Budeme mať prezidenta

Šefčovičova veta

Chcel by som byť taký báči, čo sa aj v Bruseli, aj doma na Slovensku páči. Takýto nápev by si mohol v týchto dňoch spievať eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý sa rozhodol kandidovať na nadstraníckeho prezidenta SR ako nominant strany Smer. Ani ho nebolo treba veľmi prehovárať. Zatiaľ sa mu darí len v tom, že má úsmev sladší ako Emil Horváth mladší. Ale asi nie je až taký lúmen ako Paľo Ňúmen, lebo to by mu robili kampaň už aj na Rádiu Lumen. Lenže ako spieva Vašo Patejdl v pesničke Umenie žiť: „V pózach drieme had, klamať telom nie je veda.“ Preto by sme sa nemali nechať oklamať jeho sladkým úsmevom. Mali by sme si dať pozor, povedané slovami najlepšieho súčasného slovenského pamfletistu Ľuboša „Che“ Blahu, aby sme si za prezidenta nezvolili ďalšieho „upoteného hada“ (Takto nazval Blaha Kisku).

Viaceré historické osobnosti alebo aj literárne postavy môžeme charakterizovať pomocou jednej vety, ktorá buď v skratke vyjadruje ich názory alebo ju preniesli v nejakej zlomovej historickej situácii. Tak môžeme hovoriť o vete Hamletovej: Byť, či nebyť? Caesarovej: Veni, vidi, vici. (lat. Prišiel som, videl som, zvíťazil som). Jánošíkovej: Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte! Kozinovej: Lomikare, Lomikare, do roka a do dne ťa zvu na Boží súd! Pytagorovej: a²+b²=c², Archimedovej: Nerušte moje kruhy! Einsteinovej: E=m.c². Sokratovej: Viem, že nič neviem. Galileovej: A predsa sa točí! (Túto vetu v skutočnosti Galileo nepovedal) Churchillovej: Demokracia je najhorší spôsob vlády, s výnimkou všetkých tých, ktoré sme vyskúšali...

Nie je to všeobecne známe, ale jednu takúto charakteristickú vetu vyslovil aj Maroš Šefčovič. Znie:

Je problém, že mladí cítia viac národne ako európsky.

Ak takúto vetu vysloví niekto, kto chce byť prezidentom suverénneho národného štátu, potom je to problém. Lebo chce byť hlavou niečoho, čo by chcel prinajlepšom zatlačiť do úzadia, čo si príliš neváži.

Mne sa javí Šefčovič ako „kvantový“ politik. Narážam na vlnovo-časticovú povahu elektrónov. Elektrón sa za určitých okolností správa ako častica a za iných ako vlna. A tak aj Šefčovič, ktorý v Bruseli vystupuje ako veľký „Európan“, chce sa doma javiť ako slovenský vlastenec. Aby nás o tom presvedčil, používa logo so slovenským znakom (dvojkríž na trojvrší) lemovaným srdcom. To srdce by malo symbolizovať lásku k Slovensku. Zaujímalo by ma, ako by Šefčovič odpovedal na otázku: „Máte radšej Slovensko alebo Európsku úniu?“

Ďalší takýto „kvantový“ politik u nás je podľa mňa Lajčák. On ako člen antiimigračnej vlády SR bojoval proti kvótam na prijímanie migrantov a presadzoval „nesolidárne“ riešenia migračnej krízy. Keď ho ale vypočúvali v OSN ako kandidáta na generálneho tajomníka, tak otočil o 180 stupňov a rozprával ako kovaný „vítač“,  že migrácia je šanca, treba ju využiť a migrantov integrovať. Raz tak, raz tak. Podľa toho, čo sa práve hodí. Aj keď, aby som mu nekrivdil, jemu je asi bližší ten druhý postoj, čo potvrdil horlivým angažovaním sa vo veci zla z Marakéša. Urobil dobre, že odmietol kandidatúru na prezidenta. Určite by prezidentské voľby  vyhral a čakalo by ho 5 rokov trápenia.

Aby sme pochopili, čo reprezentuje Šefčovič, je potrebné niečo povedať o súčasnej podobe eurounijnej integrácie. Súčasná EÚ nadväzuje na projekt Európskeho spoločenstva a to na Európske hospodárske spoločenstvo. Už z názvu vyplýva, že išlo predovšetkým o hospodársku spoluprácu. Zlom nastal v roku 1992 prijatím Maastrichtskej zmluvy. Európska integrácia mohla ísť dvomi cestami. Cestou európskej konfederácie, teda voľnejšieho zväzku suverénnych štátov, ktoré spolupracujú vo vybraných oblastiach alebo cestou budovania európskeho štátu akýchsi Spojených štátov európskych. ES si vybralo druhú možnosť. Európsky štát je akousi účelovou (cieľovou) príčinou stále postupujúcej eurounijnej integrácie. Už názov súčasného integračného projektu veľa vypovedá. Nie Európska konfederácia alebo napr. Európske spoločenstvo národov, ale Európska únia. Ešte raz: Únia. Keby vznikol takýto európsky štát, Slovenská republika by stratila medzinárodne právnu subjektivitu.

Európska únia v súčasnej podobe je utopický projekt. Niečo také ako Spojené štáty európske nemôže fungovať, lebo východiskové podmienky Európy sú o dosť odlišné v porovnaní s východiskovými podmienkami USA na konci 18. storočia. Alexander Tomský v jednom z posledných rozhovorov povedal, že dáva EÚ asi tak desať rokov. Ja si tiež myslím, že sa EÚ buď rozpadne, alebo dôjde k jej transformácii  bližšie ku konfederačnému modelu. Európa je bohatá vďaka svojmu prirodzenému autentickému multikulturalizmu, vďaka bohatstvu svojich národov, kultúr, jazykov a toto bohatstvo treba zachovať a nie zglajchšaltovať. Pokračujúcu integráciu by sme mali rozhodne odmietnuť. Európska federácia by bola len nástrojom presadzovania skrytých záujmov silných štátov, najmä Nemecka a Francúzska (Frankonemecko alebo novodobá Franská ríša), ktoré by boli vydávané za záujmy európske. Napokon, to sa deje už teraz.

Václav Klaus v rozhovore pre Lidové noviny na otázku, čo by malo byť hlavnou témou nadchádzajúcich volieb do EP, odpovedal:

Tématem by mělo být, jestli je smysluplné pokoušet se násilně unifikovat, glajchšaltovat hezký kontinent, který se jmenuje Evropa, a národní státy v něm. Jedině to je tématem těchto voleb a bohužel si myslím, že to takto vypointované nebude a voliči takto volit nepůjdou.

Európska integrácia je súčasťou globalizácie. Mnohí si myslia, že globalizácia je permanentný a nezastaviteľný proces. História nás však učí (Historia magistra vitae), že to tak byť nemusí. Už aj v minulosti existovali takého globalizačné trendy a potom prišla zase fáza, keď sa regióny, štáty a národy voči sebe viac vymedzovali. Kyvadlo dejín sa nachýlilo opačným smerom. Kvôli vyváženosti. Nič by sa nemalo preháňať. Ja som presvedčený, že dejiny idú po špirále a globalizácia bude vystriedaná opačným trendom tak ako už viackrát v minulosti. Svet bez hraníc má svoje pozitíva aj negatíva a keď to ľudia pochopia, budú hranice obnovované. Nepriepustné hranice (železná opona) sú jeden extrém, žiadne hranice, druhý extrém (svet bez hraníc je utópia). Za rozumnú zlatú strednú cestu považujem relatívne priepustné hranice.

Dôležitá je aj ideológia, ktorá je spojená so súčasnou EÚ. Aj na Slovensku sa nájdu takí kresťanskí konzervatívci, ktorí veria tomu, že EÚ je vlastne taký kresťansko- demokratický projekt, lebo kresťanskí demokrati stáli pred desaťročiami pri počiatku európskej integrácie. Rád by som ich vyviedol z omylu. Dnešná  EÚ nie je svojím utopizmom, sociálnym konštruktivizmom a najmä ideológiou, ktorú podporuje, už dávno kresťanskou, je skôr post kresťanskou (niekedy to vyzerá tak, že antikresťanskou). Moderní „Európania“ odmietli dať do Európskej ústavy zmienku o Bohu a kresťanstve. Pre nich sa dejiny Európy začínajú francúzskou revolúciou. Viacej si cenia prínos islamu k formovaniu Európy než kresťanstva. EÚ prostredníctvom grantov a rôznych programov podporuje feminizmus, gender mainstreaming, radikálny a pre ekonomiku škodlivý enviromentalizmus, umelý multikulturalizmus (Juncker v roku 2015 povedal, že si želá Európu (rozumej EÚ), kde vítajú migrantov potleskom. Pochábeľ.). Ideológiou EÚ nie je kresťanstvo, ale neomarxizmus (podpora a zvýhodňovanie sexuálnych, náboženských a iných menšín), neojakobinizmus teda radikálne rovnostárstvo, čo je odkaz Francúzskej revolúcie, politická korektnosť, ktorá v nadväznosti na predchádzajúce definuje, čo a ako sa smie povedať. EÚ nerešpektuje ekonomické zákonitosti: Grécko musí byť členom eurozóny, lebo je to kolíska európskej civilizácie, hoci svojou ekonomikou tam nepatrí.

Toto je svet EÚ a práve tento svet reprezentuje Šefčovič. Nebudem ho voliť, lebo: 1. Som proti ďalšej integrácii EÚ 2. Ideológia súčasnej EÚ je mi bytostne cudzia. 3. Chcem, aby bola suverenita SR zachovaná alebo ešte posilnená, aby sme mohli  o čo najviac záležitostiach, ktoré sa nás týkajú, rozhodovať sami. 4. Pri Šefčovičovi nemám istotu, či bude viac lojálny k Slovenskej republike alebo k EÚ. Bude obhajovať záujmy SR alebo EÚ? Neverím, že je možné sa tak rýchlo pretransformovať z Homo Bruxellensis na Homo Tatraensis.

Nevadilo by mi, keby Šefčovič kandidoval na akúkoľvek pozíciu v rámci eurounijných štruktúr. Mentálne je to jeho svet. Hovorím to však len preto, lebo viem, že do tých štruktúr pustia len človeka  s určitým kádrovým profilom. Poznáme svojich pappenheimských. Ešte nevychladlo naše rozhorčenie nad prípadom Buttiglione, ktorý sa nestal eurokomisárom pre svoje názory na homosexualitu. Kto chce s vlkmi žiť, musí s vlkmi vyť.

Mistrík a Čaputová

Mistríka prirovnávajú ku Kiskovi. Kiska v tv diskusiách s Ficom nijako neoslnil, rovnako tak ani Fico, ale mal tú výhodu, že mal proti sebe práve Fica. Opakoval svojich naučených 5 viet a to stačilo. Ja si myslím, že Kiska by vyhral pred piatimi rokmi, aj keby predčítaval z telefónneho zoznamu. Lenže mnoho z tých, ktorí volili Kisku ako experiment, ho dnes hodnotia kritickejšie a tak teraz tento efekt homo novus nemusí už fungovať. Pochopili sme, že ani apolitická minulosť kandidáta na prezidenta nie je zárukou toho, že bude dobrým prezidentom. Ja by som prirovnal Mistríka skôr k Drahošovi, s ktorým Zeman pozametal hneď v prvej diskusii face to face. Očakávam, že Mistrík po tv debatách svoj náskok stratí a že ho predbehnú Harabin aj Čaputová.

Môj osobný tip pre druhé kolo je duo Šefčovič Harabin. Mistrík mal doteraz dobré preferencie, lebo ťažil zo svojej masívnej bilboardovej kampane. Na bilboardoch pôsobil seriózne, dôveryhodne a slušne. Myslím, že by bol celkom dobrým prezidentom. Aj keď pri jeho prejavoch by sme asi zívali a pozerali netrpezlivo na hodinky. Mistrík totiž nemá charizmu a je len priemerný rétor. To, čo pri bilboardovej kampani až tak nevadí, sa ukáže pri tv diskusiách ako veľký handicap. Jeho preferencie poklesnú a možno sa pred neho dostane aj Čaputová. Je mi ho aj trochu ľúto, lebo do kampane investoval veľa peňazí. Už aj preto je otázne, či by bol ochotný vzdať sa kandidatúry v prospech Čaputovej.

Čaputovej utešene rastú preferencie. Niet sa čo čudovať, veď je to sympaťáčka. Len človek nesmie príliš analyzovať obsah jej slov. Napr. na TA3 pri téme migrácia porovnávala migráciu Slovákov v minulosti (asi hlavne do USA) s dnešnou migráciou arabov a Afričanov do Európy. Tu platí, že keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté a nie je správne miešať hrušky s jablkami. Slováci, ktorí išli do Ameriky, tam išli ako kresťania do kresťanskej krajiny, príslušníci Západnej civilizácie do krajiny patriacej k Západnej civilizácii, išli tam ako pracovití ľudia (dríči) do baní alebo strojární, nevytvárali paralelné spoločnosti, nesnažili sa nanucovať svoje slovenské zvyky Američanom... Nepočul som o žiadnom teroristickom útoku, ktorého by sa dopustil nejaký Slovák v zahraničí (okrem atentátu na R. Heydricha). Slováci patria k najprispôsobivejším národom. U arabov a Afričanov je to presne naopak.

Tiež sa vyjadrila za registrované partnerstvá. RP  by mohli byť za určitých okolností prijateľným kompromisom medzi liberálmi a konzervatívcami, lenže všade tam, kde boli prijaté RP, boli potom cez súdny aktivizmus presadzované aj homomanželstvá a adopcie, keďže nemôžeme nikoho diskriminovať, lebo všetci sme si rovní (neojakobinizmus). Najlepšie to vidno na príklade Čiech. Aj tam hovorili LGBTI aktivisti, že im ide len o RP a ďalšie požiadavky mať nebudú. S odstupom vidíme, že to nebola pravda. RP sú súčasťou salámovej metódy. Preto treba v ich prípade povedať: „No passarán!“

V poslednej debate na TA3 Mistrík aj Čaputová citovali pápežov. Dojímavé. Máme im to veriť alebo je to len vypočítavý pokus hrať kresťanskou kartou, ako keď pred piatimi rokmi Fico rozprával o svojom kresťanskom zázemí?

Keby som si mal vyberať medzi Mistríkom a Čaputovou, volím Mistríka, lebo nie je až taký pokrokový ako Čaputová. Od prezidenta tiež očakávam jasnú schopnosť rozlišovania a tú podľa mňa Čaputová nemá. Je príliš zaťažená ideológiou. Nezabúdajme, že je členkou Progresívneho Slovenska.

Rizikom pri Mistríkovi je, že Bude Kiskom 2, pri Čaputovej, že bude Kiskom v sukni. Obaja títo kandidáti sú politicky neskúsení.

Krajniak

Posledný križiak Milan Krajniak si nemusí pospevovať, že by chcel byť ako Jean Reno, lebo on je ako Jean Reno. Avšak sklamal ma hneď na začiatku svojej kampane. Prezident, ktorý pomáha ľuďom, to je čistý populizmus a podmieňovať vymenovanie víťaza volieb za premiéra prijatím určitých zákonov, to je svojvôľa, akú by si nedovolil ani Miloš Zeman v najlepšej forme. Je to škoda, lebo má viaceré rozumné a zaujímavé názory. Krajniak  patrí medzi kandidátmi k najlepším rétorom, a preto môže ešte nejaké percentá získať. Keby upustil od populizmu, mohol by byť dobrým alebo aspoň slušným prezidentom.

Daňo

Jedným z najzaujímavejších kandidátov na prezidenta je svojrázny novinár Martin Daňo. Aby som mal nejakú predstavu o jeho aktivitách, pozrel som si jedno video na youtube. Sľúbil  v ňom, že ak by bol zvolený, robil by jeho kamarát a súputník Vaský prvú dámu a že by spolu vystupovali ako prvý prezidentský registrovaný pár (Daňo to myslel samozrejme ako vtip. Celé to video bolo poňaté humorne.). Keďže som odporcom registrovaných partnerstiev, nebudem ho voliť. Keby sa však dostal do druhého kola s Kotlebom, tak by som nad tým uvažoval, lebo mám zmysel pre recesiu. Som zvedavý, ako sa predvedie v tv diskusiách.

Ha-ra-bin slovenský Trump alebo Sauron?

V jednej diskusii na Postoji som nadhodil, že mi Harabin pripadá ako slovenský Trump. Väčšina účastníkov diskusie s tým nesúhlasila. Aby som pravdu povedal, nemám na to silný názor. Medzi Harabinom a Trumpom existujú podobnosti, aj rozdiely. Ide o to, čoho je viac. J. Daniška v jednom článku spomenul (nepriamo), že Harabin nie je slovenský Trump, ale neuviedol k tomu žiadne ďalšie vysvetlenie. Možno preto, lebo sa mu to zdalo byť také jasné, že to pochopí bez vysvetlenia aj piatačik na základnej škole. Mne, priznám sa, to až také jasné nie je.

Medzi Harabinom a Trumpom existujú markantné rozdiely už na prvý pohľad. Líšia sa účesom, Harabin má bradu, Trump nie. Harabin bol členom komunistickej strany, Trump nie. Trump je ženatý tretíkrát, Harabin len druhýkrát. Harabin bol nominantom Mečiara na post ministra spravodlivosti, Trump s Mečiarom nespolupracoval. Čo majú spoločné? Obaja sú hriešnici, aj keď každý iným spôsobom. Trump ako otec rodiny obcoval s porno herečkou, zatiaľ čo doma ho čakala jeho spanilá slovanská manželka a dorastajúci syn. Chválil sa tiež tým, že chytal cudzie ženy za také časti tela, že si to tu ani nedovolím napísať. Harabin ako otec rodiny si nechal zase vyplatiť nestydato vysoké odmeny, aj keď v medziach zákona, práve aby zabezpečil svoju rodinu. Nechcem Harabinovi krivdiť, ale taký pestrý sexuálny život ako Trump asi nemá. Nie je známe, že by mal aférku s nejakou slovenskou herečkou. Asi by to ani nebolo možné, lebo keby sa Harabin začal obšmietať okolo Táni Pauhofovej alebo Diany Mórovej, tak by ho Kemka so Stankem veľmi rýchlo zahnali ako starého mlsného kocúra.

Napriek tomu, že je Trump veľký hriešnik, mnohí americkí kresťania a konzervatívci ho zobrali na milosť, lebo im viackrát ulahodil. Napr. doteraz žiadny americký prezident nepodporil pro life pochod. Slovenskí konzervatívci by však Trumpa odsúdili, lebo oni nemajú radi takéto povrchné gestá, ktorými si niekto len naháňa percentá, oni si cenia len autentických, pravých konzervatívcov, ktorí to myslia úprimne. Trump má šťastie, že je americkým a nie slovenským prezidentom, lebo tu na Slovensku by mu nenakladali len liberáli, kaviareň a dobro ľudia, ale aj kresťania a konzervatívci.

Trump bol bohatý podnikateľ, celebrita známa z reality show, pravidelný účatník spoločenských večierkov high society, kamarát a podporovateľ Clintonovcov. Napriek tomu mu americkí voliči uverili, že reprezentuje antisystém. Na túto istú kartu stavil aj Harabin a dosť ľudí mu na to skočilo.

Keby som mal uviesť nejakú podobnosť medzi Trumpom a Harabinom, tak je to nacionalizmus a dôraz na konzervatívne hodnoty (Tu by mi samozrejme slovenskí konzervatívci skočili do reči, že Harabin to len predstiera, aby namotal voličov a potom, keď už bude zvolený a nebude ich potrebovať, tak si bude robiť, čo chce.).  Trump hovoril America First, Harabin hovorí o zachovaní našej suverenity a tradícii (viem, viem, že to je z jeho strany len pretvárka).

Predpokladám, že Harabin v tv debatách získa nejaké percentá, ako to naznačuje debata na Markíze, kde si z relácie Na telo urobil one man show. Bolo neuveriteľné, akým spôsobom zatienil „starého vojaka“ Bugára. Keď som sa na neho pozeral, tak som si kládol otázku „Na čom fičí?“. Pôsobil, ako keby pred reláciou vypil celý kartón Red Bullov. Už v minulosti sa predviedol ako temperamentný tanečník, teraz svojím motýlikom ukázal, že je aj veľký elegán. Je to šelma, s ktorou treba počítať. Ešte o ňom budeme počuť.  Vrabce na strechách čvirikajú o tom, že aj keby neuspel, založí si stranu. Ja už aj viem, ako by sa mohla volať: Strana pre vyplácanie neštandardne vysokých odmien v medziach zákona (skr. SPVNVOVMZ).

O Harabinovi sa hovorí, že je nedemokratický kandidát. Neviem, čo presne si pod tým predstavujú tí, ktorí to hovoria. Ja si pod tým predstavujem, že keby bol Harabin zvolený za prezidenta, rozpustil by parlament, vytvoril by si báb-ko-vú vlá-du a vládol by sám bez ohľadu na vôľu ľudu teda ne-de-mo-kra-tic-ky. V poslednej diskusii s Chmelárom Harabin naznačil, že ak by nebol spokojný s potenciálnym premiérom, tak by ho proste nevymenoval a zostavil by úradnícku vládu. To je v rozpore s duchom ústavy, ako ho správne upozornil Chmelár, lebo sme parlamentná republika. V parlamentnej demokracii by mal prezident poveriť zostavením vlády víťaza volieb. V tomto prípade je úloha prezidenta čisto ceremoniálna. Harabin by sa vlastne správal ako prezident v prezidentskom systéme. Chceli ste priamu voľbu, tak tu to máte.

Harabinovo víťazstvo vo voľbách je málo pravdepodobné. Šancu na druhé kolo má, ale potom by proti nemu vznikol akýsi celonárodný politicko- mediálny front, ktorý by ho zadupal do zeme. Podobne, ako keď sa dostala vo Francúzsku do druhého kola prezidentských volieb Lepenová. Ešte aj liberálne a progresívne slovenské matky by potom strašili svoje deti Harabinom. Na druhej strane, aj keď by bola Harabinova šanca na víťazstvo v druhom kole minimálna, nebola by celkom nulová. Proti Trumpovi bolo až 96% amerických médií a aj tak vyhral.

Pre mňa Harabin nemá prezidentskú cha-riz-mu. Miestami pôsobí aj smieš-ne. Ak by sa stal Trump, teda Harabin, slovenským prezidentom, treba to však prijať s kľudom a pokorou. V demokracii nie je nič vyššie ako vôľa ľudu.

Ešte mi napadlo, že by bolo zaujímavé porovnať Kisku s Harabinom, lebo Harabin útočil na Kisku ako na daňového podvodníka. Otázka je, či to nerobil preto, aby odviedol pozornosť od svojich vlastných prešľapov podľa zásady: Zlodej kričí „Chyťte zlodeja!“

Harabin podobne ako Trump sa stal  objektom démonizácie. Martin Hanus prirovnal Harabina k Mordoru. Ak by sme prijali tento naratív, potom by sme mohli chápať tieto prezidentské voľby ako poslednú apokalyptickú bitku medzi silami Temna, Mordoru reprezentované Harabinom alias Sauronom a vojskami ľudí, hobitov, elfov a trpaslíkov. A tak poľnice Temného pána Harabina zvolávajú jeho verných k poslednému boju o ovládnutie Stredo- zeme (Slovenská republika), kde sa bude bojovať o to, kto sa stane pánom Grasalkovičovho paláca, odkiaľ bude vládnuť celej Stredo- zemi. Na strane Saurona budú bojovať trollovia, ohyzdovia, zmoci a temné bratstvo čiernej mágie (to je vlastne Harabinov elektorát).

Pri čítaní príspevkov na Postoji ma prekvapili apokalyptické nálady niektorých pisateľov a ich manicheizmus, ktorý spočíva v striktnom rozdelení kandidátov na tých, ktorí reprezentujú dobro, tých niečo medzí tým a tých, ktorí reprezentujú zlo. V slovenskej politike máme teda aktuálne prítomné sily svetla a temnoty (Mordoru). Tiež označovanie politikov a následne aj ich voličov za slušných zaváňa manicheizmom, lebo potom tí ostatní politici (a ich voliči) musia byť neslušní alebo aspoň menej slušní. To je spôsob videnia, ktorí rozbíja spoločnosť. Vytvárajú sa tak skupiny lepších a horších ľudí. Akurát každý si myslí, že horší sú tí druhí. Ono to tak je, že v spoločnosti sú lepší a horší ľudia, múdrejší a hlúpejší atď., len nie je také jednoduché prisúdiť tieto kvalitatívne hodnotenia nejakej konkrétnej skupine. Napr. komunisti považovali proletariát za dobrý, slušný, pokrokový a buržoázia predstavovala zase tú zlú, spiatočnícku triedu vykorisťovateľov. Lenže také jednoduché to nie je, lebo medzi robotníkmi sa nájdu slušní aj neslušní, múdri aj hlúpi ľudia a rovnako tak medzi buržujmi. Takže opatrne s týmito hodnoteniami. Občiansku vojnu nepotrebujeme, aj keď len studenú. Keď do politiky vnášame fundamentalizmus, pôsobí ako rozdeľujúci faktor. Aj staré priateľstvá sa potom môžu rozpadnúť na základe rozličných politických preferencií (Ak mám byť spravodlivý, musím uznať, že démonizácii čelí z jednej strany aj Andrej Kiska).

Mikloško

Pozrel som si diskusiu F. Mikloška s Čaputovou na TA3. Mikloško je jeden z najlepších, ak nie priamo najlepší kandidát, ale ak chce uspieť, mal by vo svojej kampani niečo zmeniť. Hovoril napr. o odkaze Novembra. Toto však nie je téma, ktorá by mohla zaujať masy. V demokracii totiž, či sa nám to páči alebo nie, nerozhoduje kvalita hlasov, ale počet. V novembri 89 ľudia žiadali zrušiť vedúcu úlohu KSČ, slobodné voľby, dialóg, možnosť cestovať, slobodu slova a vierovyznania, parlamentnú demokraciu atď. Toto všetko bolo splnené a je to pre nás samozrejmosťou, je to rámec, v ktorom žijeme.

Mikloško pôsobil akoby mu na prezidentstve nezáležalo. Chcelo by to emóciu. Kto chce byť prezidentom, musí nájsť zlatú strednú cestu medzi populizmom a štátnickým nadhľadom. Aj keď má Mikloško nižšie preferencie, mali by ho jeho fanúšikovia voliť. Tv debaty ešte môžu veľa zmeniť. Prvé kolo by malo byť o tom, že volíme toho kandidáta, ktorého považujeme za najlepšieho.

Výzvu Mistríka voči Mikloškovi, aby sa vzdal kandidatúry v jeho prospech, považujem za prejav Mistríkovej politickej neskúsenosti. Keby mal Mistrík akú takú sebareflexiu, tak by sa vzdal kandidatúry v prospech Mikloška. Ak nejaký politický no name takto vyzýva skúseného politika, tak je to, jemne povedané, neslušné a ,tvrdo povedané, drzé. Mistrík je preferenčne pred Mikloškom len preto, lebo vrazil pol milióna do bilboardov.

Habemus praeses  (lat. Budeme mať prezidenta)

Cieľom tohto môjho článku nebolo dávať čitateľom jednoznačné odporúčanie koho voliť, skôr som chcel poukázať na to, koho nevoliť. Za menej prijateľných kandidátov z relevantných považujem Šefčoviča a Čaputovú. Ani nie tak kvôli ich osobnostným vlastnostiam, ale kvôli ideológii európanstva resp. progresívneho ľavicového liberalizmu. Za prijateľnejších kandidátov považujem v tomto poradí Mikloška, Krajniaka, Harabina a aj Mistríka, lebo Mistrík podľa mňa reprezentuje takú umiernenejšiu podobu liberalizmu.

Môj osobný tip na nového prezidenta: Maroš Šefčovič.

Môj tip na víťaza prezidentských volieb: Robert Fico. Vopred gratulujem.

Rímsky politik Marcus Porcius Cato zvykol každý svoj prejav v senáte zakončiť slovami „Kartágo musí byť zničené.“ Ja každý svoj článok na tému prezidenta SR budem končiť slovami: „Voľbu prezidenta treba vrátiť do parlamentu.“ Kým bude prezident volený priamo, bude mať pokušenie zneužívať svoju moc alebo bude existovať tlak na posilnenie jeho kompetencií cez zmenu ústavy. Priama voľba prezidenta v parlamentnej republike je nesystémový prvok. Nech radšej volia prezidenta poslanci NR SR a ak by sa nevedeli dohodnúť, mohli by sme to urobiť tak, že by sme ich zamkli v budove Národnej rady a nepustili by sme ich von skôr, kým by prezidenta nezvolili.