odmenené ani všetky zločiny primerane potrestané. Práveže sa zdalo, že svet je stvorený v nespravodlivosti. Mnohé nespravodlivosti sa zjavne nenapravia. Mnohým sa ich zločiny prepečú, aspoň sa tak zdá. Mnohé vznešené skutky zostanú bez odmeny.

Na konci Obrany Sokratovej vidíme, ako Sokrates reaguje na svoj rozsudok smrti. Teší sa na rozhovory s veľkými osobnosťami, ktoré už odišli na ostrovy blažených. Tak Platón vyriešil problém odmeny a trestu.Zdieľať

No z tvrdenia, že svet je stvorený či jestvuje v nespravodlivosti, sa Platón išiel zblázniť tak, ako sa musí aj každý, kto si uvedomuje, čo z toho vyplýva. Platón pozorne počúval Sokrata, keď ten hovoril o duši.

Na konci Obrany Sokratovej vidíme, ako Sokrates reaguje na svoj rozsudok smrti. Jeho žalobcovia idú do života, on na smrť – a končí slovami: „čo z toho je lepšie, vedia bohovia“. No samotný Sokrates sa teší na rozhovory s veľkými osobnosťami, ktoré už odišli na ostrovy blažených. Veľmi túžil pokračovať vo svojom celoživotnom hľadaní múdrosti, dokonca aj vo večnosti. Už by mu nebránilo telo a jeho slabosti.

Tak Platón vyriešil problém odmeny a trestu. Za skutky v tomto živote možno nie sme primerane potrestaní či odmenení, no tento život nie je všetko. Po smrti sa každý jeden život postaví pred súd. Čo máme na rováši? V tomto spočíva definitívne riešenie problému spravodlivosti, ktorý tak trápil Platóna. Svet napokon nie je nekoherentný. Všemožným tyranom sa ich zločiny napokon „neprepečú“.

Kruh sa uzavrel. Logika nepustí. Keď Sokrates umieral, žiadal, aby sa priniesla obeta bohu liečenia, akoby chcel povedať, že smrťou je uzdravený. Nenapráva pokazený svet, ale vstupuje do poriadku, pre ktorý boli stvorené naše duše.

Ďalšie dejiny politického myslenia sa znova a znova vracali k problému, či môžeme na tomto svete vybudovať dokonalé mesto, ako je to „v reči“. Chceme mesto, v ktorom Sokrates nie je popravený, ale zomrie na starobu ako Platón.

Vlastne to my nechceme zomrieť, ale zostať na tomto svete. A ktožehovie, či nám bohovia nezjavili aj čosi viac. A ak áno, ako to súvisí s mestom „v reči“? Povráva sa aj o nejakom „Božom meste“. Počúvame.

James V. Schall SJ
Autor slúžil 35 rokov ako profesor na Georgetownskej univerzite a je jedným z najplodnejších katolíckych spisovateľov v Amerike. Medzi jeho mnohé knihy patria The Mind That Is Catholic (Myseľ, ktorá je katolícka) a The Modern Age (Moderná doba), Political Philosophy and Revelation: A Catholic Reading (Politická filozofia a zjavenie. Katolícka čítanka), Reasonable Pleasures (Rozumné slasti), Docilitas: On Teaching and Being Taugh (Učenlivosť: O vyučovaní a učení sa), Catholicism and Intelligence (Katolicizmus a inteligencia) a najnovšie On Islam: A Chronological Record, 2002-2018 (O islame, chronologický záznam 2002-2018).

Pôvodný text: On Plato.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0