Aby týždeň nemal sedem pracovných dní

Mám rád svoje deti. A preto, keď mi kladú otázky, nikdy im neodpovedám mlčaním. Veľkú výzvu pre mňa predstavuje pomerne pravidelná otázka, ktorú z úst svojich detí medzičasom považujem za výčitku: „Kedy sa už konečne presťahujeme do domu?“

Zakaždým odpovedám pokorne a úprimne to isté: „V skutočnosti sme chudobní. Musíme sa uskromniť. Ale sporím vám na štúdium, aby ste sa raz mali lepšie ako ja s mamkou a mohli si kúpiť dom.“

Priznám sa, že v dobe historicky nízkych úrokov bolo aj mne nejakú chvíľu neľahké odolávať zvodným rečiam realitných maklérov o „investícii do vysnívaného bývania“.

Dokonca sa mi prihodilo, že som minule pokrstil pána, ktorý osobne stavia domy na kľúč. Keďže o jeho serióznosti nemám ani najmenšiu pochybnosť, za využitia jeho služieb by náš novučičký dom bol aj za priaznivú cenu. Z našej strany by bolo treba len nájsť si pozemok, vybrať si dom a navýšiť hypotéku. 

Výrečný maklér by pri mojom prípade veľmi pravdepodobne konštatoval, že pánu farárovi sa natíska „životná investícia“; chápe ma, že ako Boží služobník som povinný rečniť o uskromňovaní, no takýto postoj je v mojom prípade len neefektívnym utrácaním peňazí, keďže čas sú peniaze.  

Je to realita?

Ako kňaz v pastorácii započujem všeličo. A preto sa verejne pýtam, či je pravda, že do „investovania do vysnívaného bývania“ nás v tejto dobe lákajú aj tvrdeniami typu, že 80-tisícová hypotéka je pre stredoškolákov?

Ako človek s vysokou školou a farár s Bohom po boku si vraj môžem pokojne požičať aj stopäťdesiattisíc, aby som sa kvôli novému domu nemusel vzdať ani najbližšej letnej dovolenky pri mori? Musím uznať, že takéto reči zatrasú aj silnejšími povahami.

"Čoskoro nás čaká budúcnosť, v ktorej väčšine ľudí zostane len týždeň so siedmimi pracovnými dňami. Nejeden človek, ktorý bol stvorený pre radosť, klesne na úroveň ťažného zvieraťa."Zdieľať

Neraz som už konal ako úplný finančný diletant, no s plynúcimi rokmi nadobúdam presvedčenie, že treba brať vážne varovanie pred tým, čo nastane, keď sa úroky v hypotekárnych úveroch vrátia na štyri percentá.

Samozrejme, že aj medzi kresťanmi sa nájdu takí, ktorí to „dajú“ aj za takýchto okolností. No veľmi pravdepodobne to bude na úkor nedele – dňa Pána.

Vidím to tak, že nás čoskoro čaká budúcnosť, v ktorej väčšine ľudí zostane len týždeň so siedmimi pracovnými dňami. Nejeden človek, ktorý bol stvorený pre radosť, klesne na úroveň ťažného zvieraťa.

Každá rodina bezpochyby potrebuje stabilné bývanie. No treba postupovať rozvážne a radšej skromnejšie. K životnému šťastiu nie je nevyhnutné splniť si všetky materiálne predsavzatia. A vlastne to ani nie je možné, pretože duch konzumnej doby v nás denne plodí nové materiálne túžby.

Desí ma niektorými maklérmi bezbreho hlásaný finančný optimizmus, ktorý je podľa mňa falošný! Mnohí sa začali prikrývať perinou, na ktorú čochvíľa nemusia mať.

Boh a rozum

Kúpa nehnuteľnosti je zaiste významnou investíciou, ktorej následne venujeme veľa času a úsilia. Minule som si uvedomil, že slovo investícia pochádza pravdepodobne z latinského slovesa investio – šatiť, obliekať.

Štrnásteho februára sme si pripomenuli 1150. výročie smrti svätého Konštantína-Cyrila, ktorý spolu so svojím bratom Metodom prežíval svoju vieru v byzantskom obrade.

Aj apoštoli Slovanov neraz spievali na božskej liturgii hymnus: „Ktorí ste v Krista pokrstení, Krista ste si obliekli.“

Je to krásny obraz, ktorý je prevzatý od svätého apoštola Pavla (Gal 3,27). Pre mňa osobne je uistením o Božej vernosti človeku, ktorý bol v krste ospravodlivený a začal nový život s Bohom v spoločenstve Cirkvi.

Ani kresťania sa v tejto dobe nevyhli prenáhlenému a neskromnému investovaniu do bývania. No oni už dávno predtým investovali aj do vzťahu s Bohom, ktorý uisťuje:  „Spravodliví majú utrpení veľa, ale Pán ich vyslobodí zo všetkých“ (Ž 34,20).

Na druhej strane však platí aj to, že Boh v krste neodňal kresťanom rozum, aby ich týždeň musel mať nevyhnutne sedem pracovných dní.