Keď som ešte chodila do základnej školy, s bratom sme prepadli pingpongu. Od Ježiška sme dostali pingpongové rakety a loptičky a potom už len stačilo posunúť doprostred izby veľký písací stôl a hrali sme priam do vyčerpania (alebo kým nás mama nezhučala, že sa máme učiť). Odvtedy, keď niekde zbadám pingpongový stôl, mám chuť zase hrať na život a na smrť, čo moje decká milujú. No aj napriek tomu, keď vidím v pracovných inzerátoch uvádzaný ako benefit pingpongový stôl či dokonca pingpongovú miestnosť, kde sa vraj dá počas práce úžasne odreagovať, začína mi byť mierne nevoľno. To myslia naozaj vážne? Pingpong ako benefit.

 

Občas si predstavujem, ako to v takej firme asi chodí. Potrebujete súrne niečo riešiť s kolegom, ale smola, práve hrá pingpong. Alebo šéfovi poviete, nech vám tie papiere položí na stôl a keď sa dohráte, hneď si to prečítate. No a sekretárka zásadne zdvíha telefóny s tým, že: Zavolajte neskôr, prosím, ešte mi chýbajú štyri body k víťazstvu...

 

 

 

  

 A možno som len doteraz pracovala v zlých firmách, kde nebol čas na pingpong. Alebo to mám v hlave všetko zle vyskladané, keď sa snažím v robote makať a hneď po práci upaľovať domov, aby som si stihla zahrať pingpong s deťmi či s priateľmi. Že by som to dnes tak ospevované „work-life balance“ vôbec nepochopila?

 

 Priznám sa, občas sa obávam aj toho, či niektoré firmy vedia, že detská práca je na Slovensku zakázaná. Ale fakt pochybujem, že zamestnávajú dospelých, keď ako zamestnanecké benefity ponúkajú možnosť odreagovať sa pri počítačových hrách a spoločné akcie typu „laser game“. Som divná, keď ma to desí? Keď mám z týchto benefitov pocit, že mi chce niekto ukradnúť môj súkromný život, chvíle a zážitky strávené s rodinou a s priateľmi a chce si uzurpovať všetok môj voľný čas? Kam sa vlastne podeli benefity typu voľný pracovný čas, práca z domu, dni dovolenky navyše či skrátené piatky? Nehovorte mi, že už vyšli z módy, lebo nikto o ne nemal záujem. Ja, ženská 40+, s dvoma záväzkami, láskou ku knihám, dobrým filmom a posedeniu pri káve, by som ich ocenila oveľa viac, ako pingpong v práci, kým moje decká večerajú doma samy...