Zajtra sa dozvieme, čo zas uvaria Fico s Bugárom

Trojnásobného premiéra sme pred mesiacom trochu precenili: keď Martin Glváč v poslednej minúte priniesol do podateľne jeho kandidátsku prihlášku, pôsobilo to tak, že Robert Fico sa síce chystá na riskantné, ale predsa len premyslené dobrodružstvo.

Bolo celkom jednoduché uveriť, že krátko predtým Andrej Danko aj s Bélom Bugárom kývli, že poslanci SNS a Mosta mu v tajnej voľbe kandidátov na Ústavný súd dajú hlas, pokiaľ poslanci Smeru podporia kandidátov blízkych SNS a Mostu.

Nahnevaný Fico sa zrejme svojho sna nevzdal

Medzitým sa však ukázalo, že Ficova arogantná kandidatúra je maximálne nepríjemná pre Bugára, ktorý si nechcel dať ničiť svoju prezidentskú kampaň podozrením, že posledným životným zmyslom Mosta je kradmou rukou dopraviť upadajúceho lídra Smeru do Košíc.  

Preto Bugár najskôr verejne vyhlásil, že odporučí svojim poslancom, aby ho za ústavného sudcu nevolili. Tento pondelok Bugár ešte pritvrdil, keď cez svoju hovorkyňu plným hrdlom zverejnil chýr, že vyjednávači Smeru rokujú o podpore pre Roberta Fica s ĽSNS, a preto sú bugárovci nútení trvať na verejnej voľbe.  

Fico sa podľa kuloárnych informácií veľmi nahneval a včera popoludní Bugárovi verejne odkázal, že ak sa spojí s opozíciou, bude to mať „vážne dôsledky pre fungovanie vládnej koalície“. Súčasne sa vzdal kandidatúry na ústavného sudcu, ale ani slovom nenaznačil, či sa vzdal tejto kandidatúry definitívne alebo len v rámci tejto prvej voľby.

Po tom, čo ĽSNS oznámila, že sa nezúčastní na hlasovaní o ústavných sudcoch, Bugár mohol včera večer všetko rozhodnúť: keby sa jeho poslanci rýchlo a tajne skoordinovali s opozíciou (Most, SaS, OĽaNO, Sme rodina a nezaradení opoziční poslanci majú bez hlasu Kresáka 68 poslancov), mohli spoločne zvoliť aspoň niekoľkých kandidátov na ústavných sudcov a posunúť ich prezidentovi Kiskovi na definitívny výber.

Lenže o nič také Bugárovi nešlo. Poslanci zo SaS sa márne pokúšali o kontakt s Mostom, ten sa nijako nehodlal koordinovať s opozíciou. Preto včera nebola ani teoretická šanca, aby parlament schválil čo i len jedného kandidáta na ústavného sudcu.

Napokon, na hlasovaní samotného Bugára, ktorý dal vo verejnej voľbe hlas 12 kandidátom, bolo zreteľne vidieť, že záujem o voľbu budúcich ústavných sudcov len predstieral: volil takmer bez výnimky bezpečne takých, o ktorých vedel, že na nich nie je opozícia dohodnutá, napríklad Evu Fulcovú (Ficovu spolužiačku, ktorú už raz odmietol vymenovať ) alebo Danielu Švecovú (predsedníčku Najvyššieho súdu, ktorá má najbližšie k Smeru), takže nemajú šancu byť zvolení.

Presne to pomenoval Erik Tomáš, ktorý krátko po neúspešnom prvom kole voľby vyhlásil, že Smer “testoval”, či vládna koalícia ešte funguje. A Bugár dal svojím (ne)hlasovaním jasne najavo, že sa nechce dohodnúť s opozíciou, ale so Smerom a SNS.

Štyri scenáre, čo sa stane vo štvrtok

Čo nás teda čaká vo štvrtok, keď sa v parlamente uskutoční druhé kolo voľby? 

Scenár číslo jeden: Hlasovanie dopadne podobne ako v utorok večer a poslanci nezvolia žiadneho kandidáta na Ústavný súd. Takýto výsledok by bol však definitívnym signálom, že Smer stavil na tvrdú obštrukciu s cieľom dostať Roberta Fica do Košíc za každú cenu.

To by znamenalo, že sa v koalícii budú snažiť voľbu ústavných sudcov naťahovať, až kým sa úradu neujme nový prezident. Pritom budú dúfať, že sa ním stane Maroš Šefčovič alebo niekto (žeby aj taký Štefan Harabin?), kto bude k Ficovi ústretovejší ako Andrej Kiska.

Tento scenár je brutálny, hrozí pri ňom niekoľkomesačná paralýza Ústavného súdu. A ak by k nemu došlo, bolo by očividné, že Béla Bugár je napriek predvádzanému divadlu spolupáchateľom. Fico by sa síce tváril, že už predsa nie je kandidátom na ústavného sudcu, čo v týchto týždňoch pomôže aj kampani Maroša Šefčoviča, ktorý po včerajšku už nemusí odpovedať na otázku, či vymenuje Roberta Fica za ústavného sudcu.

Ale ak Smer, SNS a Most vo štvrtok uskutočnia tento brutálny scenár, bude tiež zrejmé, že ak pre predsedu Smeru dopadnú prezidentské voľby koncom marca priaznivo, prihlási sa aj do druhého kola volieb.

Druhým možným scenárom je tiež obštrukcia, aj keď o niečo menej brutálna. Koalícia úplne nezablokuje voľbu, ale dohodne sa tak, že Kiskovi zvolí aspoň niekoľkých kandidátov, aj keď nie kompletný zoznam. Tým sa otvorí teoretická možnosť, aby prezident vymenoval aspoň nejakých sudcov. Zároveň si Robert Fico ponechá otvorené dvere pre svoju kandidatúru v novej voľbe, ktorá by sa uskutočnila v čase, keď bude poznať meno nového prezidenta.

Do úvahy pripadá i tretí scenár: že Béla Bugár sa aj s rizikom pádu vlády nakoniec dohodne s opozíciou na zozname kandidátov a za istých okolností Most spolu s opozíciou pretlačí hlasovaním niektoré mená na stôl prezidenta Kisku. Napokon, včera niektorým uchádzačom (Peter Straka, Ján Šikuta, Robert Šorl, Ján Štiavnický, Martin Vernarský) príliš veľa hlasov na zvolenie nechýbalo.

Slabinou tohto scenára je, že aj keby sa chcel Bugár dohodnúť s opozíciou, nemá to pod kontrolou – stačí, ak Fico a Danko vycítia, že sa ich Bugár chystá obísť, a dajú pokyn svojim poslancom, aby spolu s ĽSNS bojkotovali voľbu a Národná rada nebude uznášaniaschopná. Bugár a opozícia by v takom prípade museli prosiť Mariana Kotlebu, aby sa jeho poslanci prezentovali a umožnili im tak zvoliť budúci Ústavný súd (lepšie povedané, Kiskov Ústavný súd). Alebo by Bugár musel uprosiť Danka, nech sa odtrhne od Smeru, zvolí spolu s opozíciou kandidátov na ústavných sudcov a povalí vlastnú vládu. Takže tento scenár je tak trochu ako z ríše divov. 

Nakoniec je tu aj štvrtý scenár, že Robert Fico na svoj sen o ústavnom sudcovi definitívne rezignuje. Smer by sa potom mohol so SNS a Mostom dohodnúť a pokúsiť sa v parlamente zvoliť osemnásť kandidátov podľa vlastného výberu.

Lenže Robert Fico dal už jasne najavo, že nechce dopustiť, aby o podobe nového Ústavného súdu rozhodoval Andrej Kiska, ktorý z Prezidentského paláca odíde až v polovici júna.

Aj preto je veľmi málo pravdepodobné, že by sa teraz Smer, SNS a Most dohodli na podpore minimálne osemnástich kandidátov a nechali spomedzi nich vyberať Kisku definitívnu deviatku.

Z týchto dôvodov sa zdá, že aj napriek nabrúseným nožom medzi Smerom a Mostom je zatiaľ najreálnejšie, že sa dohodnú na prvom či druhom scenári.

Béla Bugár sa zrejme bude usilovať, aby Fica s Dankom presvedčil, nech spoločne navolia aspoň niekoľkých kandidátov, aby to nevyzeralo, že Most napokon pristal na Ficovu metódu totálnej obštrukcie. V takom prípade by sa do hry dostal Andrej Kiska a jeho výklad ústavy.

Čo môže robiť Kiska, keď ho pripustia do hry

Vzrušujúca zápletka tak pokračuje. Ústavní právnici sa totiž nevedia celkom zhodnúť na tom, do akej miery môže byť prezident flexibilný pri výbere ústavných sudcov.

Podľa jedného výkladu musí Kiska menovať ústavných sudcov na deväť uvoľnených miest len v prípade, keď poslanci zvolia minimálne dvojnásobok kandidátov, teda 18 mien. No podľa iného výkladu môže Kiska menovať ústavných sudcov polovicu aj z menšieho počtu zvolených kandidátov – ak by napríklad Národná rada zvolila vo štvrtok šiestich či desiatich kandidátov, môže Kiska následne vymenovať troch, respektíve piatich ústavných sudcov.

Najpružnejší výklad dokonca hovorí, že prezident by mohol ísť na hranu a povedzme z desiatich zvolených kandidátov vymenovať deviatich ústavných sudcov. Ak by Andrej Kiska pristúpil k druhému alebo tretiemu výkladu, hrozili by ústavné žaloby – o nich by však už rozhodovali ústavní sudcovia, ktorých vymenoval Kiska.

Aj preto sa dá predpokladať, že Fico bude Bugára do štvrtka presviedčať, aby išli do čo najväčšej obštrukcie a minimalizovali tak priestor pre súčasného prezidenta. A, naopak, Bugár bude chcieť kvôli vlastnému imidžu v prezidentskej kampani vymámiť od Fica sľub, nech sa verejne zaviaže, že svoj nápad stať sa ústavným sudcom už definitívne zavrhol.