Blahoslavenstvá a beda

V evanjeliách máme dve verzie blahoslavenstiev. Osem blahoslavenstiev sa uvádza v 5. kapitole Matúšovho evanjelia a štyri blahoslavenstvá a pri nich hneď štyri beda v 6. kapitole Lukášovho evanjelia. Prečo jestvujú dve rozdielne podania? Hoci štyria evanjelisti zachytili, čo Ježiš Kristus za svojho pozemského života učil a konal, urobili výber medzi mnohými vecami, ktoré sa zachovali ústne alebo písomne. Je možné, že Ježiš viac než len raz alebo dvakrát predniesol blahoslavenstvá alebo „beda“ pri rôznych príležitostiach vzhľadom na konkrétnu situáciu poslucháčov. Evanjelisti niektoré z nich vybrali, zhrnuli alebo ich upravili so zreteľom na celkové zameranie svojho spisu a komunitu veriacich, ktorým ho adresovali. 

Lukášova verzia

Nedeľný úryvok začína konštatovaním evanjelistu, že Ježiša nenasleduje len úzka skupina jeho apoštolov a učeníkov, ale veľký zástup. V Matúšovom evanjeliu blahoslavenstvá zaznievajú na vrchu, čo pripomína náročnosť Ježišovej náuky a je aj odkazom na starozákonný vrch Sinaj. Lukáš hovorí o rovine, kde sa vojde väčšie množstvo ľudí a zároveň akoby chcel naznačiť, že Kristova náuka je určená pre všetkých. Podčiarkuje to aj zmienka, že Božieho Syna vyhľadávajú ľudia nielen z Judey a Jeruzalema, ale aj z týrskeho a sidonského pobrežia, tzn. ľudia nežidovského pôvodu. Pokračovaním Lukášovho evanjelia sú Skutky apoštolov, ktoré opíšu, ako sa Božieho evanjelium úspešne šírilo práve v týchto krajoch. Spása je ponúknutá v rôznych častiach sveta a v rozmanitých národoch Pán nachádza otvorené srdcia učeníkov pre svoju dobrú zvesť. Bude to tak až do skončenia sveta. 

Spása je ponúknutá v rôznych častiach sveta a v rozmanitých národoch Pán nachádza otvorené srdcia učeníkov pre svoju dobrú zvesť. Bude to tak až do skončenia sveta. Zdieľať

Úryvok je súčasťou tzv. Ježišovej reči na rovine, ako zvyknú biblisti označovať verše Lk 6,20 – 49 odľa úvodných slov: „Ježiš s Dvanástimi zostúpil dolu a zastal na rovine...“ V skutočnosti nejde o jednu súvislú reč, ale o  Ježišove výpovede pri rôznych príležitostiach a na rôzne témy, ktoré evanjelista zhromaždil a usporiadal do jedného celku. 

Adresné „vy“

Chudoba, hlad, plač a prenasledovanie samé o sebe ešte nemusia byť predmetom pochvaly, lebo nepoznáme, čo ich spôsobilo. Centrom Ježišových slov je Božie kráľovstvo. Tí, ktorí ho vlastnia, sú prehlásení za blahoslavených a nad tými, ktorí ho odmietajú, je vyrieknuté „beda“. Štyri blahoslavenstvá a štyri zvolania beda su postavené do vzájomného kontrastu. Tento protiklad prechádza celou Ježišovou rečou na rovine a vrcholí v podobenstve o múdrom a hlúpom staviteľovi v Lk 6, 47 - 49. Štyri blahoslavenstvá ponúkajú človeku príležitosť konať skutky telesného milosrdenstva. Štyri beda predstavujú ich zanedbanie a upriamenie pozornosti na seba. Najdlhší priestor je venovaný štvrtému blahoslavenstvu - prenasledovaným pre vieru v Ježiša Krista. Táto skutočnosť je osobitne akutálna v dnešnej dobe. Nezabúdajme podporiť tie inštitúcie, ktoré pomáhajú konkrétnym spôsobom prenasledovaným kresťanom v dnešnej dobe. Slová Pána Ježiša sú prorockou predpoveďou adresovanou aj nám. Podčiarkuje to aj tá skutočnosť, že sú uvedené osobným oslovením „vy“. Je to o aj o nás a našej pripravenosti vydávať svedectvo o Kristovi, pričom môžeme očakávať sofistikovanú mediálnu alebo dokonca legislatívnu diskrimináciu a skryté alebo už aj otvorené prenasledovanie kvôli viere.

Je to o aj o nás a našej pripravenosti vydávať svedectvo o Kristovi, pričom môžeme očakávať sofistikovanú mediálnu alebo dokonca legislatívnu diskrimináciu a skryté alebo už aj otvorené prenasledovanie kvôli viere. Zdieľať

Podobne aj o bohatstve, materiálnom dostatku, radosti a pochvale platí, že podstatným je spôsob ich nadobudnutia a forma ich použitia. Držíme si ich ako zdroj „istoty“, lebo z Ježišových slov, síce pekných a pravdivých, sa nenajeme? Sú v službe Božieho kráľovstva alebo nám zakryli pohľad na evanjeliové princípy a naše rozhodnutia robíme podľa nich a nie podľa Božieho slova? 

Sociálny rozmer 

Lukášovo evanjelium sa vyznačuje starostlivosťou voči chudobným a úbohým. Už od prvých stránok svojho evanjelista venuje pozornosť tejto skupine ľudí. V Máriinom chválospeve je Boh zvelebený, „lebo mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených, hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno“ (Lk 1,52-53). 

Pri slovách blahoslavenstiev evanjelista Matúš ich viac prenáša do roviny náboženskej a duchovnej, ale Lukáš ostáva v sociálnej rovine. Nachádzame to aj na iných miestach tretieho evanjelia. V podobenstve Oboháčovi, ktorý hromadí poklady, stavia nové sýpky, ale jeho život ešte tej noci požiadajú (Lk 12,16-21) Pán Ježišnezabudne pripomenúť: „Tak je to s tým, čo hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“ (Lk 12,21) V podobenstve O boháčovi a Lazárovi Boží Syn poukazuje na to, aká veľká priepasť bude oddeľovať nevšímavého boháča od toho, kto bol na zemi biedny a hladný.

Ježišove slová neblahoslavia stav núdze, ani nezatracujú pozemské dobrá, ale zdôrazňujú dôležitosť toho, aký vzťah a postoj človek k nim zaujme.  Zdieľať

Ježiš v postoji k bohatstvu je neraz tvrdý a náročný: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“ (Lk 12,15) Materiálne dobrá sú prostriedkom, nie cieľom nášho života. 

Ježišove slová neblahoslavia stav núdze, ani nezatracujú pozemské dobrá, ale zdôrazňujú dôležitosť toho, aký vzťah a postoj človek k nim zaujme.