Pretože matky potrebujú čítať

Často sa stretávam s otázkou: „Ty máš naozaj čas čítať?“ Každý, kto vie, že mám dve malé deti je prekvapený. Najviac sa čudujú tí, ktorí moje deti poznajú a vedia, ako málo spánku potrebujú a ako veľa pozornosti vyžadujú. Napriek tomu si čas na čítanie nájdem. Lebo ho potrebujem! Je to možno nečakané, ale aj matky potrebujú čítať!

Prečo?

Pretože aj matky potrebujú dobrodružstvo! Áno, chcem nevedieť, čo bude ďalej. Chcem s napätím sledovať, či sa hlavnému hrdinovi v knihe podarí chytiť vraha skôr ako bude neskoro. Nie, že by som mala v živote málo nervov. Pravidelne tŕpnem, či sa môjmu dieťaťu podarí prísť na záchod včas alebo sa snažím pohľadom udržať vodu v pohári, keď sa ho náš potomok snaží preniesť z bodu A do bodu B. Ale nie je napätie ako napätie.

Pretože aj matky potrebujú romantiku! Túžim po veľkých gestách, ktoré sú dôkazom lásky, po kvetnatých vyznaniach, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Shakespeare, po zaľúbených listoch. Chcem romantickú večeru pod hviezdami. Nie že by som nemala dosť romantiky! V mojom živote je veľa lásky, takej tej skutočnej, čo vysáva, umýva riad, hodiny bojuje so zapchatým odtokom a každý večer mi povie: „Ľúbim Ťa!“. Ale trocha romantiky navyše by sa zišlo… lebo keď sa spýtam: „Prečo?“ odpoveď znie: „Dobrú noc!“

Pretože aj matky potrebujú súvislý text! Keď sa mi narodilo prvé dieťa rozhodla som sa, že nepripustím degeneráciu svojho verbálneho prejavu. A je to ťažké! Áno, aj ja musím vedome bojovať s mamičkovským plurálom. (To mi pripomína situáciu, keď som sa na ihrisku pýtala malého dievčatka ako sa volá a jej s otcovstvom stotožnený ocko odpovedal: „My sa voláme Peťka.“ Tomuto sa hovorí vyšší level rodičovského plurálu.) Ale vždy viem, že svetlo nie je žiža, rana nie je bobo… Je to možno neuveriteľné ale potrebujem slová, vety, súvetia. Potrebujem súvislý text na úrovni.

// Čítajte celý text //